Z čoho staviam náš dom

dom architekta Na konci predošlej časti seriálu o stavbe môjho domu som sľúbil, že vám najbližšie prezradím, z čoho ho nakoniec staviam. Už ma aj pár „nedočkavcov“ mailami a v diskusii podpichuje, že tie mesiace nejako letia a článok stále nikde. Veď počkajte, počkajte… keď sa pustíte sami do stavby vlastného domu, či budete mať dosť času na vypisovanie článkov na blog :)

Ale dosť bolo výhovoriek. Ide sa na to.

Na začiatok len uvediem jednu vec na pravú mieru. Dosť veľa ľudí nadobudlo z nášho webu dojem, že som tvrdý zástanca drevostavieb. To nie je pravda.

Nie som vyslovene zástanca žiadneho jedného konkrétneho stavebného systému.

Som zástanca kvalitných riešení :)

Mám osobných favoritov medzi drevostavbami, medzi murovanými stavbami a rovnako aj medzi inými systémami. Trebárs zaujímavé sú montované keramické domy, ktorým som sa zatiaľ na webe vôbec nevenoval a tento rok robíme z tohoto systému prvý dom.

Kto ste čítali moje free Ebooky o tom, z čoho stavať rodinné domy a o drevostavbách, tak už v nich popisujem výhody a nevýhody jednotlivých materiálov. Preto v tomto článku sa teraz nejdem duplicitne rozpisovať podrobne o mojej voľbe materiálov z hľadiska ich vlastností. Popíšem stručne proces, cez aký som sa nakoniec dostal k finálnemu výberu.

Moja základná podmienka ale je, že chcem konštrukčne masívnejšiu stavbu. Kvôli akumulácii a akustike. Stále som zástanca takéhoto typu výstavby :) Keď ma vyslovene ľahšie stavby presvedčia, tak nemám problém toto moje presvedčenie zmeniť.

Moji vybraní favoriti

Od začiatku pre mňa do úvahy pripadali preto možnosti, ktoré aj štandardne v ateliéri projektujeme práve z presvedčenia, že sú kvalitné:

Vápennopieskové tehly zateplené sivým polystyrénom
Masívna drevostavba z CLT zateplená ťažšou tepelnou izoláciou (drevovláknitá izolácia alebo fúkaná celulóza)
– Ytong (so zateplením Muptipor prípadne ak financie nepustia, tak zateplený sivým polystyrénom)

Vápennopieskové tehly

Vápennopieskové tehly (VPC) spomínam v mojom poradí ako prvé uvažované riešenie. Pri našom úzkom pozemku som ale potreboval šetriť každý centimeter. A pri VPC používame štandardne 300 mm polystyrénu na zateplenie, pretože samotná VPC má minimálne tepelno-izolačné vlastnosti. Múr má potom ale hrúbku 500 mm, čo nám  nevyhovuje na úzkom pozemku.

Okrem toho firma, s ktorou spolupracujeme pri realizácií našich projektov z VPC mala v čase mojich plánov stavby všetky stavby v okolí Bratislavy a nechcel som ich ťahať „hore-dole“. Kvalitných realizačných firiem na VPC je okrem toho stále málo. A bežné firmy s tým nechcú veľmi robiť. Preto som túto možnosť vylúčil hlavne kvôli hrúbkam obvodového muriva a čiastočne aj snahe vyhnúť sa polystyrénu na fasáde. Ten tam technicky funguje správne, ale keď si môžem vybrať iné zateplenie, osobne si zvolím iné…

CLT

Najtenšie obvodové steny má v CLT v hrúbke od 80 mm zateplené drevoláknitými doskami hrúbky 200 mm. Ja som plánoval CLT v hrúbke 100mm.  To by malo spolu s izoláciou 300 mm, čo je na šírke domu na dvoch stenách dokopy úspora 400 mm oproti VPC. A o 200mm širšia každá detská izba na poschodí fakt poteší.

Samozrejme tepelný odpor v zime takejto konštrukcie pri tejto skladbe je nižší ako pri VPC. Ale pre mňa sú zaujímavejšie parametre pre letné prehrievanie. Tie sú naopak lepšie ako pri VPC s polystyrénom (Pozn.: ide o fázový posun a teplotný útlm konštrukcie). A mňa osobne posledné roky viac trápi práve leto. Určite nechcem reálne využívať žiadnu formu aktívneho chladenia. A „o niečo viac“ kúrenia mi preto pri uvažovanej verzii skladby s CLT nevadí.

Aby nedošlo k nedorozumeniu. Všeobecne drevostavba z CLT neizoluje v zime horšie ako kombinácia VPC 175mm + sivý polystyrén 300mm. Skladby s CLT sú rôznorodé a sú aj také, čo izolujú aj podstatne viac Len ja som zvolil tenšiu skladbu kvôli úzkemu pozemku.

Takže som sa pustil do rozkreslenia architektonickej štúdie v prevedení drevostavby z CLT kvôli naceneniu a poslal som pracovnú verziu spoľahlivému realizátorovi drevostavieb.

Pre istotu doplním. Nešlo o firmu Fordom. Zisťujem, že čitatelia nášho blogu si ma „zaškatuľkovali“ práve s touto firmou, lebo Fordom naše prvé drevostavby realizoval. Ale nerobili sme spolu žiadnu stavbu už viac ako dva roky.

Jednoducho so žiadnou firmou nemáme výhradnú spoluprácu a ani nebudeme mať …

Vždy sa snažíme vyberať pre našich klientov najlepšiu možnú spoluprácu, čo viem v danej dobe zabezpečiť. Firmy sa musia naozaj „obracať“, aby dostali ďalšie odporučenie na realizáciu. A o tomto rozhoduje hlavne spätná väzba od našich klientov. Preto už medzičasom spolupracujeme s viacerými firmami realizujúcimi drevostavby. Vyberáme podľa požiadaviek vždy vhodnú pre konkrétneho klienta. A novým spoluprácam sme vždy otvorení :) Pár z týchto overených firiem stavajú aj CLT. Medzi nimi mám samozrejme svojho favorita a ten mi spravil nacenenie v CLT.

CLT osobne preferujem ako priznané v interiéri. Jednoducho sa mi to páči a drevo v interiéri dobre reguluje mikroklímu. Zároveň mi na drevostavbe vyhovuje rýchlosť výstavby a my by sme chceli kvôli deťom bývať v dome čím skôr. Keďže ide o špičkový systém pre drevostavby, cena to samozrejme zohľadňuje, ale aj napriek vyššej cene som bol rozhodnutí do toho ísť.

Ale objavuje sa „háčik“

Pri posudzovaní riešenia pracovnej štúdie našimi špecialistami som ale narazil na jeden zádrheľ. Pre drevostavbu som sa rozhodol aj kvôli tenším konštrukciám na úzkom pozemku. Ale práve tá „nasekaná“ lokalita mi doslova „zavarila“. Teda zavarila by, ak by horelo u suseda… Susedova garáž na severe je blízko nášho domu. Prepočty našim projektantom požiarnej ochrany požadujú, aby severná obývačka stena nášho domu bola z nehorľavých materiálov. Ide o špecifické požiarne prepočty a ja ako architekt ich spraviť neviem. Preto toto hlavne pri drevostavbách ešte v štúdii vždy nechávame overiť špecialistom. V tak „nasekanej“ lokalite sme zatiaľ drevostavbu neriešili a takýto háčik pri drevostavbe nám doteraz nikde nenastal. Murované domy v nasekaných lokalitách máme, ale tam problém nie je.

Podľa požiarnika nestačí obaliť konštrukciu nehorľavým materiálom, ale aj samotná vnútorná nosná konštrukcia musí byť nehorľavá. Čo podľa normy a aj sedliackeho rozumu samozrejme drevo nie je. Pri prízemnom dome by to takto definované nebolo. Náš dom je ale poschodový a takto to vyžaduje naša platná požiarna norma.

No priznám sa, už dlhšie ma tie slovenské požiarne normy dosť „vytáčajú“, lebo pri požiari drevostavba z masívneho CLT vydrží stáť pokojne dlhšie ako murovaná stavba. A v Rakúsku sa už stavajú v mestách podstatne vyššie stavby ako rodinné domy. Aby prehorel panel hrubý 10cm to fakt trvá dlho. Ale hold, máme u nás takéto normy a s tým ja nič nenarobím. Mimochodom už niekoľko rokov sa revidované požiarne normy pre drevostavby pripravujú, ale stále nie sú schválené…

Do úvahy prichádzali nasledovné možnosti, ako to ešte vyriešiť s CLT:

1/ Spraviť obývačkovú stenu murovanú a zvyšok domu CLT. Do kombinácie murovanej stavby s drevostavbou sa mi ale fakt nechcelo ísť. Nepovažujem to za dobré riešenie kvôli rozdielnemu pracovaniu materiálov. Toto skôr využívame pri rekonštrukciách.

2/ Namiesto vzdušného oplotenia medzi mnou a severným susedom postaviť požiarny plot z betónových tvárnic. Tak toto som tiež rovno zavrhol. Nebudem jednoducho budovať žiadne vysoké betónové ploty na vlastnom pozemku, keď to všeobecne považujem za riešenie, ktoré z obytných zón robí „ležaté paneláky“.

3/ No nebudem tajiť, že v tej chvíli uvažovania, čo s tým ma napadla aj možnosť to jednoducho „obabrať“ a do plánovaného projektu pre stavebné povolenie nakresliť murovanú stenu. Potom reálne postaviť tú stenu z CLT a keď to už bude omietnuté, aj tak nik nezistí, čo tam je. Proste také „slovenské riešenie“. Ale osobne neznášam podvody a sám by som toto preto nespravil… Okrem toho v prípade požiaru a reálnej škody sa na „podvod“ vždy príde a poisťovňa má akurát dôvod nič neuhradiť. Ale priznávam sa dobrovoľne, napadlo ma to :)))

4/ Vyhľadať iného projektanta požiarnej ochrany :) Aj toto je riešenie, lebo ako v každom inom obore, pri rovnakých normách a zákonoch dvaja rôzni ľudia prídu na dva rôzne výsledky. Ale my sme s našim projektantom požiarnej ochrany spokojní a v tej dobe som nemal „osobnú kapacitu“ špekulovať a testovať projektantov, či sa niektorí dopracuje v tej normovej „právničtine“ k želanému výsledku. A v podstate je to podobná špekulácia ako v bode 3..

Ani jedna možnosť preto nepripadá do úvahy a tak som CLT vylúčil…

Po pár dňoch som mierne sklamanie rozdýchal a pracovná štúdia na nacenenie drevostavby išla do šuplíka. Už som sa na tú drevostavbu celkom tešil, dokonca aj manželku som ukecal a poťahal som ju po realizáciách s priznaným CLT… Mrzela ma samozrejme aj určitá strata času na príprave podkladov pre naceňovanie a strata času realizátora, ktorý to musel naceňovať. Ale čo už, kvôli domu sa predsa nezbláznime a vždy je to vo fáze štúdie vývojový proces. Hoci šla štúdia z CLT do šuplíka, nové skúsenosti pri riešení detailov, naceňovania a požiarnych vlastností sa zase využijú pri ďalších projektoch pre klientov :)

Z čoho teda staviame?

Víťazom po tomto postupnom procese výberu sa stal preto Ytong. Ytong je náš najčastejšie projektovaný systém a dlhodobo je to môj obľúbený murovací systém. Navrhol som si z Ytongu tenšie obvodové steny, ako bežne robíme a tým som sa dostal na „presný kompromis“ medzi kombinácie v CLT (300mm) a VPC (500mm). Hrúbka zateplenej steny z Ytongu mi projektovo vyšla na 400mm. Obvodové steny sú z Ytong P2-400 hr. 250mm + plánované je zateplenie hrúbok 150mm a 200mm z Multiporu. Je ešte možné, že časť nahradím sivým polystyrénom. Ideál je pre mňa ale Multipor.

Na poschodí sú už všetky priečky zrealizované z VPC Silka hrúbky 100mm. To je hlavne kvôli akustike medzi izbami, pretože Ytong je v akustike medzi priestormi slabý. Na prízemí máme vpodstate skoro všetky vnútorné steny a priečky nosné z Ytongu P6-650 hrúbky 200mm. Takže tam bude akustika vporiadku aj pri použití Ytongu, keďže je hrubší ako bežné priečky a hlavne skoro 2x ťažší ako na obvodových stenách.

Jedna rýchla foto ešte zo stavu pred montážou okien:
dom architekta

S odstupom času vidím, že mi Ytong  vyhovuje vo výsledku hlavne počas realizácie viac ak CLT.  Lebo veľa vecí som si nestíhal popri práci pre klientov na vlastnom dome doriešiť. A pri priznanom CLT je potrebné si všetko poriadne dopredu premyslieť. S murovanou stavbou nám to teraz ide síce pomalšie, ale počas realizácie si takto aspoň kľudne doriešujem priebežne detaily, interiér, elektroinštalácie…
Ale to CLT ma z času na čas ešte zamrzí, lebo sa mi fakt páči taký interiér. Takže „keď budem veľký“, postavím si ďalší dom z CLT :)))

V najbližšej časti seriálu prebehnem ďalšie konštrukcie na dome – základy, strechu…

architekti - fero lehocký

Fero Lehocký, architekt

Blog na zdravydom.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

Pomohol Vám tento článok?

Mám pre Vás ďalšie zaujímavé tipy v bezplatnom seriáli o zdravých domoch. Prístup získajte hneď teraz a rovno vám pošlem 3 darčeky:

Zdarma seriál a E-booky:

Nemajte obavy, SPAM tiež neznášam. Kedykoľvek sa môžete ľahko odhlásiť a nebudem Vám posielať žiadne reklamné hlúposti. Ani Vás nečakajú žiadne skryté poplatky.


Podobné články:

Posted in Dom architekta
113 comments on “Z čoho staviam náš dom
  1. Katarina píše:

    Ja som to u vas tiez tipovala na CLT. Skoda tych nasich zastaranych protipoziarnych noriem. Ytong ma u vas dost prekvapuje, druhy tip by u mna bol na drevostavbu so slamenou izolaciou a treti pravdepodobne VPC. Teda o slame ste vobec neuvazovali?
    Ale ako vraj vravi cinske prislovie, prvy dom, ktory postavite, treba zburat, druhy predat a v tretom byvat :D :D :D
    Ale asi kazdy niektore svoje rozhodnutie trochu prehodnoti pocas vystavby, ked sa uz vela toho zmenit neda. U nas by som tiez uz dala nacenit CLT aj Ecococon len pre porovnanie s pasivnou drevostavbou od tej najpredrazenejsej firmy u nas…

    • Fero Lehocký píše:

      @Katarina: Drevostavbu so slamenou izolaciou som ani neuvazoval. Tam sa musia valit vacsie hrubky, aby to malo rozumny tepelny odpor a hlavne pri systemovych rieseniach ako Ecocoton a pod sa tie ceny splhaju vyssie, ako si mozem zase osobne aktualne dovolit. Ytong dlhodobo patri k mojim favoritom v kombinacii s Multiporom.

    • Stavitel99 píše:

      @Katarina: Slama, drevo, alebo hlina sa používali po vojne. Teraz máme rozvinutý priemysel a môžeme použiť kvalitné materiály, aký je napríklad pórobetón.

  2. Peter Kuzma píše:

    Prajem pekný deň pán Lehocký. Akú hrúbku ytongu ste použil a akú hrúbku izolácie? Predpokladám že budete zatepľovať sivým polystyrénom.

    • Fero Lehocký píše:

      @Peter Kuzma: Ytong 250mm a planujem pri realizacii kombinaciu zateplenia 150 a 200mm. V casti prizemnej obyvacky musim urcite nehorlavy material – cize tam pojde urcite Mutipor. Na poschodovu este zvazujem podla cenovych ponuk, ale tiez chcem Multipor, ale ak uz financie nepustia, tak sivy EPS.

  3. Marek píše:

    Ja si osobne vazim, ze popri vsetkych svojich povinnostiach mate cas a chut podelit sa s nami o svoje skusenosti a postrehy. Mne ako cloveku, ktory si stavia novy dom svojpomocne to dava novy obzor. Velka vdaka Vam

  4. Dominik píše:

    Pán Lehocký a z čoho bude teda zateplenie? Predpokladám že ten Ytong máte 300. Je to tak?

    • Fero Lehocký píše:

      @Dominik: Uz som to spomenul vyssie: Ytong 250mm a planujem pri realizacii kombinaciu zateplenia 150 a 200mm. V casti prizemnej obyvacky musim urcite nehorlavy material – cize tam pojde urcite Mutipor. Na poschodovu este zvazujem podla cenovych ponuk, ale tiez chcem Multipor, ale ak uz financie nepustia, tak sivy EPS.

  5. Karol píše:

    Dobry den, aj stropy ste robili z prvkov ytongu? Tiez som kvoli akumulacii, prehrievaniu a jednoduchosti uvazoval o rieseni co najtensi ytong+multipor a murovanych sikmych stropov od ytongu, ale odradili ma komenty na webe, ktore hovorili o predrazenosti daneho riesenia vzhladom na tepelny odpor a stavani akehosi domu v dome – ytong+multipor. Tesim sa na dalsi clanok.

    • Fero Lehocký píše:

      @Karol: Strop nad prizemnou castou poschodovej hmoty je zelezobetonovy, kvoli co najmensej hrubke. Ploche strechy su z Ytong Ekonom.

  6. Lukáš Klačanský píše:

    Strašne mi sedí Váš štýl

    Držím palce, nech to rastie do krásy a o Vašej spokojnosti

  7. Yco píše:

    Tiež Vám dlhodobo držím päste. :)
    Je veľmi sympatické, že pomáhate ľuďom pri ich stavebných rozhodnutiach.

    V prípade, že by ste išli do CLT, bola by v obchodnom reťazci aj spoločnosť http://www.cltsk.info/-kontakt?

  8. Stano píše:

    CLT, zaujimave, nieco ako skarovka – viac vrstiev rozne kladenych masivnych lat zlepene dokopy do akychsi panelov, prekvapivo sa z toho stavaju aj viacposchodove budovy. Ako sa v tom ale robia napriklad elektricke rozvody? Pisete v „odbocke“ ze v zavode sa tam pripravia drazky – cize je to kusova vyroba kazdeho panelu na mieru? Potom chapem, ze treba mat vsetky detialy vopred premyslene.
    Ytong bol ale myslim dobra volba, len ako to splna Vase akusticke poziadavky? Budete robit aj priecky z Ytongu? Z akeho hrubeho? Alebo priecky date z vapenopieskovych tvarnic?

    • Fero Lehocký píše:

      @Stano: Rozvody sa v tom robia podla toho, ci to CLT je v interieri priznane alebo nie. Ak nie je, tak klasicka predsadena montazna stena. Ak je priznane, tak sa v hale daju narobit zvisle drazky v niektorej rovine vnutorneho panela s chranickami a potom sa tam od podlahy kable na stavbe ponasuvaju. Pripadne sa robi aj tak, ze kabelaz ide z exterierovej strany pod zateplenim, len vtedy treba riesit vela prestupov kvoli vzduchotennosti.
      Co sa tyka akustiky Ytongu, doplnim do clanku ako su myslene priecky. Cast bude VPC…kvoli akustike.

      • Ondrej píše:

        @Fero Lehocký:
        Malu tepelnu akumulaciu Ytongu neriesite? Alebo staci par priecok z VPC?

        • Fero Lehocký píše:

          @Ondrej: Na dost realizaciach mame z praxe overene, ze akumulacia Ytongu v kombinacii s betonovymi stropmi, potermi a montovanymi stropmi z Ytongu je dostacujuca aj pre zimu a aj pre leto. A VPC to este vylepsia. Okrem toho vnutorne steny z Ytongu su objemovej hmotnosti 650kg/m3. Len pre predstavu Porotherm 30 ma objemovu hmotnost 800kg/m3.

  9. Jano píše:

    Ake boli Vase kriteria pri rozhodovani o type zateplenia? Inymi slovami, co Vas doviedlo k rozhodnutiu, ze idealne riesenie je multipor? Mna tento material tiez laka, len vacsinou citam na forach negativne nazory najma co sa tyka pomeru cena/kvalita (resp. cena/technicke parametre).

    • Fero Lehocký píše:

      @Jano: Kompatibilita systemu Ytong, paropriepustnost, tvrdost materialu po zapracovani, vyssia akumulacia tepla v lete = lepsia ochrana pred prehrievanim (ale nie je to take kriticke pri stenach toto) a zohrava v tom aj velku cast pocitovy faktor, je mi to pocitov prijemnejsi material ako polystyren. Takze pre mna osobne idealny material na zaklade kombinacie kvnatifikovatelnych a nekvantifikovatelnych faktorov :) Neznamena to, ze bude idealny pre niekoho ineho…

      • Jano píše:

        @Fero Lehocký: Suhlasim s Vami, co sa tyka pocitu pri porovnani s polystyrenom som na tom rovnako. Ako (by) dopadlo Vase porovnanie s min. vlnou?

        • Fero Lehocký píše:

          @Jano: Jednoducho. Mineralna vlna je drahsia ako EPS, takze potom radsej kompatibilny Multipor. Pri Ytongu mi prave kvoli existencii Multiporu mineralna vlna nedava az taky zmysel ako trebars pri zateplovani palenych tehal.

      • Ondrej píše:

        @Fero Lehocký:
        Ako to je s Multiporom a rosnym bodom? Jedna sa defacto o ten isty material, len ovela viac vylahceny, nevadi teda rosny bod v Multipore, ked vadi v samotnom Ytongu?

        • Fero Lehocký píše:

          @Ondrej: No z hladiska prestupu vodnej pary to funguje vlastne rovnako, ako nezateplovane muriva. A tam sa nikto nezaobera ziadnymi rosnymi bodmi, pretoze para prechadza plynule cez konstrukciu az von.

          Rosne body a ich pozicie v konsgtrukcii treba riesit v pripade, ak sa za material s lepsou paropriepustnostou (ytong, tehla, drevo a pod..) z exterieru zaradi material s horsou paropriepustnostou. (napr polystyren). Musi sa to navrhnut a spocitat tak, aby vznikajuci kondenz neohrozil celu konstrukciu a nevznikali plesne, hnitoe dreva a pod..

  10. jelen píše:

    neuvažovali ste nad stavebným materialom Liapor? Montovaný z hotových panelov liapor-zateplené polystyrenom.
    Tiež mám úzky pozemok a zvažujem každú možnosť z čoho stavať.

  11. peto píše:

    Predpoklad, ze nebudete potrebovat aktivne chladenie, vychadza z coho? Rovna strecha, velke okna, poschodovy dom. Vzdy je dobre mysliet aspon na miesto, kde bude v pripade nutnosti klima.
    Bude v strope vzduchova medzera?

    • Fero Lehocký píše:

      @peto: Predpoklad, ze nebudem potrebovat aktivne chladenie je z prepoctov a skusenosti z nasich stavieb, ktore su riesene koncepne ako moj dom. Moja poziadavka je udrzat interierovu teplotu max na 26 stupnov pocas celeho roka. Par dnova teplota 27 stupnov pocas extremnych horucav bude stale akceptovatelna, to je nas rodinny limit komfortu. Lebo nie je tiez uplne zdrave mat extremny rozdiel teplot interier – exterier.

      Zakladom je teda nedostat do interieru teplo. Cize exterierove tienenie. Dom mame aj „vdaka“ lokalite s mensimi solarnymi ziskami, ako sa teraz domy bezne projektuju. Konstrukcie – steny a strecha budu pre toto dostatocne zateplene, strechy dokonca nadstandardne. Okrem toho planujem zelenu strechu nad prizemim.

      Riadene vetranie bude naprogramovane tak, aby minimalizovalo nasavanie horuceho letneho vzduchu do domu a vyuzivalo v noci silnejsie prevetravanie chladnym nocnycm vzduchom na „naakumulovanie“ masivnych konstrukcii chladom.

      Ale ako pisete, clovek nikdy nevie. Hoci som presvedceny a mame to odskusane na realizacich, ze to bude spolahlivo fungovat v sucasnych podmienkach, co tu mame posledne roky na Slovensku, dal som do izieb a obyvacky na obvodove steny pod stropy priviest privodne elektricke kable, ktore zatial nebudu zapojene v elektrike. Je to rezerva, a ak sa trebars o 10-20 rokov klima tak prudko zhorsi, ze to tak, ako planujem nebude urdzatelne, tak tam tu klimu mozeme domontovat. Odvod kondenzu z klimatizacnej jondotky potom vyriesim trubkou cez fasadu a nech si to tam kvapka… Chcem sa ale tej klime vyhnut, pracuje sa tam s kondenzom, vysokymi zmenami teplot a treba o pravidlene cistit, inak hrozi hygienicky problem.

      • peto píše:

        Som laik, takze mozem vychadzat iba zo skusenosti z vlastneho domu bungalov 130 m2.

        Pocitovu teplotu vyrazne zvysuje interierova vlhkost. V lete mam rekuperaciu na 300 m3/h, narazovo 500 m3 viackrat denne. Vlhkost nedostanem pod 50, v dazdoch dokonca pustam klimu na odvlhcovanie. Podotykam, ze dom je z palenej tehly, vyborne vysuseny uz pred stahovanim, Ytong pusta zabudovanu vlhkost este 2 az 3 roky po nastahovani.

        Aka je tepelna kapacita Multiporu? Mam na stenach 140 FKD, v strope 35 Steicozell, klime som sa v BA nevyhol. V TN je nadej, ze klimu nebude treba. Podla mna bude.

        Z financneho hladiska je klima podstatne lacnejsia ako exterierove rolety, ktore navyse stmavuju miestnost.
        Na poschodovom dome ma sice previs strechy obmedzeny vplyv na prehrievanie okien a ochranu fasady pred dazdom, ale na bungalove povazujem rovnu strechu za premarnenu moznost tienit okna a fasadu tymto jednoduchym a efektivnym sposobom.

        Uznavam naplno, ze v tomto obdobi je dom s rovnou strechou naozaj cool, Vas dom vyzera takto velmi dobre.
        Vzhlad domu je samozrejme dolezity.

        Z vlastnej skusenosti mam overene, ze tienit previsom, otocit terasu na sever, a vyuzit proti prehrievanu odvetravanu medzeru a Steicozell bolo ucinne riesenie. V mojom dome teplota stupa v extremnych horucavach kazdy den o 1 stupen, po cca tyzdni nastupuje klima. To znamena pri dvoch obdobiach extremnych horucav klimatizovat 2-3 tyzdne v roku, zvysok roka klimou naopak lacno kurim.

        Postupne klima pribuda na okolitych domoch, ktorych majitelia mi este nedavno tvrdili, ze izolacie a rolety dom chrania dostatocne.

        • Fero Lehocký píše:

          @peto: Ono sa to neda takto zovseobecnovat, ze ked to bude takto a takto, tak sa to nebude prehrievat. Kazdy dom sa sprava inak a vplyva na to vela faktorov. Aj lokalita, okolita zastavba, zelen v okoli a podobne. Ja mam napriklad odskusane, ze na nasom pozemku je vzdy o niekolko stupnov menej, ako pri bytovke, kde byvame a je to pritom len asi o kilometer inde. Pri bytovke mame minimum zelene, samy asfalt…

          Rovnako je to aj o pouziti materialov. Pisete, ze mate tehlu, predpokladam, ze bezne pouzivane vapenno-cementove omietky. Aj toto ma vplyv na interierovu vlhkost. Ytong a trebars mnou planovane vapenne omietky inak pracuju s vlhkostou. To ze su steny suche neznamena, ze je to prinosne pre interierovu vlhkost, ak s nou nevedia pracovat.

          • Stavitel99 píše:

            @Fero Lehocký: Strom odparuje vlhkosť a tým chladí. Stačí sa v lete postaviť pod hocijaký strom a cítiť to. Kedysi som rátal chladiaci výkon stromov a vychádali mi ohromné čísla. Žiaľ, vedia to aj mravce a vtáky, ktoré z bývania môžu spraviť peklo.

          • peto píše:

            Aj po citani Vasich blogov mam v strope Steicozell, na stenach vlnu a kvalitnu centralnu rekuperaciu. Az na sadanie Steicozellu som s riesenim maximalne spokojny.
            Viete najlepsie, preco vo vlastnom dome pouzijete druhorade riesenia s EPS, nestandardnou rekuperaciou, a nevahate priplatit tisice za Multipor. Ale za dobre rady k mojmu domu dakujem. Vyhol som sa zaluziam, a napriek blizkosti vlaku a letiska je v dome pri zavretych oknach prijemne ticho.

      • Stavitel99 píše:

        @Fero Lehocký: Aký materiál ako izoláciu plánuješ na plochú strechu? Dúfam že nie polystyrén, na streche je vysoká teplota a polystyrén sa odparuje. Môžem dať typ na izoláciu, ak je záujem.

        • Fero Lehocký píše:

          @Stavitel99: Neskoro :) Uz tam je polystyren. Ale to tych teplotach mi to je jasne, preto planujem zelene strechy, cize tam nebudu take extremne teploty v izolacii, ako ked na foliu prazi prame slnko.

          Ale ten tip na izolaciu ma aj tak zaujima :)

          • Stavitel99 píše:

            @Fero Lehocký: Zelená strecha nemá zaručenú teplotu keď je suchá. Polystyrén sa tuším nad 70 C odparuje, nad 95 C má sklovitý prechod. Pod krytinou prakticky zmizne.

            Strechu možno izolovať sypaným penosklom. Oproti XPS má:

            Výhody
            – odolné voči vysokej teplote a mravcom
            – nestlačiteľné, možno chodiť po streche
            – jednoduché uloženie – bger nasype, ručne sa rozhrnie a vyspáduje, zhutní sa valcom plneným vodou
            – možnosť odvetrať vlhkosť kanálmi v hornej časti izolácie

            Nevýhody:
            – o 4 000 eur drahšie
            – o 150 kg/m2 ťažšie

            • fero lehocky píše:

              @Stavitel99: No to odparovanie polystyrenu som ja dlhsie po tom patral ale ziadny realny dokaz som nedopatral. Miznutie co viem ja vzdy sposobila nespravna aplikacia s chemicky nezlucitelnym materialom v kontakte. A ak by to tak aj bolo, tak ho mam na streche so slusnou rezervou :) inak ja po tej streche teraz tiez normalne chodim. Ale penove sklo je fajn material.

          • stavitel1 píše:

            @Fero Lehocký: Kolko a akeho polystyrenu ste davali na tu strechu? Vdaka.

            • Fero Lehocký píše:

              @stavitel1: spadove kliny zacinali od 40mm. Potom 2x 150mm. A na hornu som este pridal dodatocne po cenovej ponuke + 80mm.
              Na spodnej bez ty dodatocnych 80mm.
              EPS 150S Stabil

  12. martina píše:

    Osobne si velmi cenim Vas cas, ochotu, profesionalny pristup a velmi mi Vase rady pomahaju pri rozhodovani o buducom domecku :) Prajem vsetko dobre a dakujem za cenne prispevky.

  13. Robo Dinor píše:

    Uf, toto bola pre mňa rana a sklamanie. Ytong? Naozaj?
    Ytong, polystyren, plastové okná, plechová strecha a podobné materiály rozhodne nepovažujem za niečo čo by som čakal na stránke s názvom Zdravý dom. Iba ako porovnanie s tým skutočne zdravým a prírodným ako je hlina, drevo, slama, vegetačná strecha a podobne.
    Podľa toho súdim, že nič protiprúdne a teda ani nové už tým pádom ani nemôžem z vašich blogov očakávať. O Ytongu mi porozpráva každý murár na Slovensku.
    Som sklamaný a smutný, hlavne s vyjadrením že Ytong je najčastejší materiál z ktorí do projektov navrhujete. Vyžaduje si to trh, že? Ľudia to chcú, že?
    Opak je pravdou. Architekti, projektanti, stavbári sú tí, ktorí majú moc to zmeniť. Začnite už konečne stavať naozaj zdravo, minimálne na to drevo je tu kopa firiem. Na slamu a hlinu ešte slovač pripravená nie je ale aj to príde.
    Ytong…. to snaď nie.

    • Fero Lehocky píše:

      @Robo Dinor: No neviem, ci ste dost pozorne cital, ale drevostavba na nasom pozemku nevychadza poziarne. To bol ideal. Nasledne teda prichadza do uvahy murovana stavba. A o vybere murovanych materialov otvorene pisem v Ebooku z coho stavat, kde rozoberam jednotlive vlastnosti murovacich systemov dostupnych pre kazdeho na Slovensku. Osobne som vyhodnotil ako vapennopieskove tehly a Ytong ako najlepsie z toho, co sa pouziva. Z nepalenej tehly oficialne staticky nosne mury podla noriem stavat nie je mozne, len priecky. Slama je kapitola sama o sebe.

      Vyssie pisem, ze ytong volim preto, lebo sa chcem vyhnut polystyrenu na fasade. Aj ked mozno ekonomika nepusti cast bude aj tak.

      Zaujima ma, preco je podla vas Ytong nevhodny material pre stavbu zdraveho byvania. Ja som sa nedopatral, nech som patral ako patral k nicomu, v com by som videl problem… konca je „cistejsi“ aj ako tie drevene panely CLT, ktore som planoval, pretoze tie sa lepia lepidlami…

      Ytong je zlozeny z kremiciteho piesku, vapna, maleho mnozstva cementu a minimalne mnozstvo hlinikoveho prasku kvoli nabublinkovaniu pri vytvrdzovani. Vyhradu by som mozno mal k tomu hlinikovemu prasku. Ma nizsie hodnoty radioaktivity ako hlinena tehla…

      A zelena strecha je planovana, okna urcite by som si nedal
      plastove :)

      Hlina a slama je stale okrajova zalezitost. To, ze si ju postavi par ludi za rok je v porovnani cca. 2500 kolaudovanych RD rocne zanedbatelne. Za 10 rokov boli u nas teoreticky traja potencionalny zaujemci, co by slamu chceli. Ale dovod bol, ze ju chceli lacno, co nie je vobec pravda. My sa postupne zameriavame na to, aby sme vyberali a „cistili“ to, co sa pouziva vo velkom a pomahali ludom sa v tom zorientovat. Cize napriklad odhovaram kazdeho z polystyrenom zalievanych tvarnic betonom a podobne.

      Statisticky sa stale na slovensku stavia len 7 percent drevostavieb oproti murovanym. Z roka na rok sa to zlepsuje verim aj mojou propagaciou, ale kto taky dom nechce nutit ho predsa nebudem. Tak navrheme to najlepsie mozne riesenie pre klienta, o ktorom sme v atelieri presvedceni. To, ze je nejaky material aj komercme uspesny ho zaroven neraraduje medzi zle materialy.

      Byt protiprudny a robit uplne vsetko inak nikdy nebolo mojim cielom :) Nechcem sa stavat na nejaku stranu,ci lavu, pravu, zelenu, cervenu… svet je farebny a davame z tej pestrosti dokopy mix v co najlepaom moznom vyskladani v danom kontexte :)

      • Robo Dinor píše:

        @Fero Lehocky:
        Nemyslel som tým nič zlé, iba ma to sklamalo. Presne koli tej štatistike ktorú spomínate. Ako málo ľudí na slovensku vôbec uvažuje o niečom inom ako je porobeton…
        Ytong neodsudzujem ako značku, ale ako predstaviteľa stavebnej konštrukcie, ktorá je väčšinou zateplená polystyrenom, v lepšom prípade minerálnou vlnou, z vnútra je natiahnutý igelit ako parozábrana a vo vnútri nám hučí vzduchotechnika plná mikrobov aby sme tú vlhkosť odviedli von…

        Ako absolvent Fakulty environmentálnej a výrobnej techniky som bol rekuperáciou uplne nadšený. Keď som sa však začal tomu hlbšie venovať moje nadšenie opadlo. Netvrdím, že je to zlé, to by som si nedovolil, ale nie je to pre mňa a nechcem to. Preferujem difúzne otvorenú konštrukciu, dobre zateplenie a pokiaľ možno hlinené omietky.
        Ak sa to dá zvládnuť s Ytongom tak budiž, ale načo zaťažovať prírodu keď drevo rastie samo, viaže uhlík a je obnoviteľné?

        Vo vašom prípade chápem, že sa to nedalo lebo požiarne predpisy nepustia…. ok, nedá sa, nedá.

        • Fero Lehocký píše:

          @Robo Dinor: Lenze Ytong je zateplovany na Slovensku polystyrenom hlavne z ekonomickeho hladiska. Samotny vyrobca ma vlastny mineralny zateplovaci system: http://www.ytong.sk/multipor-tepelnoizolacna-doska.php. Cene polystyrenu je velmi tazko konkurovat. Z rovnakeho dovodu jazdime stale skoro vsetci na benzin a naftu a nie na Teslach. A kvoli cene si ale malokto Multipor na dom nalepi. Hoci sa vyrobca snazi material prezentovat a rovnako aj ja nasim klientom, cena vacsinu ludi jednoducho odradi. To ze si to na Zapade na steny davaju a u naas nie, je presne rovnaky problem, ako s kvalitou a cenou potravin v nasich obchodoch. Mame tam presne take potraviny, ake sme si ochotni vacsinovo kupit. Taka je slovenska realita.

          • Stavitel99 píše:

            @Fero Lehocký: Prečo je cena multiporu podstatne vyššia ako u polystyrénu? Sú jeho výrobné náklady niekoľkokrát vyššie ako u iného pórobetónu? Možno niekde lacno kúpiť alebo vyrobiť ekvivalent Multiporu?

        • stavitel99 píše:

          @Robo Dinor: Hlina je živý materiál, obsahuje huby a baktérie. Nie je zdravotne nezávadný. Drevo uhlík nie len viaže, ale aj uvoľňuje pri hnití alebo požiari. Živé materiály nie sú vhodné na stavbu.

          • Robo Dinor píše:

            @stavitel99: no to si teraz riadnu sprostosť tresol. Samozrejme sa používa hlina, ktorá neobsahuje organické zvyšky. Musíš zakopať trochu hlbšie tam už to tak nežije. Okrem toho tie huby by potrebovali vlhkosť a tej v omietkach ne stene difuzne otvorenej konštrukcie veľa nenajdeš. Keď nanesieš čerstvú hlinenú omietku na stenu dáš do nej aj semienko pšenice. Kým je semienko vo vlhkom prostredí tak normálne vyklíči. Keď klíček vyschne vieš že aj omietku máš suchú.
            Veľmi podobné je to s drevom. Ak je v suchu tak to máš na celé desaťročia.
            Žiadne plesne ani huby nehrozia. Možno tak drevokazný hmyz ale krov máš z dreva aj na murovanom dome, že?

            • Stavitel99 píše:

              @Robo Dinor: Myslím si že drevo nepatrí do nosnej konštrukcie domu. Pán Lehocký má strechu vyriešenú ako montovanú železo-póro- betónovú. Propagácia drevených konštrukcií sa robí z dôvodu, že na drevo sú najvyššie marže.

    • Ondrej píše:

      @Robo Dinor:
      Hlina, slama…mas z toho postavene? Potom sa ohlas. To su take ulety pre hipsterov a pozerov, co sa potrebuju fotit do „lifestylovych“ casopisov a byt za kazdu cenu ini. Drevo je tiez neuveritelne zdrave, hlavne to lepidlo a chemicke natery. Ci vsetci natieraju len fermezou? Architekt ma ludi nutit stavat z nejakeho materialu? To snad nie. Moze robit maximalne osvetu, rozhoduje investor.

      • Robo Dinor píše:

        @Ondrej: No, čo som čakal, že? S názorom, že prírodné staviteľstvo je pre hipsterov neviem a ani nehcem bojovať. To že sa zo slamy postaví 5-6 domov za rok v celom Československu je ale bohužial pravda. Preto takéto domy majú nadšenci prírodného staviteľstva prípadne duchovný vizionári, ktorých podobný projekt nadchýna.

        Hlinené stavby sú rozšírenejšie aj keď sa jedná v podstate o chalupy z minulého storočia. To je mimochodom môj prípad. Mám dom z nepálenej hliny.
        O hline a slame som sa však vyjadril v zmysle, že na toto ešte slovač nie je pripravená.

        V čom slováci zaostávajú sú drevostavby. Teraz nehovorím o známych sendvičových stavbách s formaldehydovými doskami s nalepeným polystyrenom, ale o sendvičoch s drevenou konštrukciou, slamenými panelmi, drevovláknitými doskami alebo o masívnej konštrukcii. Vlastnosti dreva sú úžasné a v spojení s prírodnými izoláciami, hlinenými omietkami, vegetačnou strechou vytvoria úžasnú zdravú atmosféru. V tomto si myslím, že by mohli urobiť projektanti a stavebníci viac, ale to by už mali začať riešiť na škole – nie nútiť niekoho nech stavia z dreva, to som predsa nepísal Ondrej.

        V neposlednej rade murované domy zanechávajú značnú ekologickú stopu. A to nehovorím len o výrobe porobetonu alebo pálenej tehly. Hovorím aj o recyklácii. Sused na jeseň zbural domček z nepálenej tehly a na jar ho rozfúrikoval po záhrade. Náklady mal len za odvoz škridly.
        Vieš čo je ešte pecka, keď ti odpadne kus omietky tak ju rozrobíš s vodou a natiahneš znova.
        Tomu hovorím trvalo obnoviteľné staviteľstvo.
        Myslel som že Zdravé bývanie je aj o tom.

        Byvajte si v čom chcete. Ja sa snažím nepripustnej konštrukcii obvodových stien, obalenej z vonka polystyrenom a z vnutra igelitom radšej vyhnúť. Neverim totiž že aj ta najlepšia firma dokáže urobiť dom úplne nepriepustný a ak náhodou aj ano tak po rokoch sa tam určite nejaká dierka vytvorí. Tou sa potom do muriva dostane vlhkosť a polystyren ju zastaví, vlhkosť zostane v tehle, múr vlhne a pritom o tom ani neviete.
        Preto preferujem konštrukciu priepustnú a na tú je drevo a hlina ideálne.
        Mimochodom ošetrenie dreva predsa nie je dnes o brutálnej chémii, maš kopec pripravkov, ktoré su ekologické pre prostredie.

        • Fero Lehocky píše:

          @Robo Dinor: Ani ja nie som zastanca parozabran z rovnakeho dovodu. Preto zasadne projektujeme difuzne otvorene drevostavby bez parozabran na stenach. A moj dom mal byt masivne drevo s drevovlaknitou izolaciou.
          Ale nerozumiem, ako ste prisli na to, ze ak sa murivo izoluje z exterieru polystyrenom, ze z interieru je parozabrana. Nic take tam nie je, normalne sa robi omietka. Dolezita je len spravna kombinacia hrubok materialov, aby nenastaval kondenz v murive… Mimochodom para prechadza aj cez polystyren, akurat pomalsie.

        • Ondrej píše:

          @Robo Dinor:
          Myslim, ze „klasicki“ stavitelia a „prirodni“ stavitelia sa nikdy nezhodnu, takze len par poznamok:

          – vadi mi hlavne, ze prirodni stavitelia sa tvaria ako nejaki nadludia a vsetci ostatni su menejcenni
          – ked sa bavime o ekologii, ti prirodni ludia si vacsinou rovnako vyvazaju prdel v smradlavom diesli (milion km, lebo tu prirodnu stavbu si postavia v hornej dolnej a dochadzaju x km do mesta) + vyuzivaju vasinu neekologickych vychytavok dnesnej doby (az na extremne vynimky), ktore robia ovela vacsiu skazu ako klasicky postaveny dom.
          – preco sa asi preslo na moderne materialy, ked ta hlina a slama je taka super?
          – potrebujem, aby dom mal nejaky dizajn a nie stenu opatlanu nakrivo hlinou. Roh sa z hliny neda vyrobit, vsetci maju obluky, naozaj krasne…
          – babka mala drevenicu so slamenou izolaciou a hlinene omietky, takze nevidel som to len na obrazku. Hlavne problemy s hlodavcami boli super…
          – dom nejdem stavat preto, aby som ho pocas svojho zivota bural a rozfurikoval po zahrade, ani dalsia generacia to robit nebude
          – drevostavba v pohode, nikomu to neberiem, ak sa mu paci. Ja by som si pripadal ako na chate, takze nie. Ale poniektore „drevostavby“ opatlane zvnutra SDK a zvonku OSB plnou lepidla+polystyrenom mi nedavaju zmysel.
          – polystyren tiez nemusim, ak nezbankrotujem, tak ho nepouzijem
          – ekologicke pripravky na drevo vacsinou prd vydrzia a pokial nechce clovek kazdy rok natierat, je potrebna lepsia chemia

          Nebudem tu dalej spamovat a zivit flame, takychto v podstate zbytocnych diskusii su plne internety :)
          Kazdy nech si stavia z coho chce.

          • Stavitel99 píše:

            @Ondrej:
            – Zásadná diskusná chyba prírodných staviteľov (vegánov, abstinentov…) je že sa tvária ako nadľudia. Chápem ich, chcú za každú cenu zaujať, odlíšiť sa. Ale takto nič nedosiahnu. Je to len chyba komunikácie, nie sú to zlí ľudia. Tiež tu podrypujem, ale to len preto aby som sa zabavil. :-)
            – Moderné priemyselné materiály spĺňajú požiadavky ktorý boli spísané po zlých skúsenostiach s prírodnými materiálmi.
            – Prírodné staviteľstvo má význam ak si človek kúpi hektár pôdy a chce sa na ňom živiť, teda je bez príjmu, a prírodných materiálov sa dá postaviť pomerne kvalitný dom. To sú tie skolaudované slamáky. Držím im palce, ale to neznamená že si to musím postaviť tiež.
            – Polystyrén má kopa problémov, ale dá sa nahradiť bez toho aby človek zbankrotoval. Multipor je fajn, ale nie je to nutnosť.
            – To že prírodné stavby prd vydržia je fakt, a preto človek pracujúci 8 hodín denne chce niečo kvalitné čo nemusí každú chvíľu opravovať.
            – Anorganický materiál je vždy zdravší ako prírodný napustený hnusnou chémiou proti škodcom, hoci len boraxom.
            – Tiež mám pocit že som zaprasil túto diskusiu mojím pohľadom na vec a trochu ľutujem že som to zabil toľko času.

          • Robo Dinor píše:

            @Ondrej: suhlasím, nemá cenu o tom diskutovať. Len upresním, ja nie som žiadny prírodný staviteľ, to nie. Neradím sa medzi nich a v podstate poznam asi len dvoch-troch ľudí ktorí sa tomu venujú a tiež sa mi zdajú divní. Rozhodne sa však nepovažujú za nadľudí. To ma prekvapilo. Inak súhlas.

  14. Lukáš Nižník píše:

    Dobrý deň,
    YTONG ako materiál pre murivo je dobrá voľba. :)

    Mňa len veľmi prekvapilo keď ste písali v blogu že parametre pre letné prehrievanie sú lepšie pri CLT s drevovláknitými doskami ako pri VPC s polystyrénom. VPC sú asi najmasívnejšie murovacie prvky (možno po betónových tvarovkách zalievaných betónom) s objemovou hmotnosťou 1200 – 2200 kg/m3. Aj keď všeliak počítam, prinajmenšom mi vychádza VPC o 40% lepšie ako CLT z hľadiska kapacity pre akumuláciu (pri obj. hm. 1220 kg/m3 bez omietok), ak nie omnoho lepšie. Viete mi vaše tvrdenie pls nejak zdôvodniť?

    Vďaka za odpoveď :)

    • Fero Lehocký píše:

      @Lukáš Nižník: Samozrejme :)
      To musite ale vzdy zohladovat celu konstrukciu, hrubky materialov a tak. Nie len nosnu konstrukciu. A VPC sa casto pouzivaju tensie ako ine murovacie materialy. Takze ked date do vypoctu skladby, ktore som porovnaval v clanku vyssie, ich vypoctove výsledky sú:

      ——————-
      CLT 100mm + Steico drevovlakno tvrde dosky 200mm

      Teplotny utlum konstrukcie Ny: 637.3
      Fázový posun teplotného kmitu Psi:18.8 h

      ——————-
      VCP 175mm + sivý EPS 300mm

      Teplotny utlum konstrukcie Ny: 434.4
      Fázový posun teplotného kmitu Psi: 11.1 h

      ——————-
      Ytong P2-400 hr.250mm + Multipor 200mm

      Teplotny utlum konstrukcie Ny: 626.9
      Fázový posun teplotného kmitu Psi: 16.3 h

      ——————-
      A pre predstavu „bezna klasika“ poslednych rokov – takto mame postavenu nasu bytovku, kde teraz byvame:
      Tehla Porotherm 300mm + polystyren 100mm
      Teplotny utlum konstrukcie Ny: 398.4
      Fázový posun teplotného kmitu Psi: 13.6 h

      Samozrejme mozete pouzit skladby s hrubsim VPC a potom to bude inak.

      Pozor ale, toto nehovori ale vela o tepelnom odpore v zimnom obdobi !!!

      • Ondrej píše:

        @Fero Lehocký:
        Takze „klasika“ ma prekvapivo podobny utlm a ovela lepsi fazovy posun ako „EPD bestseller“ = VPC?

        Este pootravujem :)

        Co spravi s klasikou (Porotherm300) 200mm EPS alebo 200mm vaty?
        A co spravi s Ytongom 200mm EPS alebo 200mm vaty namiesto Multiporu?

        Vdaka.

        • Fero Lehocký píše:

          @Ondrej: Mam este poratanu tuto verziu. Na ostatne prepocty, co sa pytate aktualne nemam cas pocitat.

          ————–
          Ytong P2-400 hr. 250 + sivy EPS hr. 200

          Teplotny utlum konstrukcie Ny: 490.4
          Fázový posun teplotného kmitu Psi: 12.1 h

          • Peter píše:

            @Fero Lehocký: Dobry den pan Lehocky, a co hovorite na kombinaciu porobeton s drevovlaknitou izolaciou (DVI) resp VPC s DVI alebo este tehla s DVI?

            • Peter píše:

              @Peter: Este doplnim konkretnejsie – uvazujem s P2-400 + DVI 28cm alebo VPC KM Beta 17,5cm + take iste DVI alebo klasika Porotherm 30 Profi + to iste DVI… Priorita – tepelna pohoda v lete a zdrave byvanie. V zime nie je problem prikurit… ;-)

              • fero lehocky píše:

                @Peter: Drevovlaknita je urcite kvalita. A ak to viete zaplatit..

                • Peter píše:

                  @fero lehocky: A nemoze sa stat, ze to bude az moc dobre izolovanr a bude vo vnutri zima? Napr. Pri kombinacii VPC 20cm + DVI 18cm…?

                  • fero lehocky píše:

                    @Peter: to je slaba kombinacia. VPC nema izolacne schopnosti. Hrbka 18cm je malo

                    • Peter píše:

                      @fero lehocky: ano pre zimu to je malo. Finalne to vidim asi na porobeton 30cm + 18cm DVI a vo vnutri priecky z VPC. Len este otazka ci DVI vs Multipor ma naozaj pridanu hodnotu. Predpokladam ze fazovy posuv pre DVI bude podstatne dlhsi, len aby to na jednej strane nebolo moc a nebol dom az moc chladny a na druhej strane koli externym zaluziam asi menej ako 18cm davat nebudem. Pan Lehocky mate nejaku konkretnu skusenost s takouto kombinaciou (porobeton + DVI a vnutri VPC), ze ako sa to realne chova?

  15. miroslav vytiska píše:

    Zdravim pan Lehocký,

    staviam uz 4. rok a asi tak dlho uz sledujem aj Vas blog. Chcel som postavit pasivny dom tak sme isli do kombinacie Ytong VPC 25 cm a Multipor 20+16 cm.
    Hruba stavba dost pracna zalezitost, vratane rozvodov hlavne drazkovanie elektra a vrtanie rozvodov pre rekuperaciu nie je vo VPC tehle jednoduché.
    Pri izolacii bol problem s kotvami dlzky 45cm, jediny kto nemal problem boli montaznici okien – pri predsadenej montazi sa im do VPC dobre kotvilo. Momentalne uz robime interier, v dome je 16 C a vsetkym je tam zima, minule leto sme sa nedostali nad 21 C a dom je v Piestanoch. Na moj vkus je stavba az moc pasivna, stale 16-18 C v zime sme temperovali na 16 C. Teraz stale vetrame aby sme trochu vykurili. Keby som staval znova tak kombinacia bezneho Ytongu s Multiporom je asi idealna z hladiska cost benefitu aj stavebneho komfortu.
    Dobra volba, drzim palce a prajem vela uspechov.

  16. jkandrik píše:

    Zdravý dom pána Lehockého naživo je dôkazom , že Ytong je z hľadiska rozhodujúcich kritérii pre stavbu RD najvhodnejším materiálom . Mám svoje vlastné skúsenosti po prvých dvoch rokoch bývania. Obvodová stena nosný Ytong 25 cm hr. a sivý polystyrén hr. 15 cm je až teraz fajn. Vlhkosť v lete neprekročí 55 % ak sa prirodzene vetrá oknami. Netreba nútené vetranie. Ale prvý rok bol poznačený tým, že Ytong z výroby potrebuje čas na vysušenie.
    Vetranie v budúcnosti bude ideálne podľa mňa technológiou špeciálneho solárneho panelu, ktorý slúži na potrebu automatického vetrania miestnosti s elektronickým riadením výmeny vzduchu cez malý otvor priemeru 10 cm v obvodovej stene. Funguje aj v zime , dokonca vtedy aj ohreje vzduch v interiéri.Solárne vetranie už dnes vyrába firma v Prahe . V Trenčíne Vám to pán Lehocký môže podrobne vysvetliť a realizovať pán Ing. Ján Ižarik – 0905719589. Mňa to riešenie zaujalo.
    Plánujem to využiť spolu s fotovoltaikou na výrobu elektriny. Len ešte sledujem, že vývoj batérií na uskladnenie elektriny v dome prinesie kvalitnejší komfort a vyššiu životnosť.

    Príjemnú prácu na Vašom dome.

  17. Dominik píše:

    Pán Lehocký prečo namiesto sivého EPS nepoužijete vatu? Písali ste o vyššej cene. Pri hrúbke 20cm je 1m2 aktuálne cena:
    Graywall – 12,00€ U=0,032
    Nobasil – 19,28€ U=0,035
    Ak by sme chceli zohľadniť celkové U tak treba vaty 22cm kde je cena 21,22€.
    Cena je tak vyššia o 9,22€ na 1m2. pri ploche 150m2 (obálka jednopodlažného domu s pôdorysom 120m2 bez otvorov) to predstavuje 1383€. Z môjho pohľadu je to prijateľná cena za difúzne otvorenú konštrukciu.
    Samozrejme pre Multipor by to bol rozdiel 28€ na 1m2 čo by bolo 4200€ celkom a nedosiahli by sme dané U. Z tohto pohľadu Multipor 20cm = Vata 16cm, tým sa rozdiel v cene ešte zväčšuje.
    Nieje tak použitie vaty výhodnejšie po zohľadnení difúznej otvorenosti, ceny, tepelného odporu a akumulácie?

    • Fero Lehocký píše:

      @Dominik: Z hladiska ekonommiky je urcite mineralna vlna vyhodnejsia ako Multipor. Ale nie vsetko sa riadi len ekonomikou :) A osobne mi velmi mineralna vlna jednoducho pocitovo na Ytongu „nevonia“, kedze existuje kompatibilnejsi Multipor, takze sa jej chcem vyhnut. Ale ani tuto moznost som zatial nezavrhol… Venujem sa teraz inym detailom stavby a zateplenie zatial som nechal otvorene.
      Okrem toho mineralna vlna je kriticka pocas zabudovania, ak zaprsi Multipor, nie je to take zle, ako ked zaprsi mineralna vlna…

  18. Zuzana píše:

    Zdravim pan Lehocky. Zakladali ste na penovom skle, alebo ako ste riesili zaklady?

  19. Martin Svec píše:

    Dobry den.
    Viete uz aka bude asi odhadovana cena holodomu, pripadne do akej sumy sa chcete zmestit bez nabytku?

    • Stavitel99 píše:

      @Martin Svec: Cena holodomu je vždy podstatne vyššia ako vypočítaná :-) Typujem 40-50 tisíc.

    • Fero Lehocký píše:

      @Martin Svec: Doma padlo rozhodnutie, ze ceny o vlastnom dome nebudeme verejne sirit po internete. Musim brat ohlad aj na manzelku, ktorej su niektore moje „vylevy“ na blogu niekedy aj proti srsti…ze takto otvorene pisem. Takze dakujem za pochopenie, mozno sa povenujem ciastkovym veciam rozpoctovo… Ale hlavne ceny takto v diskusiach vzdy potom ludi viac zavedu ako pomozu, lebo nevidia, co vsetko v tej cene realne je a nie je, ze u mna v tej cene je aj zahradny domcek ktory nemam samostatne odratany a podobne.

  20. Stavitel99 píše:

    Už je vyriešené elektrické vykurovanie, alebo mám napísať niečo o potlačovaní škodlivého elektromagnetického poľa pomocou polohy a tienenia?

    • fero lehocky píše:

      @Stavitel99: Napisat samozrejme treba. Kazdy naxor a vedomost je dobra, moze pomoct ostatnym citatelom, ak ju nevyuzijem priamo ja pri dome.

      • Stavitel99 píše:

        @fero lehocky: Elektrosmog je širšia problematika. Ako prvé chcem upozorniť na škodlivé elektromagnetické pole (ďalej len EM) káblov domových elektrických rozvodov. Škodí elektrická aj magnetická zložka. Človek je nervózny, horšie spí, ovplyvňuje to zdravie. Uvedomíte si to možno ďaleko v lese, kde sa uvoľníte, každý človek reaguje na EM pole inak.

        Elektrická zložka kábla je daná fázovým napätím, magnetická zložka pretekajúcim prúdom a vzdialenosťou vodičov v kábli. Hodnota poľa klesá nepriamo so vzdialenosťou, funkcia 1/x. Elektrická zložka je neškodná typujem vo vzdialenosti 10-ok metrov, magnetická 1-2 metre. Obzvlášť škodlivé sú elektrické okruhy, kde sa človek ocitne v prúdovej slučke. Okruhy sa dnes nepoužívajú, vedenie sa vetví.

        EM limity pre nezávadné bývanie:
        statické: 100 V/m, 10 sec
        50 Hz: 1 V/m, 20 nT
        mikrovlny: 6 mV/m = 0,1 µW/m2
        radón: 30 Bq/m3
        narušenie poľa Zeme o: 100 nT

        Hodnoty v svojom obydlí si môžete zmerať na to určenými prístrojmi, vypočítať sa presne nedajú.

        Tienenie vodičov potláča elektrickú zložku 50 Hz poľa. Tienenie je tvorené kovovým obalom vo vnútri tienených káblov, v styku s ktorým je vedený tieniaci vodič, a ten sa priskrutkuje na uzol uzemnenia. V každej zásuvke a svorkovnici sa tieniaci (holý bezfarebný) a ochránný (žltozenený) vodič musia spojiť. Tienenie funguje iba ak je uzemnené, stačí zabiť nerezovú uzemňovaciu tyč do trávniku pri dome, hodnota zemiaceho odporu nie je podstatná.

        Magnetická zložka sa na malú vzdialenosť dá potlačiť krútením, 10-ky krútení na meter. Alebo možno použiť kobaltovú fóliu ako úpné magnetické tienenie, pozor na sýtenie. Najjednoduchšia je ochrana polohou, kedy sa kábel umiestni na miesto vzdialené 1-2 metre od ľudí, napríklad do stropu bungalovu. Totoplatí predovšetkým pre vykurovacie káble pre elektrické radiátory.

        Postele a gauč by nemali byť blízko elektrických zásuviek. Zdravotne aj prakticky je dobré vedenie ťahať po tej strane miestností, kde bude nábytok.

        • Ivog píše:

          @Stavitel99: Vedeli by ste popisat, ako je to s elektrosmogom pri infrafoliach (heatflow) ulozenych pod 5cm poterom vs vodna podlahovka? Dakujem!

          • Stavitel99 píše:

            @Ivog: Betóm 50 Hz magnetickú intenzitu nezoslabuje. Získali ste 5 cm odstup, ak sa pokazí tak ju nevymeníte, neviem či nebude vadiť polystyrénu jej teplo. Vodná podlahovka nemá dôvod niečo vyžarovať, plast a voda sú nevodivé.

        • Michal Lichvar píše:

          @Stavitel99:

          Ako sa tieto hodnoty meraju?

          Co je najcastejsim problemom napr. v panelakoch? Susedova wifina?
          Ako sa voci tomu izolovat?

          Vlastne, ako poznat pravu pricinu zleho vyspatia sa? :)

  21. Peter píše:

    Moj kamarat postavil bungalov z ytongu 30cm a zateplil min. vatou a nasledne sa nastahovali koncom jesene.To vsetko stihol za jeden rok.Cez zimu mal problem s vysokou vlhkostou v dome, nasledne sa mu vytvorila plesen v spalni, kde spali dvaja rodicia s malym dietatom. Najlepsie na tom bola obyvacka spojena s kuchynou, kde maju kozub. V ostatnych izbach pouzivali odvlhcovac. Pocas tohto leta sa snazili vetrat aby sa to dalsiu zimu neopakovalo. Ak by sa mal rozhodnut znova, tak by nechal dom nezatepleny aby preschol a aby sa vyhol tomuto problemu v zime.

    Stojim pred otazkou zateplenia domu, novostavby, ktoru sme zacali stavat min rok 08/2015. Pri vystavbe sme pouzili Ytong tvarnice o rovnakej hrubke ako vy p. Lehocky. Chcel by som zateplit Isoverom Clima 034 o hrubke 16cm, tepelny odpor R=4,7m2.K/W.
    Stretavam sa s dvoma nazormi, prvy aby som zateplil, nakolko hrubka tvarnice 25cm nebude dostatocne izolovat a pocas zimy nebude plynovi kotol stihat vykurovat dom cez podlahove kurenie. Rovnako vlhkost vytvorena v zelezobetonovej doske stropu prizemia sa prichodom mrazov dostane do domu. Druhy nazor je opacny a vraj mam nechat vlhkost, ktora je prirodzene v Ytongu preschnut a nezateplovat uz teraz ale pockat a zateplit na dalsi rok v jeseni. Ze kotol sice bude mat vyssiu spotrebu ale s vykurovanim problem nebude mat.

    Taktiez som pocul, ze ytong na to aby preschol/vyzrel potrebuje az 6 rokov.

    Rad by som pocul na to aj vas nazor, pripadne aky mate harmonogram.

    • fero lehocky píše:

      @Peter: ja planujem zateplit koncom septembra tento rok. Multiporom, cize paroprieoustnou izolaciou rovnako ako isover.
      Cize v jednom roku postavene na jar mury a na jesen zateplene.

      Najzasadnejsie je jednoducho aj dva roky proste vela vetrat aj na ukor kurenia naviac. Presne su kvoli nedostatocnemu vetraniu zvycajne pri velkej vlhkosti.

  22. jakub píše:

    dobry den, s coho ste nakoniec zateplovali vas dom ? ake su rozdieli pri pouziti multiporu a sedeho eps ?

    • Fero Lehocký píše:

      @jakub: Ostal som pri Multipore a zateplili sme s nim. Rozdiely su hlavne tieto:
      – Multipor je dost drahsi ale oproti polystyrenu su pre mna zaujimave rozdiely:
      – masivna tepelna izolacia = vyssia tepelna stabilita domu hlavne v lete (http://blog.zdravydom.sk/fazovy-posun/)
      – zivotnost materialu je rovnaka ako zivotnost samotneho Ytongu. Pri polystyrene sa stale polemizuje, ze aka bude realna zivostnost…30-40 rokov?
      – tvrdost finalneho povrchu je vyssia, polystyren na slnku v horucavach makne
      – prirodny material
      – paropriepustnejsi ako polystyren

  23. Marek píše:

    Dobrý den,

    jen se chci zeptat, zda bude i avizovaný článek o střeše na Vašem domu. Díky :-).

  24. Peter Kikta píše:

    Dobrý deň,

    prečo Ytong a nie Porfix. Je mi jasné že hlavne z dôvodu systémového riešenia (multipor), ale bol tam ešte nejaký iný dôvod?

    Dôvod otázky, pôvodne som uvažoval nad VPC, ale na poslednú chvílu asi cúvnem a zvolím porobetón o hrúbke 250mm v P4 prevedení čiže P4-500 PD od ytongu alebo P4-600 PDK od porfixu.
    Pre Ytong hrá lepšia odpor pre porfix cena a hmotnosť, tak hľadám ďalšie argumenty :)
    Zateplovať budem minerálnou vlnou do celkovej hrúbky muriva 400 mm

    Ďakujem za odpoveď

    Peter

    • Fero Lehocký píše:

      @Peter Kikta: Ked si mam vybrat medzi bielym porobetonom (napr. Ytong), alebo sivym (porfix), tak si jednoznacne vyberam kvoli pouzitym materialom Ytong. Ci to bude ina znacka bieleho porobetonu to uz je ina otazka. Porfix tiez ma od nedavna biely porobeton. Takze ak myslite ten, voci nemu vyhrady nemam, ale sam by som si na dom sivy popolceekovy nedal.
      Viac o tom vybere pisem v ebooku tu: http://blog.zdravydom.sk/z_coho_stavat_dom/

  25. Angel píše:

    Dobry den,

    neviete čí v Ytongu časovo sa nenazbiera vlhkosť a ne straty schopnosti?

    • Fero Lehocký píše:

      @Angel: ked do neho trvale netecie voda, tak nie je dovod. Uvazuje sa vzdy s urcitou zabudovanu vlhkostou a s nou sa pocita aj v statike a aj pri tepelnotechnickych prepoctoch.

  26. Viera píše:

    Dobry den pan Lehocky,

    z coho by ste stavali dom a cim zateplili, ak by bol este navyse cely oblozeny klasickou palenou tehlou bez dier? Uvazovali sme zatial o palenej tehle dierovanej zateplenej pomocou technickeho konope. Je to podla vas dobra kombinacia?

    • Fero Lehocký píše:

      @Viera: Myslite, ak tam bude este primurovana tehla – cize hrubka povedzme 65mm, alebo len lepene obkladove pasiky (tie su hr. cca 25mm). Lebo to je rozdiel a je to podstatne finance tiez rozdielne.
      Zvycajne sa do skladby dava mineralna vlna – vid napriklad: http://klinker.sk/images/content/postupy/odvetrana_fasada.pdf
      Moze tam byt asi aj konope (este sme neriesili), ale nejake vyrazne prinosy to v tomto pripade podla mna nema oproti mineralnej vlne

  27. Viera píše:

    @Fero Lehocký: Ďakujem za odpoveď pán Lehocký. Áno, máme záujem murovanú fasádu zo starej pálenej tehly. Dôvod pre voľbu konope bol predpoklad zvýšenej vlhkosti v odvetrávanej fasáde a znížená efektivita minerálnej vlny v takomto prostredí. Máme určité pochybnosti, ci by bola takáto voľba správna, nakoľko sme sa doposiaľ nedopracovali k riešeniu ako správne nadimenzovať zateplenie, aby to bolo efektívne.
    Ešte by ma zaujímalo, či je možné exaktne vyjadriť efekt takejto fasády na vlastnosti budovy. Ďakujem

    • Fero Lehocký píše:

      @Viera: Priznam sa, ze neviem vyjadrit exaktne efekt takejto fasady na budovu. Ked je tam ta prevetravana fasada, ani sa to nezapocitava zmysluplne do tepelnotechnickych vlasnosti. Urcite zabranuje prehrievaniu konstrukcie v lete, ale nakolko, to by sa musel spravit specialny vypocet..
      Celkovo sme my v atelieri takuto skladbu este nikdy nerobili, lebo kvoli cenovej narocnosti to klienti napriek vlastnym poziadavkam na takuto skladbu po prepocte cien nechali tak, a riesili sme to formou obkladovych pasikov priamo na zateplovaci system.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

*

Nové komentáre na blogu