Dostal som otázku pri riešení štúdie nízkoenergetického drevodomu, kde sme sa dohodli na dome tvaru L.
“Dobrý deň. Tvar domu do L sme zvolili s ohľadom na charakter pozemku. Táto koncepcia asi predsa len spôsobí pomerne vysoké prevádzkové náklady. Ako by zmena tohto tvaru tieto náklady ovplyvnila? Zásadne, alebo bezvýznamne? “
Je časove náročné navrhovať a prepočítavať viac podrobne vyriešených štúdií. Treba sa preto rozhodovať podľa orientačných prepočtov. Pripravil som 3 teoretické modely domov. Prepočítal som ich v PHPP – programe pre optimalizáciu pasívnych domov. Pre rozhodnutie, ktorý tvar domu si vybrať to jednoznačne postačí.
Porovnal som tieto 3 tvary domu:
- DOM 01 – kompaktný poschodový (kocka)
- DOM 02 – kompaktný prízemný (obdĺžnikový pôdorys)
- DOM 03 – prízemný dom tvaru L
Každý dom má celkovú úžitkovú plochu 155 m2. Použité sú bežné konštrukcie, ktoré splnia parametre nízkoenergetického domu (murovaného alebo montovaného). Domy majú kvalitné okná s trojsklami. Okná má každý dom rovnaké. Sú stále otočené na rovnakú svetovú stranu. Pri dome tvaru L bolo potrebné doplniť tienenie niektorých okien samotnou hmotou domu. Menil som len tvary domu a podlažnosť. Poschodový je mierne väčší, aby sa doň vošli naviac schody.
Schematické obrázky domov sú nižšie:
Zhrnutý výsledok výpočtu:
Podľa tejto tabuľky si ľahko spočítate, koľko asi ročne dom spotrebuje.
Značný rozdiel v spotrebe energie je samozrejme medzi kompaktným poschodovým dom ( 01) a prízemným tvaru L (03).
Uvažujete o prízemnom dome? Ročne minie L-kový dom o 620kWh viac na vykurovanie ako kompaktný prízemný. Tento rozdiel nie je podľa mňa až taký zásadný, aby ste sa pri rozhodovaní o tvare domu prioritne riadili jeho spotrebou. Ale vždy to závisí aj od zdroja tepla. Prečo?
Predstavte si, že kúrite plynom. Ten stojí cca. 0,05 € za 1kWh (december 2011) – t.j. pri aktuálnej cene minie DOM 03 o 31 € ročne viac ako DOM 02.
Pri použití tepelného čerpadla by to bolo ešte mierne menej, naopak pri kúrení “natvrdo” elektrikou zase minimálne 2 krát viac.
Citeľnejší je práve rozdiel medzi prízemným a poschodovým domom. To je aj hlavný dôvod, prečo sa pasívne rodinné domy robia prevažne poschodové.
Či sú teda rozdiely v spotrebe medzi tvarmi domov pre vás zaujímavé, alebo nie si musíte zvážiť. Podstatnejšie ale budú investičné náklady medzi jednotlivými verziami. Na túto tému pripravím další článok.
Presné parametre použité pri výpočte:
- Steny: u=0,138 W/m2K ( tepelný odpor R=7,25 m2KW-1 )
- Strecha: u=0,120 W/m2K ( tepelný odpor R=8,33 m2KW-1 )
- Podlaha na teréne: u=0,214 W/m2K ( tepelný odpor R=4,67 m2KW-1 )
- Okná- priemerné hodnoty: Uokna=0,79 W/m2k
- Predpokladaná vzduchotesnosť: 1.0 1/h (min. pre nízkoenergetický dom)
- Riadené vetranie s rekuperáciou tepla – účinnosť jednotky 92%
- klimatické podmienky: Bratislava (205 vykurovacích dní podľa PHPP)
- vnútorná interiérová teplota: 22 °C
Fero Lehocký, architekt Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem. |
.
Teda rozdiel pri takomto (nizkoenergetickom)dome v nakladoch na vykurovanie je maly. Ale treba zobrat aj do uvahy stavebne naklady kedze poschodovy kompaktny bude urcite (vyrazne)lacnejsi nez prizemny tvaru L . Aj tu by sa hodil nejaky odhad …? Ale tato stranka bude urcite omnoho financne zavaznejsia…. takze si myslim ze tvar L je oproti poschodovemu kompaktu o dost drahsi a treba to zvazit…
Ci to bude o dost….je relativne. Planujem taky prepocet spravit, ked si najdem cas. Treba si ale uvedomit, ze v poschodovom dome treba m2 naviac na schody….a cca. 50 percent stavby tvori vnutorna vybava, okna a pod…cize zlacnenie sa moze diat len v ramci hrubej stavby.
Schodisko s pôdorysom 3,8 m x 0,8 m zaberá 3 m2. Ak je umiestnené vo vstupnom priestore, nepotrebuje žiadnu inú plochu. Dosť plochy sa dá ušetriť na priechodzej hale, umiestnení izieb, zrušením/zlúčením zbytočných miestností.
Veľmi zaujímavý je dom osemhran: “OKTAVIÁN – Ing. Arch. Kamila ”
http://www.modernydom.sk/?run=content&id=186&lang=sk
takýto tvar minimalizuje straty – ideálny tvar by bol asi guľový, niečo ako iglu – Eskimáci vedia čo robia…
Dôležite je aby stavebníci vedeli vrstviť stavbu tak aby nevznikali tepelne mosty.
tiez si myslim, ze cim je dom kompaktnejsi tym je lacnejsi. ak neratame len samotnu stavbu, ale aj neskorsiu prevadzku. postavili sme klasicku “kocku” so sikmou strechou. bez zbytocnych výklenkov, premostení… pri stavbe sa usetri hlavne na tvorbe kvalitnych zakladov. stavali sme do svahu takze by sa tie naklady spolu so spevnovanim svahu znacne navysili. priestor na schodisko sa da eliminovat aj pri zachovani potrebnej sirky schodiska, ci vysky schodu. priestor pod 50% schodiska sme zaizolovali a pouzili ako komoru so samostatnym vetranim (kedze ide o drevodom s rekuperaciou). tak je to aj s chodbou pred izbami, spojovacími priestormi. dá sa to naplánovať bez straty priestoru na úkor obývacích izieb. taktiez usetrite na distribucii tepla v buducnosti (vyhli sme sa tvorbe prieduchov a v pripade potreby vykurime cely dom dolnym krbom). A je tu este jeden zatial zaznavany pohlad. Hodnota pody (myslim spolocenska, ale neskor aj financna) bude stale vyssia, takze stvorce, ktore sme usetrili na stavbe domu nas raz mozno uzivia. Viem, mozno to vyzera priskrtene za vlasy, ale ako hovorili nasi stari otcovia “zem je zem” 🙂 Jedinym negativom poschodoveho domu su schody ako bariera (vo vyssom veku, ci pri uraze). myslim si.
blaninka: Pár árov pôdy pri dome ťa neuživí ani keby si bola vegán a ešte musí byť oplotená.
Zdravým, bolo by možné hodnoty doplniť o nejaké vstupné parametre do výpočtu, mám na mysli hlavne dĺžku vykurovacieho obdobia, priemernú vonkajšiu teplotu v tomto obdobý, vnútornú teplotu (respektíve priamo den-stupne), s akými solárnymi ziskmi (kWh/m2) sa uvažovalo vzhľadom na svetové strany, respektíve či bolo vo výpočte uvažované aj s nejakou mierou rekuperácie vzduchu. Aby som to vysvetlil tak hodnoty mernej poterby tepla na vykurovanie sa mi zdajú totižto dosť optimistické pri daných R-kách či U-čkach, no na percentuálne porovnanie jednotlivých tipov stavieb to pochopitelne nemá zásadný vplyv. Predpokladám že výpočet ste robili v PHPP.
@Roman: Doplnil som na koniec clanku dalsie podstatne parametre. V PHPP sa zadavaju len klimaticke data a program automaticky navoli hodnoty ako solarne zisky pre danu lokalitu, pocet vykurovacih dni a pod…takze vsetko co suvisi s klimou a lokalitou je zahrnute v polozke Bratislava. Ten vypocet nie je robeny uplne podrobne (zadavanie teplenych mostov a pod…). Zamerom nebolo dosiahnut dokonale presne cisla ale urobit predstavu, ako sa to cca meni.
@Fero Lehocký: OK,, jasné 93% rekuperácia tie optimistické hodnoty spotreby tepla vysvetľuje. Mňe sa tie hodnoty, nezdali kvôli tomu, že normové parametre pre Blavu a pre štandardné energetické kritérium sú dosť podobné, preto som ich nazval optimistické, ale rekuperácia urobí s výsledkom divy (bohužiaľ bežný ľudia si to častokrát neuvedomujú).
Ahoj, ja som už dávnejšie robil porovnanie podľa ceny a vyšlo mi niečo takéto.
Kompakt 2np plocha strecha 7%
Obdĺžnik 1np plocha strecha 16%
Kompakt 2np sedlová strecha 3%
Obdĺžnik 1np sedlová strecha 13%
Kompakt 2np pultová strecha 0%
Obdĺžnik 1np pultová strecha 5%
@Pavol: Spravne to chapem, ze Kompakt 2np pultová strecha je najlacnejsia verzia a tie percenta inde su ceny naviac oproti tejto verzii?
@Fero Lehocký:
Áno
Na upresnenie
plocha strecha – bet. doska, fólia
sedlová strecha – krov, tondach
pultová strecha – krov, plech
Fero: ďakujem za Tvoje doterajšie príspevky o zdravom bývaní. A teraz k tvaru domu a jeho vplyvu na prevádzkové náklady: osobne sa prihováram za kompaktný tvar, ale s obytným podkrovím a šikmou strechou. (negatívny postoj k plochej streche sú zlé skúsenosti z realizácie plochých striech za posledné desaťročia, negatívny vplyv zatekania, vysoké náklady na opravy plochých striech). Naopak kompaktný 2-podlažný dom má výborný pomer zastavanej plochy k obostavanému priestoru, resp. úžitkovej ploche stavby. A podstatný rozdiel vznikne v znížení nadobúdacích nákladov oproti 1-podlažnej stavbe. A čím zložitejší tvar bude mať pôdorys, tým výššie budú aj nadobúdacie i prevádzkové náklady.
Preto súhlasím s názorom “Blaninka”
Zdravým vo spolok, hlavne Fera a Pala a jeho postrehy.Mne z toho vyšlo niečo iné, dúfam že sa nemýlim? To že L-kový dom zo zázračnou 92% rekuperáciou bode o cca 710 kW potrebovať menej energie ročne ako kompaktní jednopodlažný s klasickou rekuperáciou okolo 73% nou účinnosťou, ktorá je asi tak reálna, alebo mi niečo učinnejšie na trhu ušlo?všetci idu Recair výmenník a ten je okolo 73%, sa mi zdá že som sa dočítal, ak sa mílim tak ma opravte ďakujem.
@Karčy: Ak mam nieco porovnavat, tak musim zadat rovnake parametre pre rekuperaciu pre oba domy. Ci uz optimistickych 93% alebo realnejsie cisla.
Jasné že vo tvojom výpočte je to nemenná veličina,ale ako zistujem že Roman, nie Palo postrehol predpokladám predtím ako sa tam dané hodnoty dostali že je tam niečo nadprirodzené (asi tiež z fachu vážho)tak mňa to tiež zaujalo. Zaujímal bz ma aký je rozdiel v spotrebe z reálnou účinnosťou a tou optimistickou.Alebo skôr či vyžšia účinnosť rekuperácie môže znamenať úsporu na hrúbke izolácii a zhruba o kolko? Alebo len toľko, či faktor tvaru budovi nezaostáva energeticky za tou účinnosťou rekuperácie. Proste či som sa mýlil a ako moc:) A zaujímalo by ma aké sú tie reálne čísla z realizácii nie od výrobcu ja som to odhadol na tích 73% a neviem či som pessimistický aleb optimistický 🙂 Dík
@Karčy: V case pisania clanku som bol optimista pri ucinnosti rekuperacii a preberal som hodnoty od vyrobcu. Realne ale uvazujeme pri vymennikoch 75%
@Karčy:Ale ono sa zase v praxi len málokedy vetrá tak ako predpisy kážu. Čo znamená že aj s optimistickou hodnotovou rekuperácie sa dostanem k cca reálnym číslam. Teda ak sa chcem dostať k cca reálnym číslam môžem buď znížiť účinnosť na cca 75% a nechať predpisovú intenzitu vetrania, alebo nechám vysokú účinnosť a znížim intenzitu vetrania na nejakých 0,3 1/h (čo je väčšinou aj tak viac ako reál.
@R: Ako to tak čítam tak si uvedomujem, že som to napísal inak oko som myslel.
Ale chcel som vlastne napísať to že aj keď uvažujem optimistickú úroveň rekuprácie, tak oproti reálu až takú veľkú chybu nerobím, lebo v skutočnosti sa vetrá menej ako predpisy kážu.
@Roman: Asi tak. Skusenosti z roznych realizacii skor ukazuju, ze realita je lepsia ako teoreticky vypocet v spotrebach energii.
@Roman: Niektoré byty sú vetrané tak málo, že aj bez rekuperácie majú menšie straty vetraním ako by mali rekuperáciu a predpísaný objem vetrania. Hodnota rekuperácie 75 % je a bežná a postačujúca vzhľadom na ostatné straty domu. Dá sa dosiahnúť aj 99 %, ale výmenník musí mať 1 m3, a malý prietok vzduchu = kontinuálne vetranie. Výmenník sa dá ľahko postaviť svojpomocne.
Chlapi ďakujem veľmy pekne.Mňa v podstate zaujíma to aká bude úspora energie na kúrenie zo 75% účinnosti (cca real),a tou virtuálnou tiež reálnou 95%,či sa dá uvažovat o úspore na izolácii.Do kila málo maš pravdu, teda vlastne všetci. Som rád že to v skutočnosti ide lepšie ako vo výpočte 🙂 Dá sa svojpomocne, o to sa snažím, môj koncept má len 0,225 m3 ale výmennú plochu niečo malo pod 100 m2. Dúfam že nebudem musieť uberat,chcem vetrať skôr nadnormu.
Vetranie pre 1 človeka má byť hygienických 30 m3/hod, ale dá sa dýchať aj pri 15 m3/hod, ak nevadí hnusný vzduch aj 5 m3/hod = činžiakova realita.
Vetranie 30 m3/hod = strata 8,3 W/K pri 0 % alebo 2 W/K pri 75 % účinnosti návratu tepla.
Síce neviem prečo, ale ak má dom 300m3 a treba vymeniť 1/3 za hodinu, tak to je vetranie 100 m3/hod = 4 dospelí ľudia.
Takže berme 100 m3/hod = 4 . 8,3 W/K = 33,2 W/K. Reálne to bude menej, pretože nebudete stále doma, alebo budete vetrať menej.
Úspora bude:
– pri 75 %: 33,2 W/K . 75 % = 24,9 W/K
– pri 95 %: 33,2 W/K . 95 % = 31,5 W/K
– rozdiel medzi 95 % a 75 %: 31,5 W/K – 24,9 W/K = 6,6 W/K
Ak bude mať pasívny dom 3400 °D, a cena tepla = cena elektriny NT = 0,11 eur/kWh, tak úspora bude:
– pri 75 %: 24,9 W/K . 3400 °D . 24 hod = 2031 kWh = 18,6 eur/mes
– pri 95 %: 31,5 W/K . 3400 °D . 24 hod = 2570 kWh = 23,6 eur/mes
– rozdiel medzi 95 % a 75 %: (2570 – 2031) kWh = 539 kWh = 5 €ur/mes
V každom prípade odporúčam silnú izoláciu domu a kvalitnú rekuperáciu, dôvody sú jasné – poruchovosť zložitých vykurovacích zariadení, neistota cien energií v budúcnosti, letné prehrievanie, možnosť vetrať oveľa viac.
Vážne vďaka, takto som to nečakal.Ešte som počítal z normov 0,6 objemu neviem prečo.ale ja chcem vetrať min. objem za hod. keď budem, kde budem doma prítomný.To znamená cca 300 m3 24hod keď sa budú spálne cez deň škrtiť. A na tú tretinu objemu keď tam nebudem.Nech dýcha dom. Rekuperačná jednotka a rozvody budú dymenzované na 700m3 bez hluku(rýchlosť v potrubý do 3 m/s) cca 80% výkonu ventilátorov.
Izolácie bude tiež dosť, keď nie tak sa to tam dá vždy dolepiť 🙂 hlavne od spodu aby bolo dosť a kabát sa dá doobliecť.@stavitel99:
Dobrý deň,
tiež plánujem riadené vetranie a tak som teda niečo poštudoval. Mám na mysli hlavne účinnosť rekuperácie. Hodnota 92 percent je žiaľ absolútne nereálna. Problém je v tom, že teplotná účinnosť síce môže dosiahnuť takýto výsledok, ale teplotné vyjadrenie účinnosti je absolútne zavádzajúce. Ak chcete vyjadriť skutočnú účinnosť, musíte započítať aj relatívne vlhkosti privádzaného a odchádzajúceho vzduchu. Preto treba myslieť na pojem entalpia. Na tejto stránke sa dá nasimulovať to, o čom tu píšem.http://www.qpro.cz/Psychrometricke-vypocty-Strana-7 Treba porovnávať entalpie vzduchu, ktorý ide dnu a ktorý odchádza von. Totiž suchý vzduch nielenže nerobí dobre ľuďom ale taktiež spôsobuje väčší odpar vody v dome (odparovaním vody sa ochladzujú predmety) a tak treba pridať na kúrení nejaký ten stupeň naviac.
Zaujímalo by ma dosahovanie pasívnych štandardov domov v závislosti na ploche domu. Je pravda že v určitej veľkosti domu Vám neporadí ani pol metra izolácie ? Ak by ste mali chuť a čas, možno by ste mohli článok doplniť aj z tohto pohľadu.
Vašej práci fandím a prajem veľa zdaru.
@Jaro: Celkom sa prikláňam k tej téme ohľadom veľkosti domu, o tom by sa dal fakt napísať slušný článok, mimochodom je to téma na ktorú nemyslia ani naše normy a zákony. Napríklad tento rok som riešil jeden objekt o ploche niečo pod 70m2, pri danej ploche šlo samozrejme o prízemný dom no kompaktného tvaru a dosť dobre izolovaný a rekuperáciou, no bol problém dosiahnuť súčasné požadované normové hodnoty, o hodnotách platných po roku 2020, respektíve hodnoty pre pasívne domy je zbytočné aj hovoriť, z ohľadom na návratnosť boli proste nesplniteľné.
Na druhej strane pred pár rokmi som riešil trojpodlažnú vilu o ploche okolo 600m2, s pomerne zložitým nekompaktným tvarom, so skôr priemernými izolačnými vlastnosťami a bez rekuperácie, no aj tak boli atakované hodnoty nízko-energetického domu, ak by vtedy investor chcel, tak ubiť s toho pasív by nebol žiaden veľký problém.
@Roman: Ano je to tak, legislativa je nastavena podla mna “scestne”… cim mensi dom, tym horsie to vychadza