Základy nášho domu

dom architekta V poslednom článku som preskočil logickú postupnosť stavby. Veľa z vás sa už nevedelo dočkať, a chceli vedieť Z čoho staviam náš dom, tak som v predošlom článku popísal výber materiálu na steny. Dnes sa preto vrátim späť k tomu, o čom som chcel vlastne písať – zakladanie domu.

Pre správne založenie domu je potrebné vedieť čo najviac informácií o podloží na pozemku, kde plánujete stavať. V existujúcej zástavbe sa teoreticky dá vychádzať aj z informácií od susedov, ale už sa nám pár krát stalo, že o pár metrov na susednom pozemku boli podmienky dosť odlišné. Preto pre správny návrh a realizáciu základov vždy požadujeme k našim projektom zrealizovanie inžiniersko-geologického prieskumu. Tiež som si ho dal spraviť.

Na dvoch fotkách je malá ukážka, ako taký prieskum prebieha. Náš dom má neproporčný pôdorys. Je úzky a dlhý, čo je dané tvarom pozemku. A nezdá sa to, je v miernom svahu. Od cesty pozemkom klesá. Robili sme preto 5m hlboký vrt v strede domu kvôli vzorkám a na začiatku a konci domu k tomu ešte dve penetračné skúšky. Z vrtu je viditeľné zloženie podložia po metrových kusoch. Vyvŕtané vzorky išli na rozbor do laboratória. Penetračné skúšky zase dávajú informáciu o pevnosti podložia, neodoberajú sa z nich vzorky. Meria sa pri nich len odpor podložia pri zatĺkaní do zeme – čiže únosnosť podložia.

Prieskumný vrt:

Vyvŕtané metrové vzorky:

Výsledky prieskumu ukázali, že pod domom sú značné rozdiely v zastúpení vrstiev (rôzne druhy zeminy, navážky, piesky a štrky). Výškové rozdiely medzi únosnými a menej únosnými vrstvami boli v niektorých miestach viac ako metrové. Susedné domu sú podpivničené, takže určite nemali so základmi problém. Založenie pivnice oba domy majú v rovnakej vrstve únosných štrkov.

My ale máme dom bez podpivničenia. Pri klasických základoch na pásoch by sme museli ísť základom do zbytočne veľkých hĺbok, aby sme sa vyhli navážkam a menej únosnej zemine. A aj vzhľadom na čiastočne poschodový dom (nerovnomerné rozloženie váhy domu) a neproporčný pôdorysný tvar domu sme so statikom a geotechnikom zvolili zakladanie na doske.

Pred samotným zakladaním sme z pozemku stiahli ornicu. V postate skoro z celého pozemku, pretože v zadnej časti bude záhradný domček a po pozemku budú behať stroje, takže aby sme ornici zachovali kvalitu a nezničili pri práci. Dala sa na kopy a časť na medziskládku.

Sťahovanie ornice:

Po stiahnutí ornice sme si orientačne vytýčili polohu domu kvôli výkopu zeminy pod základovú dosku.

Predbežné vytýčenie tvaru domu:

Na fotke nižšie je už zachytené vykopávanie plochy pod základovou doskou. Na základe inžinersko-geologického prieskumu a po konzultáciách so špecialistom na zakladanie na štrkových geovankúšoch (zhutňovaných vrstvách štrku) bol plán robiť dokopy 3 štrkové vrstvy (100mm + 200mm + 200mm). Týmto sme sa mali dostali do rozumnej hĺbky a zvihli sme zároveň dosku vyššie nad terén, aby dom nebol príliš utopený pod cestou.

V čase výkopov na jeseň sme ale narazili na veľmi daždivé počasie a to nám počas výkopov premočilo podložie. Bolo stále vlhko, takže to neschlo. Čakať na lepšie počasie bolo riziko, že prídu vyššie mrazy a nestihneme zrealizovať základy pred zimou. Preto prišlo neplánované vykopanie „rozbahnenej“ vrstvy zeminy naviac o asi 100mm. Čo ma samozrejme nepotešilo, lebo sú to náklady naviac. Rovnako takto pribudla ďalšia vrstva štrku. Čo už. Zakladanie je vždy nevyspytateľná záležitosť, takže s týmto rizikom som bol už zo skúsenosti vopred zmierený.

Výkopy po základovú dosku:

Po obvode výkopu sa následne realizovala drenáž, aby bol priestor pod domom v suchu.

Drenáž s revíznou šachtou:

Na celý výkop pod základovou doskou sme dali špeciálu ťahovú geotextíliu. Táto slúži okrem oddelenia štrku od zeminy aj na lepšie zhutnenie štrkových vrstiev práve tam, kde je mokrá “ rozbahnená“ pôda. Pretože pri zhnutňovaní priamo na mokrú zeminu sa štrk v takejto zemine neustále posúva a pri hutnení „uteká“. Táto geotextília funguje tak, že zabraňuje týmto posuvom štrku a zhutnenie je podstatne lepšie.

Prvé štrkové vrstvy + geotextília:

Na druhú zhutnenú vrstvu štrku sme dali pre statické zlepšenie geomrežu. Jej funkcia je iná ako pri geotextílii. Neslúži na separáciu ale tomto prípade pomáha hlavne zhutneniu štrkových vrstiev vzájomne na seba. Aby sa kamene medzi sebou neposúvali do strán, oká geomreže ich jednoducho zachytia a nepustia do strany.

Geomreža:

Po realizácii štrkových vrstiev sme robili ležaté rozvody vody a kanalizácie pod doskou. Museli sme ich spraviť vo vrstvách zhutneného štrku, čo nie je ideálne zo statického pohľadu. Lebo sa to po zhutnení vlastne zase celé „rozbabre“ a už sa popri potrubiach nemôže znova zhutniť na rovnakú pevnosť. Ideálny stav je tieto rozvody spraviť ešte pod samotnými štrkovými vrstvami pod geotextíliou. Aby boli štrky rovnomerne zhutnené. Nízka hĺbka verejnej kanalizácie v ulici nám ale nedovolila ísť s kanalizáciou hlbšie, takže sme to museli spraviť takto.

Rozvody kanalizácie:

Po opätovnom už miernejšom dohutnení som dal spraviť kontrolné meranie únosnosti hotovej geodosky. Spôsob zakladania, ktorý som si zvolil je v slovenskom stavebníctve pri rodinných domoch neštandardný. Hlavne aj použitím spomínaných špeciálnych geotextílií a geomreží. Tie sa viac využívajú v dopravnom stavebníctve. Tento spôsob zakladania používame len v prípade komplikovanejších nerovnomerných podloží a na navážkach.

Výhodou tohoto riešenia je, že ešte pred samotným zaliatím betónovej základovej dosky vieme jednotlivým vrstvám zhutňovaného štrku zmerať statickú únosnosť a počas realizácie prípadne rozhodnúť ešte o opakovanom dohutnení. Prípadne, ak by vychádzali zlé hodnoty, doplniť ďalšiu geomrežu. Finálne výsledky pred betonážou sú takto pod kontrolou a je istota kvalitného založenia.

Naše štrkové vrstvy sú zrealizovaná fakt poriadne. Realizátor to poctivo zhutnil. Namerali sme dva krát vyššie hodnoty ako požadoval statik v statickom posudku v projekte. Asi sme to s tou kvalitou trochu „prehnali“ :)

Meranie únosnosti

Na finálne štrkové vrstvy išla tenká zrovnávacia piesková vrstva. Je to podklad pre uloženie extrudovaného polystyrénu (XPS) – tepelnej izolácie pod základovú dosku. Dom bude z Ytongu. Pri murovaní z Ytongu nie je potrebné kvôli tepelným mostom zakladanie na doske s tepelnou izoláciu pod ňou ako trebárs pri vápennopieskových tehlách. Ale keďže zakladáme na doske zo statických dôvodov, tak by bolo už škoda to rovno nevyužiť a dosku nezaizolovať zospodu. Ako izolácia pod doskou sa okrem XPS používa napríklad penové sklo. Ja som zvolil založenie na extrudovanom polystyréne, ktorý dokáže zrealizovať vpodstate akákoľvek šikovná partia ľudí. Nemusí to byť špecialista na zakladanie na penovom skle. Staviame s lokálnou partiou z Trenčína, ktorá toto robila prvý raz a nemali s tým žiadny problém.

Piesok pod XPS

Fotka nižšie už ukazuje na piesku poukladané dosky z extrudovaného polystyrénu hrúbky 120mm a na nich výstuž základovej dosky. Hrúbka tepelnej izolácie 120mm pod doskou bude ešte doplnená 80mm tepelnej izolácie na dosku pod poterom. Zámerne som použil kombináciu tepelnej izolácie pod doskou a nad doskou, lebo som si chcel nechať rezervu na vedenie inštalácií pod poterom. V dobe projektovania som ešte uvažoval centrálnym vysávačom, kde som potreboval túto výšku na rozvody, lebo dodávatelia systémov centálnych vysávačov nechceli zalievať rozvody priamo do základovej dosky.

Takto sa betónovalo:

A toto je už finálna základová železobetónová doska hrúbky 250mm po odšalovaní:

Na základovú dosku sme použili vodostavebný betón, ktorý plní zároveň hydroizolačnú funkciu. Nebudeme už dávať na dosku žiadnu ďalšiu hydroizoláciu.

Dôležité upozornenie!

Toto riešenie nie je všeobecne hocikde použiteľné. Vodostavebný betón neplní zároveň funkciu protiradónovej ochrany! Vždy treba zhodnotiť radónové riziko a podľa toho navrhnúť riešenie protiradónové opratrenia. V našej lokalite je nízke radónové riziko, preto sa môjho riešenia zakladanie neobávam. Protiradónové riešenie v našom dome bude zabezpečovať štrkové podložie, ktoré prípadný radón z podložia odvetrá po obvode domu. Zároveň bude v dome riadené kontrolované vetranie, takže nehrozí ani hromadenie radónu v interiéri domu.

Celý spôsob zakladania presne tak, ako som ho popísal v článku, sme zatiaľ nepoužili nikde v žiadnom inom projekte. Na svojom dome si môžem dovoliť experimentovať a otestovať, čo sa oplatí, čo neoplatí a ako to celé oproti projektu pri realizácii nakoniec „vypáli“. A takto získané skúsenosti potom využijeme zase pri vylepšení našich projektov :)

architekti - fero lehocký

Fero Lehocký, architekt

Blog na zdravydom.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

Pomohol Vám tento článok?

Mám pre Vás ďalšie zaujímavé tipy v bezplatnom seriáli o zdravých domoch. Prístup získajte hneď teraz a rovno vám pošlem 3 darčeky:

Zdarma seriál a E-booky:

Nemajte obavy, SPAM tiež neznášam. Kedykoľvek sa môžete ľahko odhlásiť a nebudem Vám posielať žiadne reklamné hlúposti. Ani Vás nečakajú žiadne skryté poplatky.


Podobné články:

Posted in Dom architekta
Tags: ,
87 comments on “Základy nášho domu
  1. Martin píše:

    Zdravim,

    ak budete mat cas, tak by som Vas poprosil o zodpovedanie mojich (mozno jednoduchych) otazok:

    1) Ako ste riesili bleskozvod? V pamati mam tuto animaciu „ako by sa to malo riesit“ http://www.kniska.eu/animace/flv-nove/07.1%20Uzemneni.flv/view … Len neviem, do akej miery je to spravne riesenie.

    2)Ake ine moznosti su pri zakladovych doskach – pisete, ze pri svojom dome mozte experimentovat, preto by ste mozno mohol napisat, ako su to klasicke zakladove dosky atd. (pripadne zakladne chyby, ktorych sa ludia dopustaju pri stavbe zakladov), pripadne ake ine moznosti prichadzali do uvahy (od najlacnejsich az po najdrahsie).

    3) Tiez by ste mohli nieco napisat o tvorbe kanalizacie / inzinierske siete.

    4) Preco ste sa nakoniec nerozhodol pre centralny vysavac? Pripadne aspon pre rozvody? V clanku o centralnom vysavaci pisete, ze je to plus pri pripadnom predaji domu alebo ak v buducnosti by ste chceli centralny vysavac, tak by stacilo uz len napojit a fungovat :)

    5) Zaujimala by ma este otazka, preco ste nesli do podpivnicenia? Boli to financne dovody alebo tepelno-izolacne alebo nejake ine?

    5) Uz len detail, chyba mi tu mozno nejaky casovy harmonogram ako to prebiehalo a ako dlho bude zakladova doska „zriet“ + na aky dalsi clanok (temu) sa my citatelia mozme tesit :)

    Inac musim Vas pochvalit, velmi zaujimave (poucne) citanie (verim, ze to da vela prace, preto klobuk dole), ale aj trosku skritizujem – tento clanok mi prisiel najslabsi, mozno je to len tym, ze o zakladoch nie velmi co pisat :) … ale berte to prosim v dobrom, vzdy sa da nieco vylepsit a mudrlantov ako som ja, co su po vojne kapitani, je na svete milion …

    Vdaka

    • Fero Lehocký píše:

      @Martin:
      1/ Bleskozvod je rieseny po obvode vykopu spolu so zemniacimi tycami zabijanymi v zemi.

      2/ O zakladani sa da napisat samostatna kniha, to nebolo cielom clanku ake su vsetky moznosti. Najcastejsie sa pouzivaju zakladove pasy v kombinacii s debniacimi tvarnicami a na nich zakladova doska hrubky 150mm. Okrem zakladania na XPS sa posledne roky zaklada aj na penovom skle, videl som uz aj zakladanie Liapore.

      3/ Co mam napisat o kanalizacii? :)

      4/ Centralny vysavac sme si boli pozriet s manzelkou u znamych a odradila ju dlha nemotorna hadica, a nie velmi priaznive skusenosti znamej s ostatnymi vychtavkami centralneho vysavaca. Rovnako som v poslednom obdobi od viacerych majitelov tohoto systemu pocul velmi rozporuplne nazory a skor by si to uz nedali ako dali… Tak som to aj z casovych dovodov nakoniec nechal tak a vobec to neriesim

      5/ Pivnicu povazujem za predrazeny luxus, ak to ma plnit fuknciu na uskladnenie par jablk a zemiakov… Pri ploche nasho domu by to znamenal minimalne 60 tis EUR naviac. Okrem toho pivnice su vzdy rizikove z hladiska zatekania, nech su realizatori a materialy akokolovek spickove. Casom to moze povolit a tazko sa to riesi.

      6/ No este neviem na aky dalsi clanok sa mozete tesit, lebo som sa ešte nerozhodol. Preto som to nenapisal :) AJ tak uz to nepisem v nejakej casove logickej postupnosti..

      No „stavnaty“ clanok o zakladoch to teda naozaj nie je, to uznavam :) Ale je to trochu aj zamer, lebo sa celkom osvedcilo, ze ludia v diskusii daju otazky a clanok potom o tie odpovede bud rozsirim, alebo priamo tu v diskusii su doplnujuce informacie.

    • Stano píše:

      @Martin:
      No parada, tak ja uz ani nemusim ziadne otazky pisat, Martin dakujem, ak mozem tak sa pod ne tiez podpisem ;-)
      Stano

  2. Peter Tejbus píše:

    Dakujem za dalsi clanok. Ja sa uz neviem dockat clanku o tych dierach v stenach a rekuperacii. Drzim Vam aj vsetkym stavebnikom palce …

  3. stavitel1 píše:

    dakujem za dalsi clanok! chcel by som sa spytat, ci ste pri tomto sposobe zakladania neuvazovali o zakladovej doske z dratkobetonu a ak ano, preco ste zvolili „klasicku“ vystuz (vacsinou drahsie ako doska z dratkobetonu + casovo narocnejsie + pracnejsie, hoci lepsie „odkontrolovatelne“)?

    v pripade, ze by nebol zasadny rozdiel v zakladani na xps a penovom skle, ci by ste sa nepriklonili radsej k nemu (aj to dokaze realizovat aj firma, ktora na to nie je specializovana)?

    posledna otazka, ci nie je lepsie pri zakladani na xps vyuzit ho rovno ako stratene debnenie pre dosku?

    • Fero Lehocký píše:

      @stavitel1: Zvazoval sa aj dratkobeton. Ale nakoniec som sa rozhodol ist na istotu z logistickeho hladiska. Par krat sa uz kolegom stalo, ze betonarke sa nechcelo „babrat“ s dratkobetonom, lebo im to zababrava stroje… A na moje dopyty na cenu dratkobetonu, typ dratok a vyrobcu, aby sme to vedeli nadimenzovat so statikom v Trencine betonarka nereagovala promtne. Okrem toho tvar zakladovej dosky nie je velmi idealna na samotne pouzitie dratkobetonu, ten je vhodny hlavne pre kompaktne obdlznikove domy. Takze aj v pripade pouzitia dratkov by sa museli aj tak casti dosky riesit pomocou klasickej vystuze. Z tychto dovodov som sa rozhodol, ze nebudem s dratkobetonom spekulovat a vyviazanie vystuze spravili chlapi bez problemov, rovnako beton bol bez problemov objednany.

  4. Ondrej píše:

    Uplne laicka otazka: ked sa robia zakladove pasy, ak sa nemylim vzdy sa ide do nezamrzajucej hlbky. Pri doske sa to neriesi?

    Inak keby mi cely dom stal na XPS, mal by som divny pocit z toho :), aj ked cisla urcite sedia…

    • Stavitel99 píše:

      @Ondrej:
      1) Mravce a myši si radi robia úkryty v polystyréne, dokážu ho celý rozhrýzť.
      2) Polystyrén je pružný materiál, čím väčšie zaťaženie, tým väčšie stlačenie. Dom bude zaťažovať XPS nerovnomerne.
      3) Zásypy pod domom budú nerovnomerne sadať samozhutňovaním.

      • JBlaze píše:

        @Stavitel99:
        1-este si zabudol na hady a jasterice
        2- preto tam je ta vystuzena doska o sile 25 cm
        3- pri takychto zakladoch je zatazenie na podklad mensie ako ked urobis drep

      • fero lehocky píše:

        @Stavitel99:
        1/ mysi sa cez zhutneny makadam (strk velkej frakcie) asi budu ku XPS dost tazko prehryzavat. Museli by mi chciet cielene zozrat zaklady. Mravce je realnejsie riziko, ale pri hladani na webe ide statisticky o malo rozsireny jav. A ak by aj nieco vynosili, doska si s mraveniskom poradi.

        2/ Doska rozklada tlak do celej plochy a XPS ma vacsiu unosnost ako zemina pod samotnym strkom.

        3/ zasypy pod domom maju rovnomernu hrubku a boli zhutnovane po vrstvach 500kg vibracnou platnou… ak tam nieco nerovnomerne sadne, tak to budu tak zanedbatelne cisla, ze doska si to ani nevsimne.

    • Fero Lehocký píše:

      @Ondrej: Spodna vrstva strku bude vo vysledku v nemamrznej hlbke. A bezne sa toto este osetruje tak, ze sa po obvode domu spravi taky tepelnoizolacny kryt – cca 80cm od domu do stran sa este do zeme da tiez XPS, ktore vytvori potom „nezamrnu sirku“

      • Jakub píše:

        @Fero Lehocký: do akej hlby je potrebne spravit vykop pre strkovu vrstvu ? musi to byt do nemrznucej hlbky?

        • Fero Lehocký píše:

          @Jakub: nie je vyslovene nutne mat spodok strku v nezamrznej hlbke, tym sposobom, ,ako sa bezne uvazuje – cize zvislo smerom dole. Ale je dolezite dosiahnut celkovu dlzku prekrytia zemou, ktoru moze „prudit chlad“ pod miesto pod domom v „dlzke nezamrznej hlbky“. Toto sa dosahuje napriklad izolaciou nalezato popri sokli. Vid obrazky o penovom skle, kde sa penove sklo taha mimo domu doboku. http://blog.zdravydom.sk/zakladanie-penove-sklo/

  5. Igor píše:

    Rastie Vám to ako z vody :)

    Mám jednu otázku k vášmu betónu. Načo ste si tam dal vodostavebný betón, ked ste ho realizovali na podklade z XPS?

    • Fero Lehocký píše:

      @Igor: Pravdepodobne by sa fakt nestalo nic, ak by tam bol len obyčajny beton. Ale o podobnych rieseniach s obycajnym betonom mam zatial len referenciu od realizatorov inych stavieb, ze je to v suchu na penovom skle a aj na XPS. Ale voda sa nezda, proste ten cenovy rozdiel nehral zasadnu rolu, takze ak by som to robil znova, dam ho tam zase ten vodostavebny beton.

    • Stavitel99 píše:

      @Igor: Vodotesnosť je normálna vlastnosť betónu. Sprostosti s pevnosťou 16/20 MPa by som nenazval betónom.

  6. Lukáš Nižník píše:

    Zdravím
    mňa by zaujímala špecifikácia XPS-ka … hlavne kvôli únosnosti
    Vďaka za článok :)

    • Fero Lehocký píše:

      @Lukáš Nižník: Statik vypocital, ze mu postačuje pevnosť v tlaku pri 10% stlačení 300 kPa. Pri nacenovani bol rozdiel ak si dobre pamatam medzi 300kPa a 500kPa nejakych 350 EUR. Tak som tam rovno supol tu 500-ku. Do zakladov sa tazko neskor dostat a ja som zastanca ze toto pri celkovej investicii do domu je zanedbatelna polozka a na zakladoch som setrit nechcel.

  7. Jano píše:

    Dobrý deň, ďakujem za kvalitný „slovenský seriál“. Konečne niečo, čo sa oplatí pravidelne pozerať :)
    Píšete, že aj kvôli úvahe s centrálnym vysávačom ste nechali 80mm izoláciu na doske. Ak by ste neuvažovali s vysávačom, dali by ste všetku izoláciu pod dosku alebo aj tak by ste si nechali túto „medzeru“ na ostatné siete?
    Uvažujem tiež o zakladaní na doske s tep.izoláciou pod doskou, trochu ma ale odrádzajú 2 veci:
    -uvažujem o vykurovaní infrapanelmi (teda vzniká otázka toho, či je reálne očakávať, že sa mi taká masa betónu naakumuluje)
    -v lete bude pravdepodobne doska chladná, čo v kúpeľni a kuchyni asi nebude príjemné (chodiť po studenej podlahe)
    Ak ale dám izoláciu aj na dosku, stratím podstatnú masu na akumuláciu tepla…tak teraz neviem.

    • Stavitel99 píše:

      @Jano: Betónová doska bude mať izbovú teplotu. V kuchyni môže byť plávajúca podlaha.

    • fero lehocky píše:

      @Jano: Robili sme jeden dom tak, ze vsetko bolo dole a folie teda nahrievaju aj betonovu dosku. Energeticky je to asi za jedno…skor tam je podla mna rozdiel v dynamike kurenia. Cize nevie to kurenie zareagovat rychlejsie trebsrs ak zasvieti slnko do izby, zacne sa aj v zime prehrievat a ten beton furt kuri.
      Ale nemam to ako podlozit meranim. Ja by som tam preto dal aj tak mensiu hrubku izolacie, uz aspon na rozvody vody a elektriky. Teraz som to ocenil, ze tam ta vrstva je..

      A ako pise nizsie stavitel, doska studena nebude, bude mat tu izbovu teplotu.

    • Stavitel99 píše:

      @Jano:

      Vykurovanie elektrinou sa oplatí len v dobre izolovanom dome. Vykurovacia elektrina stojí 0,2 eur/kWh, plyn 0,04 eur/kWh.

      Príklady strát domu a mesačných nákladov na energie pri vykurovaní elektrinou a plynom:
      max strata – plyn / elektro – rozdiel (eur/mes)
      2 kW – 105 / 110 – 5
      3 kW – 120 / 150 – 30
      4 kW – 130 / 210 – 80

      • Jano 2 píše:

        @Stavitel99:
        Budem ti trochu oponovat. Je sice elktrika drahsia ako plyn ale musime zobrat do uvahy, ze bohuzial ty neplatis len za elektriku alebo plyn. Ale za kopec dalsich veci (pripojky, distribucia,…) Dam ti priklad nepodlozeny cislami. U nas v NEZATEPLENEJ bytovke je 6 bytov. Jeden je presne ako moj (3ibovy na vrchnom poschodi) dokonca oni maju v znizenom strope aj nejaku izolaciu, ja nie. O dobre izolovanom dome sa vobec neda hovorit. Ja kurim infrapanelmi, suseda ma nejaky plynovy turbokotol a radiatory. Ja platim mesacne 80e za elektriku a suseda za elektriku a plyn nieco pod 100e. Ako je to teda mozne, ked podla teba stoji plyn 5x menej? Neratam naklady na plynovu pripojku, ktore netusim ake su (ja pripojku nemam) a suseda zije sama a my sme 4ja…

        A tiez by som sa pripojil k Janovi, akurat premyslam, ci v dome (zalozime ho na penosklo) davat medzi poter a deku este izolaciu. Kurit chcem tiez infrapanelmi, kedze mam s nimi velmi dobre skusenosti. Predpokladam, ze gro tepla bude v dome udrziavat prave ta zakladova doska s poterom. Panely podla mojho odhadu pojdu len „na par minut denne“ vychadzam z toho, ze ako nezatepleny byt mame teraz a kuria fakt len sem tam aj v zime. Teda to prehriatie v pripade slnka v zime je az taka „hrozba“ neverim velmi, ze slnko v kratkom case zvysi teplotu dosky… Alebo sa mylim? A teda je lepsie dat medzi poter a dosky par cm vrstvu polystirenu a potom co? Bude doska naakumulovana konstantne pocas celeho roka trosku pod „izbovu“ teplotu a teplotou poteru sa len doreguluje teplota v miestnostiach?

        • Ondrej píše:

          @Jano 2: To su take porovnania JPP…mozno sused kuri na trenirkovu teplotu a tymto vykuruje aj 2 susedov vedla, co (ne)kuria na 19 stupnov. Mozno ma blbe okna, mozno ich ma otvorene cely den, mozno pride aj kuzelnik.

          Cisla nepustia, elektrika nevychadza uplne zle len pri velmi nizkej spotrebe = dobry NED/EPD, kde u plynu velku cast poziera rezia (pasal, revizie…) a zriadovacie naklady, co k elektrike netreba (pripojka, komin,…)

          • Jano 2 píše:

            @Ondrej:
            ved pisem, ze je to nepodlozene a neboj nic, kurime (my mame elektriku) normalne ako kazdy, dokonca pod jednou izbou nam nik nebyva, taze nemoze nik vykurovat. Suseda je tiez normalna :). zospodu ma teda este ona navrch, lebo jej komplet pod domom kuria a medzi sebou mame toho isteho suseda. Okna minule chvalila, ze neviem ake ma, ja mam z polska (nikdy viac) aj to zle zalozene… Urcite je to tym kuzelnikom…. :)
            Nie poviem ti cim to je. Ako pises, ona plati reziu 2x aj pri plyne aj pri elektrike, my mame do plusu, ze 20h denna ideme v nizkej tarife a teda „setrime“ na celej domacnosti oproti nej. Preto pisem, ze surovo porovnat cenu energii je nezmysel… Vzdy treba prihliadat na okolnosti.

      • Roman píše:

        @Stavitel99: Ono Staviteľ99 neviem kde bývaš ale u nás je cena za 1kW elektriny 0,124EUR pri jednotarife (dvojtarifa je pri malej spotrebe na zváženie), a za 1kW plynu 0,0437EUR. To znamená že rozdiel o dosť meší než podľa tvojich výpočtov, u teba je totiž elektrina 5 krát drahšia u mňa menej než 3 krát + netreba zabúdať na 5 eurový mesačný paušálny poplatok za plyn. Samozrejme elektrinou to je stále viac, ale zato mám lacnejší a jednoduchší systém vykurovania, bez čerpadiel a rozvodov. Ale je to samozrejme vždy na zvážení.

        • Ondrej píše:

          @Roman: Lacnejsi a jednoduchsi, ale pri novostavbe by som neriskoval. Ked si spravim univerzalne vodne kurenie/chladenie (podlahovka/stenove/stropne/…) sice to vyjde viac, ale mam uplnu slobodu vo vybere zdroja do buducnosti (elektrokotol/plyn/tepelne cerpadlo/fotovoltika/pevne palivo…). Nikto nevie, ako sa budu vyvijat ceny energii. Takze ked moj aktualny zdroj bude nerentabilny, vymenim akurat kotol, neexistujuci komin sa prinajhorsom da riesit ako externy – nerezovy. Ale aj ten by som si spravil v novostavbe – ak sa viac hodi interny.

          • Roman píše:

            @Ondrej: Áno je pravda že vodné kúrenie je univerzálnejšie,ale sú tu dve zásadné problémy:
            1. už som spomínal zložitosť systému, hlavne opravy sú nákladné a zložité
            2. na univerzálne riešenie potrebujem technickú miestnosť a to je hlavne pri menších stavbách veľký luxus, také veci ako TČ, AN či kotol na tuhé palivo + prípadné veci k podlahovke (tlaková nádoba, rozdeľovače, externé čerpadlá,…) toho dosť zaberú, zatiaľ čo bojler,rekuperačku a práčku v pohode zmestím aj to nejakej technickej skrine.
            Ale ak mám dosť miesta na technickú tak je tá univerzálnosť dobrý nápad, no ísť do toho za každú cenu na úkor podlahovej plochy v malom dome je na dosť zváženie.

            • Stavitel99 píše:

              @Roman: technická miestnosť slúži zároveň ako sklad (kosačka, hrable, cement), nemusíte stavať všelijaké búdky po záhrade. Technická miestnosť sa do domu vpohode zmestí a nezvýši príliš cenu domu.

              • Roman píše:

                @Stavitel99: Ono ja som obdobne ako autor tohto blogu projektant, a z vlastných skúseností ti môžem povedať že v min. jednom z troch prípadov na technickú miestnosť proste nie je miesto.
                Obdobne ako, v tomto prípade si totiž ľudia kupujú čím najlacnejšie pozemky, (čo má samozrejme svoju logiku),no potom musia prísť aj kompromisy a práve technická miestnosť je jedna z nich.
                Mimochodom až teraz som si všimol ako sme ďaleko od témy tohto vlákna teda od základov, asi predbiehame tému.

          • JBlaze píše:

            @Ondrej:
            Neviem o akych zdrojoch hovorite ked elektrina v dome bude stale pretoze treba svietit a chladit potraviny a pozerat TV.
            a tak isto su rozne sposoby ako si vyrobit elektrinu takze aj tu „vyhodu“ vodne kurenie straca.

            • Stavitel99 píše:

              @JBlaze: Uvediem príklad: Priemerná cena elektriny v sadzbe DD4 je 0,2 eur/kWh, v sadzbe DD2 je 0,25 eur/kWh. Na elektrospotrebiče potrebujeme 2,5 Mwh/rok. Rozdiel je 10 eur/mes. To nás nevytrhne z biedy.

            • Ondrej píše:

              @JBlaze: Elektrina tu bude stale, ale nikto nevie predpovedat cenu o niekolko rokov. Nebudem kvoli tomu potom burat v novostavbe, aby som prerabal kurenie.

              Vsetky alternativne sposoby vyroby elektriny su zatial nerentabilne a prudko nestabilne – ked potrebujem elektriny najviac, vyrabam najmenej. Na kurenie s tymito zdrojmi sa spoliehat neda.

        • Stavitel99 píše:

          @Roman: Som z východu, tu je cenník VSA: http://www.vse.sk/wps/PA_Minnesota/content/nvse.A5610.A/doc/VSE_Cennik_elektriny_domacnosti_2016.pdf . Myslíte že cena koncovej elektriny a dodávky sa má spočítavať? Som z ich cenníka ko.kot. Ďalej je tam tarif za prístup do siete, systémové služby, prevádzkovanie systému a odvod do národného jadrového fondu. Dokopy som spočítal NT DD4 0,1871 eur/kWh a VT DD2 0,2619 eur/kWh. Je to dobre?

          • Roman píše:

            @Stavitel99: nie som z východu, ten dokument je fakt zložitejší než je to u nás.Ale je tam dole napísané že v koncovej cene je započítaný aj poplatok za dodávku či oko to volajú, to samozrejme platí len pokiaľ si to objednáš od nich a nie od ďalšieho dodávateľa. Teda pri jednotarifnej dodávke by to bolo 0,1379EUR/kW s DPH, čo je aj tak viac ako u nás.

      • Jano píše:

        @Roman: @Stavitel99:
        No veď práve aj to je dôvod, prečo chcem dobre izolovaný dom. Plyn u nás nie je. Ešte by som mohol urobiť klasické kúrenie na drevo, lesov máme dosť. Ale stále sú to investície naviac: miestnosť, kotol, rozvody, radiátory. V porovnaní s investičným nákladom panelov (mám ponuku 3500€). A ušetrené investičné náklady môžem dať do izolácie. Ako záložný zdroj uvažujem krb v OI s externým nerezovým komínom.

        • Jano 2 píše:

          @Jano:
          Aky vykon tych panelov mate? 3500 sa mi zda vela (ale netusim aky dom teda mate, ani tepelne straty ani typ panelov) Ak chcete tam sa mi ozvite na huhu333@gmail.com aby sme to tu nespamovali… sme trosku OT :)

        • Stavitel99 píše:

          @Jano: Na stratu 2 kW sa dostanete ťažko, závisí to od rozmerov domu, hrúbky izolácií, objemu a rekuperácie vetrania.

          Rozumne postavený dom môže mať 3 kW. Ak budete kombinovať krb na drevo s elektrickým kúrením, platby budú malé. Ak chcete kúriť prevažne drevom, je dobré mať splyňovací kotol na drevo s akumulačnou nádržou, alebo akumulačnú šamotovú pec okolo ktorej sa postaví dom.

  8. Marian píše:

    Vase vyjadrenie: „Okrem toho pivnice su vzdy rizikove z hladiska zatekania, nech su realizatori a materialy akokolovek spickove. Casom to moze povolit a tazko sa to riesi.“

    Zaujimalo by ma, ci ste sa stretli s realnym pripadom, kedy odizolovana pivnica povolila. Ak ak ano, ci to nebolo dosledkom podcenenia urovne spodnej vody alebo inych nestandardnych podmienok. Pokial geolog posudi podlozie ako vhodne na stavbu pivnice, tato bude dostatocne zaizolovana proti vode, mam napriek tomu mat strach, ze sa vzdy nieco moze stat? Ked vidim okolo seba tisicky podpivnicenych domov, ktorym nic nie je, zda sa mi byt toto tvrdenie mierne prehnane.

    • fero lehocky píše:

      @Marian: kedze robime aj rekonstrukcie a casto maju pivnice, tak tych, co boli fakt suche bolo menej ako zvlhnutych…. to zecexistuje tisice domov s pivnicami este neznamena, ze poznate stav vsetkych pivnic. Ale priznavam, ze ja som pri pivniciach paranoidny…

      • Stavitel99 píše:

        @fero lehocky: Pivnica určená na skladovanie zemiakov, ovocia a zeleniny má byť vlhká a studená. Nie je vhodné ju robiť pod domom, ale samostatne. Suchú a teplú pivnicu možno spraviť ľahko (drenáž, odvodnenie, izolácie), umenie je spraviť studenú a vlhkú pivnicu.

      • Ondrej píše:

        @fero lehocky: Osobne poznam x domov v relativne vlhkych podmienkach, postavenych cca 1980 a nikto nema problem s vlhkostou v pivnici. Stavane svojpomocne, drenaz, neodflaknuta hydroizolacia.

        Dnes su hadam technologie trochu inde, ked sa daju postavit -3 poschodia do zeme par metrov vedla Dunaja (tam bude asi ina tlakova voda), tak nejaka pivnica v RD musi byt malina.

      • Ondrej píše:

        @fero lehocky:
        Aj ked nie ste fanusik pivnic, co vravite na ciastocne podpivnicenie?

        Lebo poniektori tvrdia, ze to vyjde rovnako, dokonca drahsie ako komplet podpivnicenie+hrozi praskanie/nerovnomerne sadanie na rozhrani. Konkretne podla IGP by sa malo zakladat v hlbke az 2,5m. Doska na urovni terenu (bez pivnice) je nevhodna, moze sa zosunut. Takze pivnica je nutna, pod celym podorysom vsak zbytocna, ak vyjde lacnejsie len polovicna.

        Viem, ze sa neda odpovedat presne bez znalosti lokalnych pomerov..ale aspon priblizne, resp. zo skusenosti. Vdaka.

        • fero lehocky píše:

          @Ondrej: Patrim k tej skupine, ktora je proti ciastocnym podpivniceniam presne z dovodov, ktore popisujete.

        • Stavitel99 píše:

          @Ondrej: Čo konkrétne prská? Ak by bola pivnica mimo nosných stien a spravila sa kruhová betónová, bočné sily by sa rovnomerne rozložili?

          • Ondrej píše:

            @Stavitel99: Nerozumiem variantu kruhova mimo nosnych stien, ani jeho vyuzitiu. Ak bude pivnica, tak cista a sucha = garaz, sklad, technicka miestnost,… nie nejaka diera na zemiaky :).

            Praskaju steny na rozhrani podpivnicenej a nepodpivnicenej casti z dovodu nerovnomerneho sadania. Take su caste skusenosti ludi.

  9. Lukáš Nižník píše:

    Ja sa tak trochu vrátim k pôvodnej téme :)
    Spomínali ste že pod XPS ste dávali zhutňované kamenivo v troch vrstvách (100 + 200 + 200) teda s celkovou hrúbkou 500 mm. Čo ak by sa napríklad posledná vrstva nahradila penosklom hr. 200 mm a nato by prišiel už spomínaný XPS. Myslíte že takéto riešenie by malo opodstatnenie? Viem že cena XPS je niekde okolo €45/m3 a kamenivo okolo €10/t čo je asi €20/m3, ale ak zohľadníte aj ďalšie položky ako dopravu, uloženie materiálu a potom jeho zhutnenie, tak v podstate sú to identické kroky s rovnakými nákladmi a teda v konečnom dôsledku ten cenový rozdiel nemusí byť taký veľký. (podľa mojich prepočtov cca 5-6 €/m2) Má zmysel uvažovať o takejto kombinácii penoskla a XPS?

  10. Laco píše:

    @fero lehocky: idem zakladat dom tymto istym sposobom(moja doska bude mat hr. 300,kedze v polovici domu nie su ziadne priecky a cela vaha bude zatazovat okraj dosky),zaujimalo by ma aku frakciu ste pouzili na strkove vrstvy a co stoji take meranie unosnosti?

  11. m168 píše:

    mna zaujalo to zlozenie, v podstate ak som pochopil

    100mm + 200mm + 200mm + dodatocnych 100 mm + 120 mm XPS + 200 mm doska + 80 mm podlahovy EPS + poter

    pri zakladani na XPS je skor beznejsie vynechat podlahovy EPS a v podstate aj poter, maximalne sa spravi nivelak.

    vid napriklad aj verejne dostupny konstrukcny detail tohto zakladania

    http://www.pasivnidomy.cz/detaily/obvodova-stena-u-zakladu-zakladova-deska-na-xps-14

    alebo aj u dodavatelskej firmy

    http://www.elegohouse.cz/zakladove-desky/typy-zakladovych-desek/zakladova-deska-na-extrudovanem-polystyrenu/

    ano spominali ste, ze u vas tie presahy XPS v podstate nie su a nezamrzujucu hlbku riesi samotne zhutnovanie vrstiev a drenaz, ale ten rozdiel je velmi zaujimavy.

    uprimne ten vas nas zaujal, lebo budeme zakladat na XPS a ten vas pristup by sa nam hodil viac, kedze by bolo lepsie aj kvoli inym rozvodom mat 80 EPS vnutri a poter :)

    zaroven tie presahy XPS nam mozu robit problem kvoli roznemu pozemku a nejako rozbit obecny chodnik nem dobry napad :)

    plus detail, niektori odporucaju dat ochudobneny beton pred danim XPSka, aby bola plocha pre XPS ozaj cim rovnejsia. ci je to uz zbytocne pri patricnom zhutneni ?

    no a nazaver, stale sa na slovensku hovori o XPS, ale podla dlhodobych testov ani klasicky vysokoho zatazitelny EPS by nemal byt problem. a je o polovicku lacnjsi.

    tu je taky zaujimavy clanok

    http://www.concreteconstruction.net/how-to/materials/comparing-eps-and-xps-insulation_o

    • Fero Lehocký píše:

      @m168: Dobry den, ja som nenapisal, ze tie presahy tam nebudem davat. Zatial tam nie su na stavbe zrealizovane, este zvazujem, ci ich dam z XPS alebo to vyspekulujeme inak. Osobne s kolegom sme sa doteraz nedopatrali k vysledku, ci by dokazal mraz zdvihnut dom so zamrznutym medzipriestorom medzi kamenivom, ktore je ulozene v nezamrznej hlbke. Lebo samozrejme zemna vlhkost tam vzdy medzi kamenmi bude. Cize na zaklade mojich „spekulacii“, ak tam to krytie proti zamrzaniu nedate, je to na vlastne riziko. Na vsetky projekty pre klientov ten bocny presah vzdy pri takomto rieseni projektujeme. A na 99% ho budem dorabat aj ja, len aktualne to tam zbytocne mne zavadzia..

      K tomu pouzitiu EPS sa vyjadrit neviem, ja by som to neriskoval…

      • Peter T. píše:

        podla mna ani zeleznicne nasypy nie su v nezamrznej hlbke a voda v nich veselo zamrza, maju aj vyse metra na vysku a prsi a snezi na nich a bubnuju po nich kolesa x-tonovych vlakov v dynamickych rytmoch …

        • fero lehocky píše:

          @Peter T.: vlakom je jedno, ci sa kolaje zdvihnu o nejaky centimeter..tam sa dokonca pocita s roztaznostou ocele a preto su na podvaloch v strku, aby sa to mohlo hybat do stran. Dom ale pri dvihani hore dole moze praskat.

      • m168 píše:

        @Fero Lehocký: dobry den, v provom rade vdaka za ozaj expresnu odpoved.

        teraz to dava zmysel s tymi XPS presahmi, som to zjavne zle pochopil :)

        potom este to zakladanie ,cize ak som spravne pochopil, vam to z tepelnoizolacneho hladiska / straty vychadzalo zjavne velmi podobne ked sa zalozi na 120mm XPS a date 80 mm podlahovy EPS voci povedzme 120 & 120 mm XPS pod zakladovou doskou ?

        ako hovorim, to vase riesenie sa mi velmi pozdava, presne z dovodu toho, ze v pripade trojkomba, betonova doska, VPC a monoliticky strop, sa clovek pripravi o efektivne vsetky moznosti „dynamickeho“ vedenia sieti a vsetko musi byt prespekulovatne od zaciatku a nasledne zmeny su dost narocne/drahe. nehovoriac o chybach zamerania alebo robotnikov/remeselnikov…

        • fero lehocky píše:

          @m168: Robili sme to tak aj my projektovo, ze vsetko bolo pod doskou, ale ako pisete, variabilita nebola a vsetko vopred jasne. Postupne od toho upustame v projektoch. Ta rovina izolacie je prakticka. A nie je prilis hruba takto pre sadanie poteru, ako ked je vsetko vo vnutri…

        • Lukáš Nižník píše:

          @m168: Páči sa mi ako uvažujete o vedení sietí :) … no myslím si že v prípade podlahy sa určite nedá hovoriť o „dynamickom“ vedení, pretože tú vrstvu polystyrénu zalejete poterom a ten predsa nechcete v budúcnosti rozbíjať. Ja si myslím, že pre takýto účel je vhodnejší podhľad, v ktorom môžete viesť v podstate akékoľvek inštalácie a aj prípadné rozobratie v budúcnosti je pomerne jednoduché.

          • m168 píše:

            @Lukáš Nižník: pri monolitickom strope sa ponuka rovna tam zaliat stropne chladenie/kurenie, ktore na NED, EPD v pohode staci, a nie je lepsieho chladenia ako pasivneho, aj ked len zo studne.

            cize podhlad v tom pripade nepripada do uvahy. dalej aj pocas stavby si mozete napriklad rozmysliet rozlozenie kupelne, kuchyne, vypinacov, lamp, co po zaliati do stropu uz nehrozi lahko zmenit. preto som pisal, ze dynamicke vedenie sieti.

            a ano poterom sice zalejete pochodzkovy polystyren, ale v tom polystyrene mozete viest napr lezatu kanalizaciu, elektrinu, sietove rozvody. alebo aj podlahovku, ked by chceli a potom (sice extrem) je jednoduchsie rozbit poter a urobit opravu, ako rozbit strop a tam nieco opravovat.

            • Stavitel99 píše:

              @m168: Siete nemá význam meniť v novom dome. Lampa v spálni v v strede stropu, v hale na viacerých miestach, vypínače sú pri dverách, zásuvkách na obvodovej stene aspoň na 2 protiľahlých miestach, odpadové rúry sa spájajú hlboko v základoch, voda je len na WC, kúpelni a kuchyni.

              Najlepšie základy sú na pásoch. Sú relatívne lacné, odolné, možnosť svojpomoci.

              Nevadí umiestnenie kúrenia a chladenia v monolitickom strope kvôli teplotnej rozťažnosti, pevnosti a rosnému bodu?

          • Stavitel99 píše:

            @Lukáš Nižník: Časť vedenia sa zaleje do monolitického stropu, časť sa vlepí do rých v pórobetóne v obvodových stenách, časť do priečok k vypínačom. Treba dodržať určitú logiku a variabilitu, a nebude to treba nikdy meniť.

            • Lukáš Nižník píše:

              @Stavitel99: Takisto som názoru, že ak dodržím logické usporiadanie sietí tak nebude potrebné v budúcnosti nič meniť … veď nakoniec preto sa robí projektová dokumentácia aby bolo všetko dopredu premyslené :)

              • Fero Lehocký píše:

                @Lukáš Nižník: Ide aj o to, ze domy menia majitelov a ti ich casto menia dost zasadne vnutri aj dispozicne. Pri rekonstrukciach sa casto vyseka vsetko po betonove dosky vratane poterov, lebo za roky sa technologia moze pomenit. Priestor pod poterom sa preto vyuzije pri stavbe teraz a rovnako ten priestor oceni ten, co bude dom rekonstruovat.

                • Stavitel99 píše:

                  @Fero Lehocký: Ešte tú o červenej čiapočke. Vysekať podlahu v novostavbe si môže dovoliť len horných desaťticíc v Bratislave.

                  • Fero Lehocký píše:

                    @Stavitel99:Precitajte si pozorne este raz, co som napisal… Rekonstrukcia po rokoch nie je novostavba. To moze byt kludne po 25,30, 40 rokoch…ale raz to caka kazdu stavbu, ak ju rovno nezburaju.

                    A radsej mam tu o troch prasiatkach, ta je zo stavebneho oboru :)

  12. Bystrik píše:

    Dobry den, chcel by som sa opytat preco ste sa rozhodli pre XPS a nie penove sklo? Dakujem

    • m168 píše:

      @Bystrik: ono to bolo podla mna naznacene aj v samotnom clanku. zakladanie na penovom skle clovek potrebuje specializovanu firmu, a je aj drahsie. kym zakladnie na XPS zvladne aj sikovna partia lokalnych, kedze to neni taka veda.

      odhliad od toho, ze penosklo aj napriek vsetkym teoretickym vyhodam ma aj nevyhody, najma co som sa docital, ze ked sa to zle zalozi a dostane sa do penoskla vela vody a bude vzlinat aj prirodzena zemska vlkost, tak ma pensklo tepelnoizolacne vlastnosti temer ako rovnaka frakcia strku ..

      aj ked nejaku protiradonovu / protivodnu izolaciu by som asi aj napriek XPS dal ;)

  13. Bystrik píše:

    @m168: Ten argument ze to moze robit aj lokalna partia som postrehol avsak zdalo sa mi to malo ako hlavny argument. S tou cenou a vodou to uz ale asi bude dolezitejsie.

    • Stavitel99 píše:

      @Bystrik: Ako môže v penoskle stáť voda, keď je drenážované v nezamŕzavej poblasti? Na polystyréne by som dom nestaval.

      • m168 píše:

        @Stavitel99: penosklo je silno mocno vzlinave, a prirodzena vlkhost tam je vzdy, a drenaz tiez nepomoze na 100%, cize nejde o to, ze drenaz je v nezamrzajucej hlbke.

        dalej je problem so samotnym prudenim vzduchu v ramci penoskla. myslim, ze dokonca aj na niektorom z predchadzajucich blogob boli aj nejake odkazy na nejake vedecke studie.

        cize sice XPS nie je ideal, ale to ani penosklo

        • Stavitel99 píše:

          @m168: Tak potom radšej klasické základy na pásoch. Aj tak treba dať na dosku polystyrén a poter, aby to mohol Fero o 40 rokov vybúrať. :-)

    • Q píše:

      @Bystrik: Dovolim si tvrdit, ze aj na penoskle dokaze zakladat lokalna partia, ak je v nej niekto co tomu rozumie. Bol som pri takomto zakladani dva krat a myslim, ze by som to pri dobrej projektovej dokumentacii zvladol. Neviem co to vyjde drahsie ako kvalitne zalozenie na XPS.

      • Fero Lehocký píše:

        @Q: vystihol ste to spravne: „ak je v nej niekto co tomu rozumie“. A dovolim si tvrdit, ze pri penovom skle zatial na Slovensku lokalna partia takeho cloveka malokedy ma. Vopred sa ospravedlnujem vsetkym lokalnym partiam s takym clovekom :)

  14. Roman píše:

    Dobry den,

    nerozumiem tomuto vyroku:Dom bude z Ytongu. Pri murovaní z Ytongu nie je potrebné kvôli tepelným mostom zakladanie na doske s tepelnou izoláciu pod ňou ako trebárs pri vápennopieskových tehlách.

    Mal som zato, ze pokial nebude doska odspodu izolovana, bude tam tepelny most bez ohladu nato z akeho materialu budu steny? Je Ytong v tomto iny ako ine materialy (VPT, alebo brusene tehly) ?

    • Fero Lehocký píše:

      @Roman: Samozrejme, ze je to tepelny most. Ale Ytong je sam o sebe lepsi izolant, ako VPC alebo palena tehla. Cize ked je tepelna izolacia na doska zhora pod poterom, tak samotna vyska – napriklad 250mm Ytongu, cez ktory sa musi teplo alebo chlad „dostat“ hore do interieru je dostatocne na to, aby tam nenastavali hygienicke problemy (kondenz a pod).

      Cize ja som nenapisal, ze tam nie je tepelny most, ale ze ten tepelny most nie je taky problem ako pri VPC napriklad.

      • stavite99 píše:

        @Fero Lehocký: Podstatný problém tepelného mostu je „pocitovo“ chladná miestnosť.

        • Roman (ale nie ten čo sa pýtal pôvodne) píše:

          @stavite99: Tak to ani zďaleka, pocitovo chladná miestnosť je skôr vtedy ak je povrchová teplota stien či podláh moc nízka po celej ploche, teda ak sú izolačné vlastnosti plošne dosť nízke. Tepelný most je hlavne hygienický problém, pretože má lokálny efekt, a samozrejme veľký tepelný most je problém aj pre peňaženku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

*

Nové komentáre na blogu