Strecha nášho domu

dom architekta O streche som zatiaľ napísal iba pikošky s akustikou v článku “ako nám strecha praskala”. V tomto článku som dal dokopy výber fotiek z realizácie samotnej strechy.

Náš dom má dve ploché strechy. Jedna nad prízemnou čaštou, kde je obývačka a kuchyňa a druhá nad poschodovou časťou. Kvôli jednoduchosti realizácie som ako nosnú konštrukciu zvolil systém Ytong Ekonom celkovej hrúbky 200mm. V dobe projektovania to bola ešte relatívna novinka. Ytong samozrejme mal už systém nosníkov a vložiek (Ytong Klasik). Tieto sa ale zalievali pred tým ešte aj zhora betónom s oceľovou sieťovinou. V systémem Ytong Ekonom sa zalievajú iba samotné nosníky. Takže je tu úspora betónu a železa. Tak som si to chcel otestovať a naprojektoval som si to na dom.

Na prvej fotke sú už rozložené stropné vložky s vystuženým vencom pred zalievaním betónom:

Tu už je časť stropu pozalievaná betónom:

Kompletne zaliata spodná strecha. (Poznámka: tá nižšia doska je zo železobetónu – strop medzi prízemím a poschodím na poschodovej časti domu.

Na fotke nižšie je detail zaliatia stropu zblízka:

Nastala nám tu komplikácia, kvôli ktorej sa mierne stratila cenová úspora voči systému Ytong Klasik, kde sa to celé zalieva zhora kompletne. Betón je hrboľatý, zle sa to vyhladzovalo medzi vložkami. Je možné, že mali aj hustejší betón, ako by mal byť.

Výsledkom bolo, že ten betón bolo potrebné prebrúsiť, lebo sme tam potrebovali nalepiť asfaltovú parozábranu. Takže zbytočná práca naviac. Po tejto skúsenosti by som druhý raz na svoju plochú strechu dal rovno Ytong Klasik. Zalievanie iba medzi vložky a nosníky teda prioritne odporúčam pri šikmých stenách alebo si dajte pozor pri spracovaní betónu, aby ste to nemuseli brúsiť.

Po obvode strechy sme spravili atiku z Ytongu hr.250mm a na ňu šiel železobetónový veniec výšky 100mm. Na spodnej streche šli dva rady Ytongu a na hornej streche som dal jeden rad naviac z dôvodu, že v budúcnosti ak tam bude fotovoltaika, aby nebola až tak viditeľná z ulice. Atika ju trochu schová.

Toto je fotka atiky spodnej strechy:

Tu už je natavená na streche asfaltová parozábrana – spodná strecha:

A tu je horná strecha s tou vyššou atikou o jeden rad tvárnic naviac.

Na tú hornú strechu som pridal aj viac tepelnej izolácie, keďže zhora ma nič nelimitovalo. Na spodnej nás limitovali okná z detských izieb. Takže strechy sú rozdielne tepelne izolované. (Na konci článku sú presné hrúbky skladieb.)

Na takto pripravenú strechu sa dorábali detaily. Tu konkrétne strechári pripravujú kastlíky z OSB dosiek, do ktorých sa neskôr vsadia svetlovody a v kastlíku budú tepelne zaizolované minerálnou vlnou po montáži:

Na parozábranu šiel ako tepelná izolácia polystyrén EPS 150 S Stabil  (2x po 150mm + spádové kliny naviac), na ne separačná geotextília a ako finálna hydroizolácia je fólia Fatrafol 810 hr. 1,8mm. Prečo som zvolil práve Fatrafol a nie iný typ fólie som dávnejšie písal v článku Plochá strecha a zatiaľ to stále platí.  Na obrázku nižšie sú už detaily, kde je na atike namontovaný ukončovacý poplastovaný plech. Na  tento sa následne natavuje teplovzdušnou pištoľou fólia a táto sa nataví aj na hlavnú fóliu na rovine strechy.  Na fotke je na atike vidno tmavosivú geotextíliu a na hlavnej rovine strechy je už natiahnutá svetlosivá fólia Fatrafol . Podrobnejšie o riešení atiky som písal v predošlom článku: “Počuli ste už o praskajúcej streche?” 

Tu sa strechári hrajú s detailami napojenia fólie z kastlíka svetlovodov na hlavnú strešnú rovinu:

Do kruhového výrezu v OSB doske sa neskôr vsadí svetlovod. O svetlovodoch pripravím samostatný článok. Je to fakt výborná vec a som s nimi veľmi spokojný :)

Nižšie je pohľad na dokončenú fóliu Fatrafol na spodnej streche:

Na hornej streche ako finálnu úpravu máme štrkovú zaťažovaciu vrstvu. Aby sa fólia Fatrafol nepoškodila, medzi štrk a fóliu sa dáva hrubšia geotextília -to je tá biela vrstva pod štrkom. Tu akurát chlapi sypú na strechu z vaku štrk.

Spodná strecha je riešená ako zelená, lebo je viditeľná z okien detských izbeb. Toto je aktuálny stav spred týždňa. Zeleň sa zatiaľ iba rozrastá, lebo som ju sadil asi pred mesiacom, takže rezky rozchodníkov sa pomaly zakoreňujú a rozširujú po streche. Na jar ešte plánujem tam doplniť aj niečo farebnejšie.

Toto je finálna skladba spodnej strechy:

A toto skladba hornej strechy:

O samotnej zelenej streche pripravím samostatný článok. Jeden z dôvodov, prečo som si okrem vizuálnej stránky dal zelenú strechu je aj minimalizácia letného prehrievania. Kvôli tomu som pôvodne plánoval zelenú strechu aj na hornú strechu, ale v zvažujem, že tam doplním fotovoltaiku, takže by tam zelená strecha strácala tento význam. Fotovoltaika samotná bude strechu tieniť.

architekti - fero lehocký

Fero Lehocký, architekt

Blog na zdravydom.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

 
 

Pomohol Vám tento článok?

Pripravujem pre Vás ďalšie zaujímavé tipy v bezplatnom seriáli článkov o rodinných domoch, ktorý nenájdete nikde na webe. Ani tu na blogu. Prístup môžete získať hneď teraz a rovno získate tieto 3 knihy tiež zdarma:
 
 
 

 

CHCEM KNIHY ZDARMA
 
 
 

Posted in Dom architekta, Strechy
14 comments on “Strecha nášho domu
  1. emko píše:

    zase velmi dobre spracovany clanok. z mojej strany len otazka, preco na hornej streche ste mali 2×150 a 1 80 vysoky 150S polystyrene a nie napriklad rovno 2×180 ? bol na to nejaky specificky dovod ?

    lebo jediny co mi teoreticky vychadza, ze kedze aj na spodnej strene bolo “len” 2×150, tak ste radsej do plnili 80tku ako by ste mali dve rozne velkosti ..

    • Fero Lehocký píše:

      @emko: Dovod je cisto zmena pocas stavby. Povodne som chcel aj na hornu strechu dat zelenu strechu. Ale to som aj kvoli rozhodnutiu pripravy na fotovoltaiku zrusil a zmenil som to na strk. A po cenovej ponuke na polystyreny na streche som zavolal dodavatelovi, ze nech este zoberu 80mm EPS a nech to supnu naviac hore (to uz bola zanebatelny cenovy rozdiel nestalo vela). Cize take rozhodnutie za pochodu ako “kompenzacia” chybajucej zelenej strechy :) Strk bol lacnejsi ako zelena stecha a takze sa financie presunuli do EPS…

  2. Laco píše:

    Preco ste nadali namiesto zelezobetonoveho tiez Ytong Ekonom?

  3. Adam Košík píše:

    Zdravím vás. Ďakujem za článok, mám jednu otázku. Bolo potrebné na korune atiky realizovať ešte aj ŽB veniec (hr. 100 mm)? Nestačilo by OSB a oplechovanie kotviť priamo do Ytongu?
    Ďakujem.

    • Fero Lehocký píše:

      @Adam Košík: Teoreticky by to stacilo, ale nestoji to za to riziko, ze sa vam atika roztlaci.
      Stalo sa uz aj take, ze pri pokladke polysturenu na streche asi nedodrzali dilatacie od atiky a roztiaznost polystyrenu potlacil mierne Ytong. V danom pripade to atika podrzala, ak by tam nebola, ktovie ako by to pokracovalo.
      Ten veniec tam ma zmysel, atika je dost namahane miesto pocas sezonnosti. Ked si pozriete starsie stavby, vacina ma atiky odtrhnute od dosky…

  4. David píše:

    Dobry den, uz dlhsie sledujem vas blog, tiez staviam (zatial hruba stavba s osadenymi oknami a zelenou strechou – substrat bez zelene zatial) a mal by som na vas par otazok:
    1. naco ste dali separacnu PE foliu medzi EPS a asfaltovu parozabranu? (napr pri Fatrabit APP vyrobca uvadza ze netreba separacnu foliu a EPS sa da priamo ukladat). Tiez som nenasiel spolahlive zdroje, kde by pisali o degradacii pri priamom styku.
    2. Ako odvadzate dazdovu vodu? (z oboch striech) kedze som nevidel stresne vpuste, tipujem ze do zlabu.
    Cital som vas blog o plochej streche a tam mi chyba varianta navrhnuta mojim projektantom (a realizovana) kde dazdova voda sa vedie z vpustu nie do interieru ale spadom v stresnej tepelnej izolacii do prierazu v atike a tam smerom dole tesne pod (buducim) zateplenim vo vysekanej drazke v obv. murive (pravda ja mam 300mm Ytong) az pod uroven terenu do vsakovacej jamy. Co si o tom myslite? Trosku sa obavam tepelneho mostu a uvazujem, ze to budem viest z casti aj v zatepleni a zostane vacsia medzera (4-6cm) v drazke medzi potrubim a murivom ktoru vyplnim PU penou.
    3. Akou hrubkou a typom EPS ste zateplili boky atiky (vnutorne)?
    4. Aku mate skladby zelenej strechy (kedze chyba mi tam zmienka o nopovej folii a separacnej geotextilie na nej.
    5. neuvazovali ste o iskrovej skuske (robili ste zatopovu?) ktora je spolahlivejsia, nedestruktivna (ked uz zatecie pri zatopovej je neskoro) a da sa dosiahnut obycajnou zamenou geotextilie medzi EPS a PVC za vodivu geotextiliu.

    Dakujem vopred za odpovede :)

    • Fero Lehocký píše:

      @David: postupne odpoviem

      1. separacnu davame kvoli bezpecnosti. Este 10 rokov dozadu to vyrobcovia asfaltov predpisovali a z nejakeho zazracneho dovodu (nikdy mi to ziadny predajca nevedel zdovodnit) zrazu prestali predpisovat… samotna cena separacie je mala. Druhy dovod u mna bol aj ten, ze na strechu mi doniesli a nalepili asfaltove pasy, ktore neplnia dostatocne funkciu parozabrany, preto sme dali duplicitnu PE foliu pre posilnenie parozabrany…

      2. dazdova voda je odvadzana cez atiku na fasadu a dole po fasade tradicnym dazovym zvodom

      Riesenie ktore popisujete nerobiebame, ale podobne len na vyslovnu ziadost klientov, ale nie v drazke ale priamo po mure v zateplovaku. Je to sice “krajsie” ale vyhybame sa tomu, je to velmi podobne vnutornemu vedeniu s rizikom podchladenia konstrukcie, kondenzu a pod..

      3. 50mm XPS

      4.
      – rozchodníky
      – substrát 80mm
      – geotextília 200g
      – nopová fólia pre zelené strechy (perforovaná)
      – geotextília 500g
      – fatrafol….a tak dalej

      5. nerobime nikdy zaplavove skusky. Jedine iskrove skusky. Ja som tiez robil iskrovu skusku u seba. Ak ale chcete robit spolahlivo iskrovu skusku hned po realiazcii, potrebujete mat pod foliou detekcnu foliu vodivu, ako pisete. Tu tam ja ale nemam, lebo v tej dobe sme este iskrove nezvykli riesit, ked som to projektoval a realizoval, takze sme robili iskrovu po par mesiacoch, kde ak by bola netesnost uz by bola v streche nejaka vlhkost a iskrova to vtedy aj bez detekcnej folie nameria.

  5. Peter píše:

    Uvazovali ste aj o inom druhu folie? Preco ste nedali napr.: EPDM?

    • Fero Lehocky píše:

      @Peter: o epdm som neuvazoval. Material fajn, na Slovensku problem s kvalitnou realizaciou. Vzdy si vyberam veci tak, aby to fungovalo najlepsie dokopy…material+ realizacia+servis EPDM toto nesplna z nasich skusenosti na stavbach,kde sa realizovala

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

*