Musím mať v dome riadené vetranie s rekuperáciou tepla kvôli zákonom?

Posledné roky je v médiách dosť chaos okolo novej legislatívy od 1.1.2016. Domy po tomto termíne musia spĺňať nové limity a musia splniť limit primárnej energie A1. Po roku 2020 to bude A0.

S tým vznikajú rôzne nejasnosti a fámy. Napríklad, že už sa nedá postaviť dom bez riadeného vetrania.

Či je to naozaj tak, vám zjednodušene vysvetlím v nasledovnom videu. Video som pripravil dnes večer narýchlo pri príprave podkladov na výstavu Coneco 2018. Vysvetľujem na jednoduchej tabuľke, ako to celé funguje. Pozor, ide o principiálne vysvetľovanie, čísla sú orientačné a vždy sa to musí porátať individuálne na každý dom!

Tabuľku z videa potom nájdete na stiahnutie nižšie.
Tabuľku som upravoval zo staršej, čo som mal na Conecu 2016, a menil som tam teraz platné faktory primárnej energie. Počas natáčania som si všimol, že niektoré farby vo výsledkoch tabuľky vo videu som ešte nezmenil. V tabuľke na stiahnutie sú už farby opravené. Dúfam, že na pochopenie to vo videu nevadí, nestíham pred výstavou video prerábať :)



Tabuľka z videa na stiahnutie: energeticke-triedy-2018.pdf
Tabuľka ešte opravená po nahrávaní videa:)

architekti - fero lehocký

Fero Lehocký, architekt

Blog na zdravydom.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

 
 

Pomohol Vám tento článok?

Pripravujem pre Vás ďalšie zaujímavé tipy v bezplatnom seriáli článkov o rodinných domoch, ktorý nenájdete nikde na webe. Ani tu na blogu. Prístup môžete získať hneď teraz a rovno získate tieto 3 knihy tiež zdarma:
 
 
 

 

CHCEM KNIHY ZDARMA
 
 
 

Posted in Riadené vetranie
32 comments on “Musím mať v dome riadené vetranie s rekuperáciou tepla kvôli zákonom?
  1. Monika Friedlová píše:

    Dobrý deň, prosím Vás ako je to s platnosťou legislatívy vzhľadom na časové rozhranie. Ak dostanem stavebné povolenie pred 1.1.2020 na terajšie hodnoty legislatívy (55-108kWh/m2) a pri kolaudácii po 1.1.2020 nebude problém? Alebo sa jedná o domy, ktoré po roku 2020 nebude možné skolaudovať v terajších limitoch primárnej energie aj keď pred rokom 2020 dostali stavebné povolenie?

    • Fero Lehocký píše:

      @Monika Friedlová: Skoladovat musite v takom stave, ako ste dostali povolenie. To znamena, ak povolenie dostanete v roku 2018 na dom A1 a budete to stavat 3 roky, a poziadate o kolaudaciu v roku 2021, musite dostat pravoplatne stavebne povolenie. Aspon teraz pri nabehnuti na danu legislativu v roku 2016 to takto funguje. Boli uradnici, co trvali na niecom inom…lebo v tom mali tiez gulas, ale takto by to malo fungovat. Ak ma niekto inu informaciu a potvrdenie, ze to je inak. Sem s tym :)

  2. Milan Gensor píše:

    Dobry den.

    Chyba mi v poslednej tabulke kombinacia elektrina + krb, alebo legislativa nepocita s touto moznostou?

    Dakujem za odpoved.

    • Dušan Cigánek píše:

      @Milan Gensor: Ku koncu videa autor hovorí že sú to len niektoré ukážky a kombinácii je viacej takže legislatíva určite počíta aj s kombináciou elektrika + krb.

    • Fero Lehocký píše:

      @Milan Gensor: No s tymi krbmi je to take nejasne v tej legislative. Kolegovia boli na specialnych prednaskach priamo od slovenskych “normotvorcov” a na otazky ku krbom to bolo aj od nich nejednoznacne, ci sa krb moze uvazovat, alebo nemoze. Skor to tlacili k odpovedi, ze sa krb nema zapocitavat…

      Ide o to, ze vela projektantov krb v dome “zneuziva” na to, aby im cisla vysli a pritom ludia ten krb budu pouzivat cisto na pocit par krat do roka…a nie na realne prikurovanie. Ine je to v pripade, ked krb je robeny ako priamy zdoj tepla, napriklad s vodnym vymenikom a realne sa bude s nim velku cast roka aj kurit. Vtedy sa samozrejme s krbom pocita ako so zdrojom na biomasu (drevo). Idealny stav podla mna je bezny teplovzdusny krb do toho nezapocitavat, lebo vopred sa nevie, kolko z neho sa vyuzije tepla. Ak investor je fakt presvedceny o tom, ze ho bude pouzivat, tak sa nejakym podielom zapocitat da, ale stale je to “cucanie cisiel z prsta”.

      • stavitel99 píše:

        @Fero Lehocký: Mám teplovzdušný krb ako hlavný zdroj kúrenia pre celý dom už niekoľko rokov, skolaudoval som to tak. Nechápem prečo by nemohol byť teplovzdušný. Teplo alebo chlad sa akumuluje do betónovej konštrukcie domu, teplota je stabilná celý rok.

        • Fero Lehocký píše:

          @stavitel99: Ved ako pisem vyssie, ked je to ako hlavny zdroj tepla, je to OK. Ale vela ludi si spravi teplovzdusny krb v obyvacke, kde zakuri par krat do roka a realne kuria plynom, alebo eketrikou. Asi som to zle naformulovat vyssie… nemalo to vyzniet, ze teplovzdusny krb sa nemoze pouzivat ako hlavny zdroj tepla.

          • lokok píše:

            Tieto veci ohladom faktora primarnej energie dost zvyhodnuju pouzitie pevnych paliv… Nie je to trochu zvlastny pristup, ak sa dnes v mensich mestach a dedinach vecer pocas vykurovacej sezony neda dychat a zaroven chcu vsetci riesit ekologiu? Pride mi to take, ze usetrime vybrane zdroje energie, aby sme ine vytazili viac a ako bonus ziskame nedychatelny vzduch… Vas nazor?

            • Fero Lehocký píše:

              @lokok: no to j vec pohladu, ci sa na to pozerame len u seba, alebo si pozrieme bud lokality, kde sa bud tazi plyn alebo vyraba elektrika, alebo tazi jadro…ci je tam dychatelne alebo zitelne
              Casto ide o to, ze ta elektrika sa vyraba tiez spalovanim kadecoho.

              Na dedinach je problem v tom, ze ludia kuria stare domy, kuria potom vela a kurit ani nevedia a spaluju tam vsetko, co im pride pod ruku. Tie mi to vadi, tiez mam v dome dym v tomto obdobi… Maju stare neucinne kotle, krby a pod.

              Pravda je taka, ze mam tiez dom na elektriku kvoli komfortu.
              Tie koeficienty su o tom, ze ked drevo spalim blizko jeho rastu, tak naozaj sa mina najmenej energie (malo dopravy, malo pretransformovavania energie cez vyrobu do elektriky a pod)
              A drevo pocas rastu na seba viaze CO2 a vyraba kyslik…

              to ci su tie koefienty poratane spravne uz neviem posudit, je v tom kvantum faktorov

              • stavitel99 píše:

                Stačí že jeden dom vypúšťa hustý dym, a znečistí vzduch v polovici dediny. Treba s tým rátať pri návrhu domu. Jedným z riešení je nárazovo vetrať na obed, pred západom slnka a ráno, keď je čistý vzduch. Na to treba využiteľný objem miestnosti 50 m3 na 1 dospelého. Nie je to norma, mne to tak vyhovuje. Do využiteľného objemu možno zarátať časť objemu miestnosti do ktorej sú v noci otvorené dvere. Výhodná je priechodzia hala alebo väčšia chodba.

                • Fero Lehocký píše:

                  @stavitel99: alebo pri riadenom vetrani pouzivat dobre uhlikove filtre. mame v jednom dome spravene riesenie, kde dal investor skladany priemysleny filter este pred vetraciu jednotku a nic v dome necitit, hoci sa na vali dym zo spalovania listov od susedov. Vsetko je riesitelne. Ale idealny stav bude, ked sa jednoducho ludstvo zbavi takychto rieseni a nebude treba tie uhlikove filtre riesit…ale toho sa uz asi my nedozijeme…posun je pomaly

                  • stavitel99 píše:

                    Uhlíkové filtre sú zaujímavé. Ako často ich treba meniť? Koľko stoja? Sú zdravotne nezávadné? Uhlie obsahuje ortuť, arzén, urán…

                    Vetrací systém sa dá spraviť všelijak. Napríklad svojpomocne rekuperáciu s vysokou účinnosťou za pár eur a ani rúry netreba. Na prívod a odvod vzduchu sa využijú susediace miestnosti. Vetranie je kontinuálne 100 m3/h a vypne sa pred západom slnka mechanickým vypínačom pri záchode.

            • stavitel99 píše:

              Ideálne podmienky na horenie dreva sú: suché drevo, vysoká teplota, dostatočný prísun vzduchu. Z komína vychádza len “teplý vzduch”. To sa dá dosiahnuť v teplovzdušnej krbovej vložke, v splyňovacom kotle alebo akumulačnej peci.

  3. Dušan Cigánek píše:

    Ďakujem, veľmi pekne vysvetlená problematika.

  4. Roman píše:

    Dobré video, len by som chcel podotknúť, že k nezrovnalostiam dochádza aj v tom,že súčasťou projektu nie je energetický certifikát, ale projektové hodnotenie – energetické kritérium, kde pri RD ide v podstate len o energiu na vykurovanie a to bez zohľadnenia primárnej energie. A práve tu vznikajú problémy, že aby dostal človek stavebko tak sa musí dať do projektu rekuperačka, no kolaudáciu bez problémov dostane, aj bez nej lebo kúri napríklad drevom, poprípade má TČ. proste taká typická zákonná nezrovnalosť, ktorá sa častokrát musí obchádzať.

    • Fero Lehocký píše:

      @Roman: No tento problem vznika vtedy, ked ludia kupia projekt alebo len narychlo nejaky pre stavebko “zmastia” a potom za pochodu spekuluju, cim a ako budu kurit. My standardne v projektovom hodnoteni pocitame uz komplet technologiu, ako ju projektujeme na mieru klientom vratane primarnej energie. Samozrejme ten vypocet co pouzivame nie je 100% totozny s tym, co vyjde cloveku, co robi certifikat (uz len zadanim mierne inych hodnot vlasntosti konstrukcii to pomeni), ale vysledky su porovnatelne a nie je problem dom skolaudovat. Ak je v projekte tepelne cerpadlo a pocita sa s nim, a clovek sa necha ukecat na elektricke podlahove kurenie od predajcu takeho kurenia, tak si moze zavarit na problem pri kolaudacii. Ale to uz nie je problem projektanta, ale samotneho investora a podla mna aj problem toho predajcu kurenia, ze investora neupozorni na to, aby si u projektanta spatne overil, ci nie je s niecim problem pri zmene systemu kurenia.

      • Roman píše:

        Lenže problém je v tom, že v kritériu sa primárna energia nepočíta, takže čísla sú logicky iné než na certifikáte. Ja som mal problém že som raz projektoval rekonštrukciu, kde investor kúril výhradne drevom (mal nejakú dosť slušnú pozíciu v urbariáte, v správe lesoch, alebo ako sa to volalo) a tak nemal záujem o nejaké prevratné technológie ani veľké zateplenie, koniec koncov v tej rekonštrukcií to ani nebolo finančne výhodné. A úradník nie a nie dať stavebné povolenie, dokonca som vtedy našiel výkladný dokument z ministerstva dopravy, kde tiež vysvetľovali, ale tak že to bolo nepochopiteľné, že aj projektové hodnotenie pre povolenie aj certifikát pre kolaudáciu musí vyhovovať aj keď sú výsledky v niektorých prípadoch úplne iné. Tak sa to samozrejme nakoniec riešilo klasicky slovensky, a to ak že do projektu sa dala rekuperačka aby to vyhovovalo pre povolenie, no v skutočnosti sa to v pohode skolaudovalo aj bez nej, lebo vďaka drevu certifikácia spĺňala s prehľadom požiadavky aj po roku 2020.

        • Fero Lehocký píše:

          @Roman: Áno v projektovom hodnotení (PEH) sa primárna energia nemusí počítať stačí splniť STN 73 0540-2 2012 časť 8 Energetické požiadavky na budovy.

          To že čísla sú logicky iné nie je úplne pravda. Vstupný údaj do certifikácie je potreba tepla na vykurovanie vypočítaný podľa STN 73 0540-2 2012 časť 8 Energetické požiadavky na budovy.
          Certifikát s tou hodnotou ďalej počíta a výsledkom je primárna energia.

          Musi vyhovovať aj PEH a certifikát.

          Nie je pravda že ak dom splní PEH splní aj certifikát. Certifikát treba brať ako dokončenie výpočtu projektového hodnotenia (vstupný údaj preberá, pripadne ho upravuje o zmenene veci na stavbe) kde už sa počíta s teplou vodou , stratami na rozvodoch kúrenia TV a samotnými technológiami. Čiže ak to nemajú ľudia vypočítané a zatriedenie predbežne pri projekte môžu byť prekvapený pred kolaudáciou.

          My to radšej počítame uz v PEH, hoci nie tak podrobne ako v certifikáte…

  5. Jano píše:

    Dobry den, v tab. celkovej energie na vykurovanie a ohrev vody za rok su chybne cisla pre Ned s rek. a pasivny dom s rek. (teda 2. a 3. riadok).
    Asi sa v exceli pri kopirovani vzorca len pozabudol zafixovat (zadolarovat) prislusny riadok s uzitkovou plochou :)

    • Fero Lehocký píše:

      @Jano: Dakujem za upozornenie. Hej, preskocil mi tam nejako vzorec v exceli pri ten rychlej vecernej modifikacii :) Uz som tabulku vymenil.

  6. Gabor Danko píše:

    Super video, pekne vysvetlené, už tomu ako tak rozumiem :) Ešte taká otázočka: Je potrebné mať blower door test po roku 2020?

    • Fero Lehocký píše:

      @Gabor Danko: Priznavam dobrovolne, ze neviem o tom, ze by to bola povinnost. Je mozne, ze to v nejakej legislative bude zahrabane ako povinnost. Ale takto zahrabanych povinnosti je vela a vela z nich sa nepozaduje stale, ako by sa mali.

    • stavitel99 píše:

      V komplet a dobre vymurovanom dome, napríklad pórobetónové steny a železobetónový monolitický strop, je vzduchotesnosť zaručená. To sa prejaví na reálnej spotrebe tepla, ktorá je blízka vypočítanej, pretože straty cez netesnosti rastú akoby s druhou mocninou rozdielu teplôt. V drevených konštrukciách býva veľa netesností.

      • Fero Lehocký píše:

        @stavitel99: len aby sme nesirili “hadzanie do jedneho vreca” su aj rozdiely v drevenych konstrukciach. Napriklad CLT panel z jedneho kusu bude mat potencial netesnosti menej, ako skladana stlpikova konstrukcia…
        A hlavne je to aj tak o kvalite prevedenia. Ale je pravda, ze pri Ytonu, ZB stropoch, omietkach po zakladovu dosku a dodrzani rozyslania, kade to moze fucat to musi v sucasnosti zvladnut vpodsate kazdy sikovnejsi realizator na vyborne hodnoty

        • stavite99 píše:

          Diery môžu vzniknúť po kolaudácii. Nasťahuje sa kuna, alebo vrabce do štítu pod strechu. Všimol som si že na Slovensku je práca skôr nekvalitná ako kvalitná, lebo sa šetrí aj na stavebnom dozore.

  7. stavitel99 píše:

    Používajte podmienené formátovanie, a nemôže sa stať že tabuľka bude zle vyfarbená.

    • Fero Lehocky píše:

      @stavitel99: ved hej, len to podmienene formatovanie som objavil iba pred rokom a tato tabulka ma 3 roky :)

      Ja a excel sme neboli velmi kamarati donedavna..

  8. Dusan píše:

    Dobry den,
    Zohladnuje legislativa vobec daco take ako pasivna vs. aktivna rekuperacia alebo zariadenia typu Nilan Compakt, ktore v podstatnu cast roka ohrievaju vodu tepelnym cerpadlom?
    Dusan

  9. Juraj píše:

    Pán Lehocký,
    v štandardnom výpočte podľa normy pri určitých typoch domov nevyhovie prvotné “energetické kritérium” – porovnanie v zmysle normy vzhľadom na faktor tvaru, pokiaľ nezapočítam účinok riadeného vetrania s rekuperáciou. A pritom primárna energia na záver posúdenia vyjsť môže do požadovanej kategórie. Máme tam ďalšiu dieru, resp. nezrovnalosť v legislatíve?

    • Roman píše:

      Hej zhruba o tom som písal v príspevkoch vyššie (príspevok z 10.04.2018 o 8:15), ale vypadá to, že pán Lehocký mi odpovedal vždy na niečo iné. Niekedy proste kritérium nevyhovie bez toho aby som tam nedal rekuperáciu, alebo aktívne solárne zisky, ale EC mi vďaka TČ či drevu vychádzať môže.

  10. MartinIroro píše:

    Hi All im newbie here. Good article! Thx! Love your stories!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

*