Pre kvalitu bývania je dôležité, aby v dome počas leta prudko nekolísali teploty a neprehrieval sa. To, že dom dobre zaizolujeme akoukoľvek tepelnou izoláciou s porovnateľným tepelným odporom, funguje výborne v zime. V lete toto ale nestačí.
Prečo je v tom rozdiel?
V zime sa v dome kúri a vykurovací systém dokáže flexibilne reagovať. Ak je von „menej zima“ kúri menej. Ak je zima väčšia prikúri viac. Regulácia kúrenia sa snaží teplotu držať na stále konštantnej teplote.
Za predpokladu, že v dome nechceme klímu a chladenie, situácia sa v lete zmení. Vnútri domu nemáme teda flexibilný systém, ktorý reaguje na výkyvy teplôt v exteriéri. Cez deň teplota vonku stúpa aj cez 30 stupňov a v noci zase klesá… Klíma by toto samozrejme riešila, ale nepovažujem to za zdravé a ani ekonomické riešenie. Hlavne pri bežnej drevostavbe alebo podkrovnom priestore bez akumulačnej masy môže byť toto problém a dom sa môže prehrievať.
Ako si teda pomôcť?
Výberom vhodných materiálov v obvodovej konštrukcii, cez ktorú sa do domu teplo snaží dostať.
V drevostavbe a aj v podkroviach murovaných domov sú skladbách konštrukcií zastúpené hlavne tepelné izolácie medzi drevenými hranolmi. A medzi izoláciami sú značné rozdiely. Bežne sa posudzujú podľa parametru súčiniteľ tepelnej vodivosti λ , ktorého jednotka je W/(m.K). Udáva ju každý výrobca tepelnej izolácie ako hlavný parameter. Čím je toto číslo nižšie, tým izolácia lepšie v zime izoluje.
Pre predstavu uvádzam príklady:
- Penový polystyrén (λ = 0,035 – 0,040 W/(m. K))
- Minerálna vlna (λ = 0,032 – 0,05 W/(m. K))
- Drevovláknitá izolácia (λ = 0,038 – 0,05 W/(m. K))
- Konopná izolácia (λ = 0,035 – 0,050 W/(m. K))
- Ovčia vlna (λ = zhruba 0,04 W/(m. K))
- Celulózová izolácia (λ = zhruba 0,04 W/(m. K))
Ako vidíte, rozdiely v λ nie sú veľké a pri rovnakej hrúbke sú všetky izolácie spomenuté v zozname v zime z hľadiska spotreby energie na vykurovanie v podstate porovnateľné.
Jednotlivé izolácie majú ale aj iné vlastnosti, ktoré sú síce v katalógoch výrobcov možno spomenuté, ale laik si ich do súvisu s letným prehrievaním nedá.
Z veličín, ktoré sa používajú v stavebnej fyzike, má najlepšiu vypovedaciu schopnosť fázový posun teplotného kmitu. Ten vyjadruje čas, za ktorý prejde amplitúda teplotného kmitu z jednej strany konštrukcie na druhú. Popisuje teda dynamické chovanie sa konštrukcie. To je oficiálna definícia … a ak nie ste zdatný vo fyzike, asi vám táto definícia nepomohla.
Takže to teraz skúsim vysvetliť „polopate“. Predstavte si, že ráno zasvieti na stenu slnko, a bude na ňu „pražiť“ celý deň. Stena sa zahrieva a prenáša postupne teplo do interiéru. V momente, keď sa dostane toto teplo do domu, dom sa začne prehrievať. Preto čím neskôr stena takto prepustí teplo dovnútra, tým lepšie. Ideálny stav je taký, že teplu trvá táto cesta konštrukciou tak dlho, až sa skončí deň. Potom príde večer a vzduch sa vonku začne schladzovať. Keďže teplo ide vždy do chladu, jeho tok sa otočí v stene a pôjde naspať von. Do domu sa teda ani nedostane. Toto je dlhý fázový posun.
Pre dosiahnutie dlhého fázového posunu je teda dôležité teplo niekde zdržať – uložiť do hmoty, aby neprešlo do interiéru. A čím viac tepla dokážeme uložiť, tým lepšie.
Pre dlhý fázový posun sú preto podstatné akumulačné schopnosti izolácií. Akumulácia tepla je práve to, čo robí rozdiel medzi izoláciami.
Koľko tepla dokáže uskladniť rovnaká hrúbka izolácie závisí od jej hustoty (koľko váži jeden kubický meter) a mernej tepelnej kapacity (koľko tepla dokáže kilo tohto materiálu uskladniť).
Pre lepšiu predstavu uvádzam výber niekoľkých materiálov použiteľných do podkrovia.
| Merná tepelná kapacita (c) |
Hustota (ρ) |
Množstvo uskladneného tepla |
|
| [J/kg.K] | [kg/m3] | [J/m3.K] | |
| Minerálna vlna (Isover Domo) | 840 | 15 | 12 600 |
| Ovčia vlna | 1720 | 16 | 27 520 |
| Polystyrén – EPS 150 S | 1270 | 25 | 31 750 |
| Konopná izolácia (Hofatex CannaTherm) | 1600 | 30 | 48 000 |
| Celulózová izolácia (Climatizer Plus) | 2020 | 40 | 76 000 |
| Drevovláknitá izolácia (Hofatex Therm) | 2000 | 150 | 300 000 |
| PIR doska (PUREN® PIR UNTERDACH) | 1500 | 30 | 45 000 |
Vidíte, že medzi minerálnou vlnou a drevovláknitou doskou je značný rozdiel. Drevovláknitá doska dokáže uskladniť skoro 24 x viac tepla ako minerálna vlna.
Drevovláknité dosky majú fázový posun 7-13 hodín, pričom iné izolačné materiály majú okolo 3-4 hodín.
Samozrejme aj medzi samotnými minerálnymi vlnami sú ešte rozdiely podľa účelu použitia. Trebárs fasádne zateplenie je hutnejšie a ťažšie ako zateplenie do podkrovia.
Moje odporučenie na záver:
Pri výbere izolácie sa často pozerá na cenu. Zvážte ale na prvý pohľad aj drahšie izolácie, pretože ponúkajú ďalšiu pridanú hodnotu. Ak zvažujete napríklad chladenie v dome, a vďaka týmto izoláciám by to nebolo potrebné, celková finančná bilancia môže byť dokonca priaznivejšia.
Fero Lehocký, architekt Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem. |
.
Predpokladám, že v blízkej budúcnosti budú výsledky používaných nezdravých izolácií, ktoré sa za posledné 2 až 5 rokov presadili iba z dôvodu ceny tak známe, že vypadnú. Osobne uznávam iba ovčiu vlnu, Hofatex, konopnú izoláciu a dosky Krupinit. Tento článok má skvelú podstatu a vysokú odbornú úroveň, čo svedčí o otom, že Ing. Lehocký je fakt fantasticky v poradenstve ako stavať.
Tento článok ma veľmi oslovil !!!
Tvrdím, že sendvičové stavby s použitím minerálnych vln majú slabú akumulačnú schopnosť. Ľudia budú s týchto domov postupne utekať…
Tento efekt som si nazval “prepálenie” – to je to, že pri sálani tepla slnka na múr domu sa múr naakumuluje teplom až do tej miery, že začne sálať teplo do vnútra…
Preto zas chválim staré hlinené domy s hlinenými múrmi, kde v lete môžeš perfektne relaxovať, podobný efekt dosahuje nepálená aj pálená tehla – tieto materiály majú veľmi veľkú tepelnú kapacitu. Takže tento parameter považujem za podstatný.
Záverom chcem poďakovať autorovi za perfektný článok.
Hodnotný článok ako ostatné na tomto webe, autorovi ďakujem.
Mal by som predsa aj otázku, a to ako vidíte fázový posun teplotného kmitu pri zložení slama s vonkajšou a vnútornou hlinenou omietkou? Resp. dať na slamu z vnútornej strany radšej nepálené tehly pre lepšiu akumuláciu? Ďakujem.
@Jozef Filičko:
Slamené balíky používané ku stavbe domov majú mať objemovú hmotnosť cez 90kg/m2 (max. 160 kg/m2) – pri tých 90kg/m2 má najlepšie tepelnoizolačné vlastnosti.
Takáto slama má mernú tepelnú kapacitu cca. 2000 J/kg.K
Bežná hrúbka slamy v stene je 400mm a hlinená omietka sa odporúča v hrúbke min. 60mm.
Plánujem popočítať pre rôzne vrstvené konštrukcie fázový posun, zatiaľ som to nerátal. Narýchlo som preto hodil do programu skladbu: 60mm hlinená omietka + slama 400mm + 60mm hlinená omietka a vyšiel mi fázový posun cca. 20 hodín.
To je dobrá hodnota a v podstate tá obmurovka v nepálených tehál nie je nutná, ale ak ju dáte bude to ešte kvalitenejšie.
Zdravím,
Hlinená omietka v hrúbke 6cm mne príde zbytočne pracné.Skôr by som vymuroval tie nepále tehly na stojato (na kanta), samozrejme s určitou aretaciou aby sa stena nevyvalila. Nepálena tehla ma lepšie vlastnosti(regulácia vlhkosti) ako hlinené omietky ktoré obsahujú veľa piesku/štrku.
Realne to bude mensia hrubka. Ten moj prispevok tu ma 10 rokov… a medzičasom sa tie odporucania odladili a je to menej 🙂
Pracnejsie bude prave naopak to murovanie na kant, ak na to budete este davat finalnu omietku
Ako riešiť horlavosť (trieda E) materiálu Hofatex Therm a Hofatex Canna Therm pri použití ako izolácia medzi krokvy.
Závisí to vždy od konkrétneho domu. Napríklad teraz riešim jeden dom, kde podľa posúdenia požiarnika môže byť krov definovaný ako požiarne otvorený. Okrem toho investor požaduje priznané trámy, takže krov nemusí vykazovať žiadnu požiarnu odolnosť. V takomto prípade je na investorovi, či mu to nevadí, alebo vadí, že je krov vlastne horľavý…
Ak ale je požiadavka na požiarne ošetrenie, ako najjednoduchšie sa mne javí použiť certifikované skladby s minerálnou vlnou pod krokvy. Čiže medzi krokvy pokojne môže ísť hofatex a pod krokvy zo strany interiéru minerálna vlna podľa požiarnej špecifikácie (zvyčajne 40 až 60mm) a protipožiarny sadrokartón.
Krov je takto bezpečný ako pri klasickom použití s minerálnou vlnou, ale má zároveň výhody dlhého fázového posunu.
Zároveň na webe hofatexu píšu:
Drevovláknité dosky Hofatex sa radia do triedy horľavosti E (podľa EN 13501-1). Pri požiari povrch dosiek zuhoľnatie, čím sa zamedzí šíreniu požiaru smerom do vnútra konštrukcie. Výsledkom je nadštandardná požiarna odolnosť celých konštrukcií (skladieb), ktorá je schopná v prípade drevostavieb odolávať až 90 minút pri interiérovom a 120 minút pri exteriérovom požiari.
(zatiaľ som to takto neriešil, takže musel by posúdiť projektant požiarnej ochrany, či by to podľa tejto definície vyhovovalo našim normám….)
Má niekto skúsenosť s mineralizovanými pilinami alebo hoblinami ako tepeľnou izoláciou medzi krokvy? Ja som s otcom takto spravil jednu chatku a subjektívne sa mi to zdá veľmi dobré – fázový posun aj tepeľná izolácia. Pri dostupnosti zdroja pilín to môže byť cenovo veľmi zaujímavé, okrem pracnosti.
Ja nemám, ale zaujalo ma to. Našiel som takéto údaje: Piliny a mineralizované hobliny – objemová hmotnosť 140kg/m3 a
Λ = 0,060 [W.m-1.K-1]. To sú zaujímavé hodnoty.
Otázne je použitie jemných pilín v otvorených priestoroch z hľadiska požiaru (výbušnosť jemných pilín). V uzavrených dutinách mi to príde zaujímavé.
@Fero Lehocký:
Myslím, že výbušnosť sa mineralizáciou eliminuje. Skôr je problém aplikácia, nakoľko pri nasypaní do dutín sa časom zníži ich objem tým, že sa zľahnú. Pokiaľ sa jedná o izoláciu medzi krokvy podkrovia, ktoré má v určitej výške vodorovný plafón, dá sa to riešiť nasypaním do určitej výšky nad plafón a vytvorenie “zásoby” na automatické dosýpanie. Pokiaľ na toto nie je priestor, je to potrebné nejako riešiť. My sme to riešili tak (80. roky), že boli piliny nasypané do jutových vriec a niekoľkokrát prešité. Nekontrolovali sme, čo to po tých cca 30 rokoch spravilo, ale aj v najväčších horúčavách je v podkroví prijateľne a to je ta vrstva pilín cca 10 cm hrubá.
@Vladimír Vrzák:
Ma niekto aj dlhodobejšiú skúsenosť s aplikáciou drevených pilín, hoblín na zateplenie krovu. Na túto tému už nebola ďalšia reakcia či samostatná téma. Zaujímalo by ma a čím piliny miešať konzervovať, nejakú receptúru.
Našiel som na nete: http://thisflats.com/sk/pages/1491508
Prípadne som tu nenašiel skúsenosť, reakciu na perlit. Ako omietka, betón či zasypanie priestoru medzi trámy na podlahe podkrovia.
@f.demjan: Konzerváciu pilín zabezpečuje, resp. by mala zabezpečovať mineralizácia. Mineralizácia znižuje horlavosť a výbušnosť pilín, chráni pred plesňami a škodcami – drevokazný hmyz ale aj hlodavce. Prakticky sme to robili tak, že sme urobili vápenné mlieko (asi je jedno či z vyhasenného vápna alebo vápenného hydrátu), naliali do veľkej plechovej vane a do toho nasypali primerané množstvo pilín. Hrabľami pomiešali a sušili na slnku na igelite, na ktorý to bolo treba rozprestrieť, aby nevznikli hrudy. Bolo to dosť pracné, ale piliny boli vtedy odpad a dali sa dostať za cenu dopravy. Piliny by sa dali mineralizovať aj vodným sklom (https://cs.wikipedia.org/wiki/Vodn%C3%AD_sklo), ale neviem, či by plnilo aj ochrannú funkciu pred plesňami a škodcami, rozhodne by ale bolo drahšie. Čo sa týka skúseností, veľmi objektívne sa Vám k tomu neviem vyjadriť, lebo aplikácie je v objekte, ktorý nie je trvalo obývaný a ja ho navštevujem krátkodobo cca 2 x ročne. Bol som ale prekvapený, že aj v lete je v podkroví (kde sú piliny aplikované na zateplenie šikmej strechy) prijateľne, čakal som, vzhľadom na vrstvu pilín max cca 10 cm, že tam bude veľmi horúco.
Dobry den,
Dostal som kontakt na vas web od jednej pani z baumitu.
Ako laika co si sam stavia bungalov, ma prekvapilo ze som nasiel skweb kde su vsetky informacie pohromade.
Takze este raz klobuk dole fakt perfektna stranka.
Chcel som sa spitat v pripade ze staviate bungalov a mate tehlu heluz brusenu sti 44 vnutornu omietku baumit mpi25 ? co von ??? mam moznost ovcia vlna, open reflect alebo iny uhlikovy polystyren z hladiska pracovneho je polystyren lahka praca co sa tika vlny su tam rosty milion srobikov ale v lete to funguje lepsie.
Moja predstava na zateplovaci system je cca 10-20cm
Otazka ??? podla vsetkeho je ovcia vlna najvhodnejsia, len ci ten efekt pri mojej stavbe budem citit viac ako tu pracnost ??? =rosty+vlna+hofatex a ta odvetrana omietka mi pride cool mam v plane cembritove dosky ale mam dilemu ovcia vlna alebo uhlikovy polystyren cize omietka
poslal som Vam mail
Dobrý deň,
tak isto ma tento článok veľmi zaujal na koľko staviame dom blízko Bratislavy a tie teplá v lete sú to naozaj citeľné. Aktuálne máme projekt na RD vo fáze pred podaním na stavebné povolenie. V projekte máme navrhnutú tehlu Heluz family 300 + 200 zateplenie polystyrén, Rád by som predišiel prehrievaniu domu ako píšete v článku. Čo by ste doporučili práve na izoláciu pri takomto type domu.
Dom má 140m2, bungalow.
Ďakujem
Pri stenach murovanych domov tento problem je minimalny. Cize kludne pouzite skladbu, ako to mate navrhnute. Skor sa treba zamerat na strechu a poriadne tienenie okien.
Zdravím, tento článok zrejme odpovedá na môj príspevok ohľadom umiestnenia okien. Konkrétne súvisí so zahrievaním domu v lete. Je zrozumiteľne napísaný, ďakujem. My máme “sendvičový” systém stien, ktorého základ je tento: http://acoro.sk/images/stories/skaldba%20steny.jpg. Akurát Ekopanel sme vymenili za 12mm MgO a sieťku s lepidlom a silikónovú fasádu za fasádu odvetrávanú… A čo sa týka nechcených tepelných ziskov v lete, asi tam je pes zakopaný…
@Yco: Nazdar, v tom prispevku si pisal ze ak by si staval este raz dal by si do steny aj hofatex. Tu davas odkaz na acoro.sk kde je v skladbe drevovlaknita doska (=Hofatex). Takze mas to na dome (v akej hrubke) alebo nie? Lebo ak ho tam mas a napriek tomu sa dom prehrieva nesedi mi to s tymto clankom o fazovom posune.
vdaka
@Hunter: Bohužiaľ, nie je tam. Skladba steny je takáto: http://www.edisk.sk/sk/stahni/98732/screenshot.115.png_152.37KB.html mínus Ekopanel plus 12mm MgO doska.
Dobry den,
minule som nasiel na webe informacie ohladom u nas malo pouzivanej izolacie drevostavieb makkou PUR penou. Priznam sa, aplikacia je pomerne rychla a jednoducha, ekologickost (hlavne seda energia) asi dost diskutabilna. Mna by vsak zaujimal Vas nazor na tuto izolaciu z hladiska prehrievania sa konstrukcie. Zakladne tepelno izolacne vlastnosti – sucinitel prestupu tepla je na urovni beznych izolacnych materialov cca 0.035-0.04 W/mK, ale mernu tepelnu kapacitu som u ani jedneho z dodavatelov na nasom trhu nenasiel. Objemova hustota je vsak velmi nizka 5-10 kg/m3.
@Pali:
Zatial som sa tym nezaoberal velmi prave kvoli diskutabilnej ekologicnosti… Tiez som nenasiel mernu tepelnu kapacitu. Ale podla mna sa da vychadzat z cisla pre tuhe PUR dosky, ktore maju mernu tepelnu kapacitu 1500 J/kg.K. Takze je to pri objemovej hmotnosti 8kg/m3 vlastne velmi podobne makkej mineralnej vlne….
Dobry den, dnes som narazil na vas web a zaradom si citam vsetky clanky. Mam ale na vas jednu otazku. Sedliackym rozumom som si vynasobil jablka s hruskami, a to: napr. POROTHERM Profi 25: Merná tepelná kapacita c: 1 000 J/kgK * 800 kg/m3 = 800 000 J/m3.K. Z toho mi vyplyva, ak uvazujem spravne, ze okrem drevovlaknitej izolacie ostatne izolacie maju “zanedbatelnu” kapacitu ukladnenia tepla. Z toho vsetkeho mi vychadza, ze mineralna vlna (λ = 0,032 – 0,05 W/(m. K)) v porovnani s drevovlaknitou izolaciou (λ = 0,038 – 0,05 W/(m. K)) ma plus minus rovnaku izolacnu schopnost v zime a v lete akumulacnu funkciu preberie tehla. Urcite s drevovlaknitou izolaciou by sme dosiahli lepsie hodnoty a vyhody, ale kedze pri tomto druhu izolacie uvadzate ako nevyhodu vysoku cenu, tak by toto mohol byt dobry kompromis cena-funkcnost. Nasledne mam na vas jednu otazku. Obavam sa totiz porobetonu koli jeho vlhkosti a naslednej strate telepnoizolacnych vlastnosti (http://stavba.tzb-info.cz/cihly-bloky-tvarnice/7985-studium-chovani-porobetonu-po-zabudovani-do-konstrukce-z-tepelne-vlhkostniho-hlediska). Mozno by to bol dobry namet na dalsi clanok.
@Tomas:
Neprepocitaval so po vas tu tehlu, ale uvazujete spravne. Pri murovanych stavbach so zateplenim je to viac menej jedno, lebo akumulacna masa je prave ta tehla alebo ina stena. Problem prehrievania je ale zvycajne v krove a drevostavbach, co v clanku aj prioritne riesim.
Aj pri tych tehlach si treba vybrat. Super izolacne tehly su v konecnom dosledku plne vzduchu, klasicke vnutorne nosne maju vacsiu objemovu hmotnost. Cize sice sa hovori, ze tehla je tehla, ale podla mna nie je tehla ako tehla.
Clanok o ytongu si precitam podrobnejsie. Nahrubo som si ho pozrel a nevidim tam zasadny problem o ktorom sa nevie a da sa s danou vlastnostou dokonca uvazovat ako s prinosnou. Pre mna to znamena moznost regulacie interierovej vlhkosti napriklad, co tehla nevie.
@fero lehocky: @fero lehocky:
dobry den,
reagujem na Vas prispevok vyssie, kde citujem ” nie je tehla ako tehla” ..mohli by ste sa prosim k tomu vyjadrit blizsie?
dakujem
dakujem
@Patricia: No tehal je teraz vela druhov…plne, dierovane, tensie, hrube, tepelnoizolacne, s doplnenym polystyrenom alebo mineralnou vlnou vnutri..proste fakt vela.
A to hovorim stale o palenych tehlach z hliny.
@fero lehocky: @fero lehocky:
ano, ponuka je naozaj siroka, ale ako sa v nej zorientovat?ktora tehla je teda najvhodnejsia pre nizkoenergeticky dom?
To je jedno, aj tak ju budete zateplovat.
Dobry den p. Lehocky,
Velmi si Vazim Vase odborne znalosti.
Hladam idealnu skladbu zateplenia obytneho podkrovia. Bojim sa prehriatia priestoru v lete. Priznam sa z ekonomickeho hladiska o konopnych doskach uvazujem zatial len okrajovo. Chcel by som zateplit medzi krokvy Nobasil MPN 200mm a pod krokvy dalsich 100mm. Nad krokvami bude plny zaklop a vzuchova medzera min 6cm pod betonove skridly. Neviem vsak odhadnut akumulacne schopnosti tohoto materialu. je to predsalen hustejsie cadicove vlakno (technicky list k vyrobku mi vela nenapovedal.
Neviete mi prosim poradit ci je tu velke riziko prehriatia vnutornych priestorov podkrovia?.resp aky fazovy posun tu nastane?
velmi pekne dakujem za odpoved
Adrián
Dobrý deň, pán Lehocký,
ako vieme, výrobca Hofatex -u Therm je v konkurze a teda nevyrába, nedodáva. Bola mi odporučená alternatíva Steico Therm: http://www.steico.com/fileadmin/steico/content/pdf/Marketing/UK/Product_information/therm/STEICOtherm_en_i.pdf. Má mernú tepelnú kapacitu 2100 J/(kg*K), čo je dokonca mierne vyššie ako Hofatex Therm.
Akú hrúbku potrebujem, aby som dosiahol fázový posuv 12 hodín?
Ako by podľa Vás pomohlo, ak by som Steico Therm aplikoval okrem podkrovia aj do obvodových stien? Ide mi o pomer cena/ výkon.
Niečo ako, keď doplníte podkrovie o Steico Therm, znížite teplotu v dome toľko a toľko násobne. Ak ho aplikujete do stien, dosiahnete ďalšie zlepšenie o toľko a toľko. Teda je to efektívne/ neefektívne.
Je táto vrstva (Steico/ Hofatex Therm) pochôdzia? Mám dojem, že máme Hofatex (neviem ktorý presne) použitý ako kročajovú izoláciu na poschodí a na ňu sme dávali rovno plávajúcu podlahu. Ale dalo sa po ňom chodiť, len sa trochu drobil. Zrejme by bolo fajn zakryť ho aj v podkroví nejakou OSB doskou, že?
Ďakujem.
@Yco: poslal som Vam mail
Dobry den pan Lehocky,
chcel by som Vas poprosit, mohli by ste odpovedat na otazky diskuterov priamo do diskusie? Myslim ze tato ci ona odpoved by zaujimala aj dalsich citatelov, mna teda urcite. Ak teda tomu nebrani nejaky vazny dovod.
Velmi by som to ocenil a dakujem.
@Hunter: Odpoved bola prave taka, ze priamo v diskusii velmi nema hodnotny vyznam – citujem: Asi na toto musim spravit niekedy podrobnejsi clanok, ale som teraz velmi zavaleny pracou, takze sa mi neda reagovat na vsetky maili.
Posielam aspon pre predstavu malu tabulku, co pocital kolega pre overenie jednej zakazky. Je to sice pre krov, ale mozno s z toho spravite zakladnu predstavu.. OSB dosky by som na hofatex nedaval zhora…strati sa funkcia difuznej otvorenosti..
….no a ta tabulka nie je velmi vypovedna zatial. Pripravim nieco zmysluplnejsie a potom to dam na web.
@Fero Lehocký: to je mile vdaka
@Fero Lehocký: zdravim Vas. So zaujmom som si precital Vas clanok a tiez aj naslednu diskusiu. Chcel by som sa spytat,ci uz mate nejake informacie o vplyve hrubky Hofatexu-Steica na fazovy posun? Uvazujem totiz o stavbe drevodomu-drevenej stplikovej konstrukcii zateplenej 20cm chytrou izolaciou a z exterierovej strany 4cm Steico. Hoci firma tvrdi,ze v “v zime hreje, v lete chladi” obavam sa prehrievania podkrovia v letnych mesiacoch. Do podkrovia som uvazoval o 20-25cm chytrej izolacie. Dakujem za odpoved a drzim palce.
Zdravím, pán Lehocký,
poprosím Vás, v ktorej norme alebo všeobecne záväznom nariadení (hoci aj s PassivHause Institut -u), či inom predpise je predpísaný fázový posuv pre bežný dom, NED a EPD? Vďaka.
@Yco: Patrali sme s kolegom po takom predpise, ale nikde v nasich normach som nenasiel nic o tom, ze by boli predpisovane konkretne hodnoty fazoveho posunu. Predpisovane su ine veci, na ktore fazovy posun moze mat vplyv, takze jedine “sprostredkovane”.
Napriklad definicia v PHPP predpisuje vzostup teploty na 25 stupnov v interieri maximalne pocas 10 % casu z roka. Ak to v programe vychadza viac, treba sa dalej “hrat” s ladenim domu. Nie je tam predpisane, ako to dosiahnut, ci vhodnymi konstrukciami, alebo tienenim, alebo dochladzovanim….vzdy je to kombinacia roznych vplyvom.
Priamo fazovy posun dokonca vo vypocte pre pasivne domy podla mna nie je zohladnovany, pretoze nikde sa nezadavaju hodnoty objemovej hmotnosti, alebo mernej tepelej kapacity. Iba sa orientacne definuje, ci je stavba masivna, lahka zmiesana a pod..
@Fero Lehocký: Dobrý deň, fázový posun sa predsa musí počítať podľa nejakého vzorca použitím najekých materiálových veličín ako je napr. U. Tieto by mali byť pre NED či EPD podľa nejakej normy predpísané. Alebo sa mýlim? Ako sa počíta fázový posun teplotního kmitu psi?
Ďakujem.
@Yco: Ok, odpoviem si sám. 🙂
Podľa STN 73 0540-4 je ψ = 2,7x Σ(Rj sj), kde sj = 0,00853x SQRT(λj x cj x ρj).
Dúfam, že Rj sj znamená Rj x sj…
Všetko sú to materiálové konštanty, z čoho mi vyplýva, že fázový posuv závisí len od nich, poťažmo teda len od použitých materiálov.
Stále tu ostáva otázka, aký minimálny fázový posun má byť pri NED dosiahnutý?
@Yco: Dalo by sa vychádzať z http://stavba.tzb-info.cz/tabulky-a-vypocty/136-normove-hodnoty-soucinitele-prostupu-tepla-un-20-jednotlivych-konstrukci-dle-csn-73-0540-2-2011-tepelna-ochrana-budov-cast-2-pozadavky, ale tam je odporúčaná hodnota len pre EPD, nie pre NED…
@Yco: Minimalny fazovy posun proste nie je podla mna nikde predpisany. Nie vsetko je predpisane normou 🙂 Fazovy posun zaroven nesuvisi s tepelnym odporom steny. Steny s dvomi rovnakymi tepelnymi odpormi mozu mat rozdielne fazove posuny. To je uz dane samotnym materialom. Ale ako pisem v PHPP sa zadava len hrubka materialu a lambda (sucinitel tepelnej vodivosti), co nic nehovori o akumulacii…
@Yco:
Pre NED a pasivne domy nie su predpisane vlastnosti materialov, ale vysledok finalneho mixu materialov, tvaru, technologi….a je to zadefinovane spotrebou na kurenie, chladenie a celkovu spotrebu. Zo skusenosti su urcite hodnoty odporucane, ale to neznamena, ze ich pouzite splni poziadavky na pasivny dom…
Vypocet fazoveho posuvnu praveze podla vsetkeho nie je len jednoduchy vzorec. Specialista na stavebnu fyziku v tomto clanku ( http://blog.kdata.cz/stavebni-fyzika/article/porovnani-konstrukci-z-hlediska-jejich-tepelne-akumulace/) pise: “Detailní výpočet akumulačních schopností konstrukce lze provést podle relativně složitého postupu z EN ISO 13786 (byla vydána jen v angličtině).”
Na vypocet sa v praxi pouzivaju specializovane programy, a aky presne vzorec a algoritmus prepoctu je tam pouzity neviem.
@Fero Lehocký: Našiel som zmienku o takomto programe: http://www.fce.vutbr.cz/veda/konference/Sekce_1_11/2_Pozemni_stavby_a_architektura.pdf. Požiadal som autorky, či mi ho poskytnú? Uvidíme.
Čas zmenšenia rozdielu na 63 % medzi vonkajšou a vnútornou jednovrstvovou stenou je:
t = d^2 . ro . c / lambda
Tomu odpovedá “čas prechodu tepelnej vlny” v meranej intenzite 63 %.
Napríklad:
– kamenná vlna 30 cm: 4 hod
– polystyrén 30 cm: 4 hod
– fúkaná celulóza 30 cm: 9 hod
@Fero Lehocký: V tomto článku: http://byvanie.pravda.sk/stavba-a-rekonstrukcia/clanok/299414-nove-odporucane-hrubky-tepelnej-izolacie/ sa podľa novej normy určuje hrúbka izolácie s ohľadom na letné prehrievanie budovy?
@Yco: Neviem o tom, ze by to bolo v norme definovane aj proti letnemu prehrievaniu.. Len v clanku hovori, ze viac izolacie aj zabranuje prehrievaniu…
@fero lehocky: Ale faktom je ze vnovej norme, je spomínané aj prehrievanie, ale moc som sa tej časti nevenoval pri jej čítaní, koniec koncov to by sa do všetkých drevostavieb musela povinne inštalovať klíma, alebo žeby šlo nový spôsob akím nás schce ÚNIA donútiť ku kúpe klímy, to sáď už nie. Ale zo všetkého najviac sa mi ľúbi jena z prvých viet, že dnešný štandardný dom spotrebuje 150kW/m2*rok zaz raz akože odborný článok, ktorý porovnáva hrušky z jablkami.
“Keďže teplo ide vždy do chladu…” – tak toto uz je asi trochu moc polopate, tak pre deti, co este veria, ze v noci ide slnko spat za kopec…
@suxi: to je zamer, pisat maximalne polopate…. beriem to ako kompliment 🙂
Dobry vecer
Klobuk dole tejto diskusii.
Malokedy navstevujem slovenske diskusne fora (zvacsa len ceske) nakolko mi vadi slovensky sposob diskusie(vulgarizmy,agresia,nadradenost atd.)
Ale tato diskusia ma zaujala(odbornostou) a potesila.
Preto by som chcel prispiet troskou.
Najskor odpoved na otazky adriana,ktoremu nikto neodpovedal:
-uz ubehol nejaky cas od tvojho prispevku a otazkam,ale ak este mozes,tak by som doporucoval silno uvazovat nad klimatizaciou
-nie som teoretik,ale radim z vlastnych skusenosti
-byvame v podkrovnom byte,ktory sme si vybudovali a urobili sme izolaciu nad ramec vsetkym normam a odporucaniam a nad ramec tvojich udajov
-treba si uvedomit hlavne orientaciu strechy,ak je orientovana JZ tak urcite klimu alebo aspon predpripravu na klimu
-urcite treba uvazovat nad tym,ze akakolvek pouzita stresna krytina sa rozohreje omnoho viac ako stena domu
-my sme klimu riesili po x rokov a byt sme mali 2 tyzdne ako stavenisko
A jedna otazka pre p. Lehockeho
Vedeli by ste mi povedat, ci ma zmysel zateplovat dom,ktory ma mury z plnej palenej tehly o hrubke cca 45-50cm 10cm polystyrenom?
Ci takato investicia sa vobec vrati,ked tento polystyren po urcitom case straca na svojom objeme a tym aj svoje vlastnosti?
Tu stratu objemu nikto nechce oficialne potvrdit(vyrobca urcite nie) ale videl som takuto zaizolovanu stenu orientovanu JZ po 12 tich rokov a mam doteraz z toho hrozu!
S pozdravom lolo
Fero asi nemá čas, tak skúsim ja:
Môžem vidieť nejaké linky alebo zdôvodnenie prečo by mal polystyrén pod (bielou) omietkou miznúť? Myslím si že je to nezmysel.
Máš kvalitný dom. Plná pálená tehla je akumulačný materiál. Jeho zateplením minimálne 20 cm EMS zvonka + zateplenie základov a strechy získaš dom s velkou tepelnou stabilitou.
@U2: No trochu sviatkujeme, takze odpovedam sporadicky 🙂
Co viem ja o tom miznuti polystyrenu na fasadach, tak to bolo sposobovane nespravnymi pouzitymi materialmi. Myslim, ze lepidlami, ktore s polystyrenom v case reaguju a likviduju ho. Preto sa napriklad polystyren musi separovat od asfaltovych pasov a podobne, lebo dochadza k chemickej reakcii a odparuje sa. Nebal by som sa preto miznutia polystyrenu, ked sa dodrzi technologicky postup a materialy urcene pre zateplovaci system.
Tiez by som zvolil vacsiu hrubku zateplenia na ten mur z plnej palenej tehly. Cast ceny zateplenia robi praca + vsetky tie vrstvy ako lepidlo, sietka, omietka su rovnake… Vo vysledku ci date 100 alebo 150-200mm polystyrenu nie je vstupna investicia dvojnasobna.
To ci sa ta investicia vrati a kedy, zavisi do velkej miery od zdroja tepla, ktory pouzivate alebo planujete pouzit – ci je lacny, alebo drahy. Cim lacnejsi zdroj tepla mate, trebars drevo alebo pelety, tym je navratnost zateplenia dlhsia… A naopak, ak sa kuri trebars natvrdo elektrickym kotlom, tak ta navratnost zateplenia je velmi dobra…
Napriklad na dome, kde byvaju moji rodicia je dierovana tehla 450mm (nie plna palena ale cize lepsia) a rocne daju na kurenie v dreve asi 600 EUR… Pri velkosti toho domu sme dosli k zaveru, ze sa im zatial zateplovat neoplati, pretoze dom teraz nevykazuje ziadne chyby ako napriklad plesnivenie rohov. Rovnako fasada je zatial vporiadku a nevyzaduje opravu… a uspora tepla by nebola nikdy celych 600 EUR ale orientacne asi 250 EUR za rok, pricom investicia do zateplenia minimalne 8000 EUR…
@Fero Lehocký
@Lolo
Dôvody na zateplenie plnej tehly sú rôzne:
1) Plná tehla má 5x väčšie straty ako dierovaná voštinka. Plnú tehlu sa neoplatí zatepliť iba ak je drevo zadarmo. Pre plyn sa oplatí 30 cm, pre elektrinu 40 cm.
2) Nezateplený múr a podlaha sú studené a vytvárajú pocit chladu aj keď je teplý vzduch. Kedysi sa to kompenzovalo sálavým teplom kachľovej pece.
3) Teplota v dome kolíše, v zime je chladno a v lete horúco. Tepelne stabilný akumulačný dom vznikne s minimálne 20 cm EPS zvonka. S tenšou izoláciou to nefunguje.
4) Zateplením sa eliminujú tepelné mosty prekladov, vencov a spodku stien. Nebudú vlhnúť a nebude sa tvoriť plieseň.
5) Finančná úpora je tiež dôležitá. V prípade rúbania dreva nie je jedno či rúbete 10 alebo 20 metrov dreva.
@U2: So vsetkym sa da suhlasit, ale jednoducho na posudenie nemame vsetky udaje o dome, ktory sa ma zateplovat a preto nepoviem jednoznacne, ze ci sa to oplati alebo neoplati… Preto som uvadzal priklad, ako sa da na to pozriet. Napriklad financnu usporu clovek na dochodku pri rubani dreva neriesi, ked ho rube sam…mozno neskor, ked uz nebude vladat. Jednoducho do rozhodovania vzdy vstupuje dost vela faktorov, na ktore sa treba pozriet. Napriklad ja osobne zvolim pre svoj dom drahy zdroj energie (elektriku) cisto kvoli svojej pohodlnosti, a niekto pritom na to povie, ze sa to neoplati…
Dobry vecer
Dakujem za reakcie na moj diskusny prispevok.
P.Lehocky
Prave ta otazka(odpoved s casti)ktoru ste spomenuli v suvislostii so zateplenim rodicovskeho domu.
Este raz by som sa chcel spytat na vas osobny nazor na to ci ma vobec vyznam(zhladiska ekonomickej navratnosti) ist do takejto dost velkej investicie zateplenia 50cm mura plnej tehly?
Vykurovanie je plynom.
Chapem zateplovanie socialistickych panelakov,kde ta uspora energii je hned viditelna a aj tepelna pohoda v bytoch.
Ale pri starej vystavbe sice socialistickej pri hrubke murov cca 50cm si myslim,ze zateplovanie z ekonomickeho hladiska(navratnosti) je nezmyselne.
Jedna sa o bytovy dom, ktory je podpivniceny a tieto priestory niesu tepelne zaizolovane(cize obrovske tepelne mosty cez nosne a ostatne mury).
Osobne si myslim,ze vzdy sa treba pozerat na investiciu k navratnosti a preto,je investicia s navratnostov 20 az 25 rokov to prave orechove?
A este jedna poznamka pre U2 :
Davat 30cm tepelnu izolaciu na 50cm mur z plnych tehal -no neviem neviem???
Byval som v takomto byte a v zime bola tepelna pohoda bez toho aby sme museli kurit v nejakom krbe a v lete taka ista pohoda bez klimatizacie,mozno by bolo vhodne si precitat najskor prispevok p.lehockeho na zaciatku tejto diskusie,kde hovori o “nejakom” fazovom posune.
Dakujem Lolo
@Lolo: No pri bytovom dome je to haklivejsia otazka ako pri RD. Lebo do toho vstupuje spolocenstvo vlastnikov a nie kazdy si to moze dovolit…hoci sa im to zaplati z fondu udrzby oprav…
Nedavno sme diskutovali so znamym o zatepleni bytoveho domu v Trencine na Sihoti 1 (mozno hovorime o tom istom? ) a popis sa podoba na vas bytovy dom. Mali cenovu ponuku a moj hruby prepocet hovoril, ze navratnost bola velmi zla. Pritom snahu zateplovat vyvolali ludia hlavne na prizemi kvoli pivniciam. Ten dom poznam a nie su v nom problemy s plesnami v bytoch, ktore su medzi ostatnymi bytmi. Problemy su n stenach, ktore smeruju do schodisk a smerom do pivnic… Takze ja by som konkretne na tomto dome volil zateplenie stropu pivnic zo strany pivnic a este zvislo povedzme pol metra od stropu pivnice smerom dole po murochu (ci by to bolo treba by ukazal prepocet tepelneho mosta). Zaroven su studene schodiska, takze tam skor treba poriesit vymenu okien a vchodovych dveri a nasledne rozumnu temperaciu tychto schodisk…zateplenie by tento problem bytov pri schodiskach neriesilo.
Podla mna pri takycho bytovych domoch treba vzdy len vyspecifikovat poruchy (plesne, studene miesta) a prehodnotit, ci sa daju poriesit lokalnou lacnejsou upravou a ci netreba robit kompletnu opravu fasady.
Zateplenie bytoveho domu uz zvycajne vyzaduje mineralnu vlnu, kvoli poziarnym normam, a to zase nabera na cene…
Ak by som v tom bytovom dome byval ja, bol by som proti zateplovaniu…ale je tam silny tlak spravcu…a firmy,co chce zakazku samozrejme..
Dobrý deň.
Dovolím si nesúhlasiť s niektorými tvrdeniami U2.
Tiež si myslím, že na investíciu je potrebné sa pozerať z hľadiska návratnosti, aj keď pri svojich rozhodnutiach pri investovaní do opravy domu sa riadim pravidlom, že dokiaľ zarábam, tak treba robiť veci tak, aby v budúcnosti vyžadoval dom čo najmenšiu údržbu a čo najnižšie prevádzkové náklady, lebo keď budem na dôchodku (keď dožijem) tak možno mi bude každé euro dobré.
Ja bývam deviati rok v dome z roku 1927, ktorý je vymurovaný z kvalitných plných tehál s obvodovými múrmi 50 cm. Práve tepelná pohoda bola veľká výhoda tohto domu – v lete prijateľne a v zime tak isto, pri plafónoch 340 cm a vykurovanej ploche 115 m2 spotreba plynu cca 1500 m3. Tento rok som zateplil 12 cm Nobasil FKDS. Použil som kvalitné materiály výrobcu Weber Terranova a keď som začal rátať návratnosť, tak som to radšej pri 30 rokoch nechal tak. Ale ako som povedal v úvode, beriem to ako investíciu do budúcnosti. Po roku Vám viem povedať, aké úspory som dosiahol. K presným výpočtom by som potreboval vedieť priemerné denné teploty – dá sa to niekde zohnať?
Čo sa týka socialistických panelákov, treba vedieť, že obvodové múry nie sú z betónu ale z pórobetónu a papierovo majú lepšie tepelno-izolačné vlastnosti ako 50 cm plná tehla. Aj tam návratnosť čo i len 5 cm polystyrénu vychádza nad 20 rokov, ale tam ide skôr o riešenie systémových chýb pri výstavbe a opravu fasády, pri ktorom už je cena izolantu prakticky zanedbateľná.
Moje laické odporúčanie je také:
pokiaľ nemáš s domom žiadne problémy (plesne), nepotrebuje opravu fasády
a nechystáš sa v ňom dožiť, tak sa neoplatí ho zatepľovať.
Pri použití kvalitných materiálov a realizáciu firmou sa pod 30 rokov návratnosti nedostaneš. Pokiaľ sa rozhodneš zatepľovať, ja by som tam dal už teraz 20 cm Nobasil FKDS.
Mám možno zvláštnu otázku: zaoberal sa niekto spotrebou elektriny plynového kotla?
Keď som riešil rekonstrukciu kúrenia môjho domu, vätšina diskutujúcich sa zhodovala v näzore, že naúspornejšie funguje kotol tak, keď funguje nepretržite – s modulovaným výkonom a vyladenou vykurovacou sústavou. Znie mi to logicky, ale je to skutočne tak? Nikto sa ale nezaoberal tým, koľko kotol pri tomto režime spotrebuje elektrickej energie. Nestretol sa niekto s diskusiou na tuto tému?
Plynový kotol nemá odber elektriny v killowattoch, neviem načo je dobré to riešiť. K ostatným nezmyslom sa mi nechce vyjadrovať. Neviem z akej tehly naozaj máte každý z vás postavený dom, nepoznám jeho dospozíciu, vaše finančné možnosti… Prečo si nezaplatíte odborníka, nech sa vám na to príde pozrieť, pomeria, pozistuje, vypočíta?
@U2: Ano, treba to nechat posudit odbornikovi, ale pri bytovych domoch si najdite odbornika, ktory nema ziadne vazby na firmu, ktora by mala zateplenie robit… Toto je casty problem, ze odbornik je poplatny firme. Aj preto sa potom ludia vypytuju po diskusiach, lebo laicky sa im vidia niektore navrhy realizacnych firiem ako zbytocne a oni to musia zaplatit…
p.Vrzak
Mate pravdu, ktorej sa aj snazim riadim,ze pokym mam teraz dostatok fin.prostriedkov,tak by som chcel urobit take opatrenia do buducnosti,aby som mal v buducnosti co najmensie naklady na byvanie.
Ale!!!
Mam take sedliacke myslenie (logicke,matematicke alebo ine) ze ak sa teraz investuje do zateplenia,ktore sa vrati mozno o 30 rokov,alebo tieto peniaze sa prepocitaju s urokom,ktory poskytuje banka na takyto uver,tak si myslim,ze ked sa nezatepli (v tomto pripade bytovy dom)tak sa usetria peniazky!!!!
Stale mi vychadza,ze by som mal teraz urobit vsetky investicie,pokym na to mam, ale to sa mi zda logicky zvratene,lebo neviem kedy na take nieco prestanem mat(5,10,15,20 rokov,ohladne dalsich investicii)
A teraz spät na nasu temu
p.Lehocky
Asi mate pravdu(urcite) o prepojeni spravcu s investorom a oblbnuti vlastikov o perfektnej investicii a naslednych usporach pri zatepleni.
Jasne,ze ludia si myslia,ze vsak to sa bude platit z nejakeho fondu a to sa ich az tak netyka(ale tyka!!!).
Myslite,ze by ste my v tomto vedeli nejako pomoct alebo poradit niekoho kto by vedel takuto investiciu aj prepocitat hlavne v ramci navratnosti?
Dakujem Lolo
@Lolo: odpisem na mail
http://www.istavebnictvo.sk/clanky/oplati-sa-zvysovat-tepelny-odpor-muriva/
@Jaroslav Uko: @Jaroslav Uko: a suvis s mojim clankom je aky?
Mala to byt reakcia na prispevky ci sa oplati zateplovat, ktore su uvedene o niekolko prispevkov vyssie…
@Jaroslav Uko: “Stenami, o ktorých sa stavebníci často domnievajú, že majú najväčší vplyv, sa však stratí len asi 25 % tepla. Vetraním však prídeme o 33 %. Samotnými oknami a dverami unikne 19 % tepla, podlahou 12 % a 10 % tepla uniká strechou.” Z čoho vychádza táto “analýza”? Nikde v článku sa neuvádza, za akých podmienok to platí?
@Yco: Ten článok robili samotný výrobcovia, takže to hovorí za všetko. Hádam nebudú písať, že ich tehly určené na obvodové murivo sú samé nanič a treba ich ešte aj zatepliť. Keby to boli aspoň nejaké špeciálne izolačné tvárnice (nad R6) tak by článok aspoň dával za určitých podmienok zmysel.
Ok, je mi jasné, že je to PR. Ale hádam si tie pomery nemôžu úplne vycucať z prsta. Aký je teda všeobecne uznávaný pomer?
Zdravím Všetkých ,
v prvom rade vďaka p.Lehockému za blog,ktorý sledujem dlhodobo.
Staviam rodinný dom,ktorý sa snažím riešiť ako nízkoenergetický- pôvodne som mal v úmysle pasívny,ale vzhľadom na členitosť pôdorysu….
Momentálne riešim skladbu izolácie podkrovia vzhľadom na prehrievanie resp.fázový posun, pôvodne som uvažoval s klimatizáciou resp.chladením s využitím tepel.čerpadla, ako aj zemným výmenníkom pri rekuperácii.
Rozhodol som sa pre kombináciu STEICO therm medzi krokvami v hrúbce 160mm a miner.vlny v hr.160mm pod krokvami – VIETE mi niekto posúdiť aký fázový posun dosiahnem….resp.akú skladbu izolácie potrebujem na fázový posun min.8-10 hod resp. či prehodiť skladbu izolácie opačne-požiarne hľadisko je bezpredmetné…Ďakujem vopred
http://iepd.sk/institut/download/category/2-prilohy?download=38:tepore
tu som našiel hodnoty fázového posunu ,ale pri doskách STEINCO flex resp.univerzal obj. hmotnosti 270kg/m3 , ale zaujímali by ma Steico therm 160kg/m3
http://tepore.sk/
je tam veľa informácii…kto má záujem
Dobrý deň, pán Lehocký,
dôležitosť fázového posunu som konečne našiel potvrdenú aj na Zvolenskej univerzite, kde sa zaoberajú aj drevo-domami. AK máte záujem, toto je výborná diplomová práca pána Caltíka, ktorá zhŕňa teplo-technické parametre obalových konštrukcií na jednom mieste: http://www.crzp.sk/crzpopacxe?fn=*recview&uid=1269161&pageId=resultform&full=0&focusName=bsktchRZ79&fs=8BA353920D434EABB10962D39355F157#.
Dobrý deň, pán Lehocký,
na SV som neumiestnil exteriérové žalúzie, keďže som nevedel, že Východ je Slnkom takmer rovnako exponovaný ako Západ. To je dôvod, prečo je SV izba najteplejšia v našom dome.
Ako veľmi podľa Vás pomôžu exteriérové reflexné fólie? Ktoré by ste si vybrali Vy a prečo? (Ak by ste si vybrali.)
Existujú také fólie, ktoré “fungujú” len v lete? (Mám predstavu, že by mohli byť polarizované tak, aby Slnko pod istým sklonom už púšťali. Neviem, či je to reálne.)
Ďakujem.
Vďaka.
@Yco: Na RD som nikdy exterierove folie neriesil. Na jednu administrativu ano. Pomozu podla toho ake date riadne. Ale na RD neodporucam folie, je to neprijemne, v izbe bude aj v zime pritmie.
O takych co by sa dali regulovat ja neviem.
@Fero Lehocký: Zdravím, existujú aj “takmer číre”. Zatiaľ som “objavil” 3M, napr.: http://solutions.3m.com/3MContentRetrievalAPI/BlobServlet?lmd=1321524866000&locale=en_EU&assetType=MMM_Image&assetId=1319210266686&blobAttribute=ImageFile. Ale viac ma zatiaľ zaujali http://solutions.3m.com/wps/portal/3M/sk_SK/3MWindowFilm/WindowFilm/Products/Prestige/. A SolarScreen, napr.: Spectra 22xc (equal to 3M Prestige 70ext). Distribútorov na Slovensku hľadám.
@Fero Lehocký: Tieto by prítmie robiť nemali: http://solutions.3m.com/wps/portal/3M/sk_SK/3MWindowFilm/WindowFilm/Products/Prestige/, http://www.solar-screen-europe.com/sites/default/files/doc/spectra-22-xc7.pdf. Ale overené to ešte nemám.
Pozrite si dokument na nasledujúcom linku
http://www.topin.cz/download.php?idx=72465&di=7
Najelegantnejšie riešenie Vášho problému by bolo vrstvené sklo SGG Priva-Lite firmy Saint-Gobain Glass, v ČR je dostupné, na Slovensku neviem. Len si neviem predstaviť cenu.
@Vladimír Vrzák: Ďakujem za tip. Na stránke Nitraskla som ich asi prehliadol. Teraz, keď viem, čo hľadať, sú tu: http://www.nitrasklo.sk/dokumenty-na-stiahnutie/sgg-priva-lite.pdf
Mozete my poradit cim mam zateplit podkrovie aby som tam vydrzal v lete
@Jaroslav Klacko: Ja som minimalne za tazke dosky z mineralnej vlny (nie lahke rolkove), cize aby aj ta mineralna vlna mala vahu. Ale za ideal co sa tyka pomeru cena vykon povazujem fukanu celulozu alebo fukanu drevovlaknitu izolaciu. Pripadne, ak dokazete mat dobru cenu montaze, zvazil by som Steico Flex. Samozrejme tazke drevovlaknite dosky Steico su TOP, ale zase ta cena…. a treba pri vacsich vahach dat pozor na zatazenie krovu, ci sa s tym pocitalo..
Aku hrubku tej fukanej celulozy dat a neviete poradit daku osvedcenu firmu ktora to robi
@Jaroslav Klacko: No aku hrubku, to zavisi od stavby k stavbe a o to musi rozhodnut projektant….ale uvazujte na urovni cca medzi 300-400mm podla pozadovanej energetickej narocnosti… skuste oslovit firmu http://thermofloc.eu, s tymi mam priamu skusenost.
Dobrý deň,
predpokladajme, že už mám postavený dom, drevodom systémom two by four, teda ľahký dreveny skelet, vyplnení ľahkou rolovanou minerálnou vlnou 12 cm+osb doska, sadrokarton, parozabrana a z vonkajšesj strany 15cm fasadny polystyren 70F. Strecha drevené krokvy 22cm+vlna22cm medzi krokvami, osb doska, sadrokarton, parozabrana + 20cm polystyren 100S.
Okna tienené. V zime dom dokazuje svoje tepelno izolačné vlasnosti, v lete zas svoju ľahkú konštrukciu. Pri návrhu a realizácii sa bral ohľad hlavne na tepelné straty v zime, menej, resp. vôbec na posun tepla v lete.
Realiata je samozrejme zrejmá, v lete pri teplotách nad 30 stupňov je v dome neprimerane vysoká teplota.
Moja otázka znie, je vôbec nejaká možnosť znížiť teplotu v dome, okrem použitia klimatiácie, v dome? Napr, odvetranou fasádou, tienením domu stromami, zelenou strechou, nafukanim celulozy do inštalačnej predsteny medzi sadrokarton a parozabranou v hrúbke 5cm,… atď.
Ďakujem.
@Andrej: Ako su tienene okna? Z exterieru?
A na aku interierovu teplotu vam najviac stupla teplota v lete?
Strecha je ako riesena?
Dobry den, neviem sa rozhodnut medzi stresnou izolaciou a sice medzi fukanou celulozou (Climatizer plus) alebo striekanou izolaciou (Foam-lok 500 makka pena) alebo fukanou izolaciou (Knauf insulation Supafil). Chcel by som dosiahnut tie iste parametre ako 50cm fukanej celulozy ale zaroven nechcem preplatit nieco 2 krat a mat pod strechou o rozlohe 135m2 extra 4 tony izolacie. Ktora izolacia je najvhodnejsia a v akom mnozstve? Vdaka
@Peter: no moj nazor je jednoznacne Climatizer 🙂
Dobry den, staviam zrub a zvazujem co pouzit ako izolaciu strechy. V tomto momente uz investor kupil 18 cm isoveru (v plane bola ovcia vlna- len ta cena 🙁 ) medzi krokvy a dalsi krok je na mojom rozhodnuti. Planoval som pouzit Ekopanel v hrubke 58mm, no to asi nebude dostacujuce. A taktiez som to chcel pouzit bez parozabrany. Je to vhodna skladba, ci tam treba este pridat par cm inej izolacie? Chcel som to drzat v duchu zdraveho byvania, no rozpocet nepusti.
Dakujem
@Peter: Dobry den, takuto skladbu s ekopanelom do strechy sme este neprojektovali, takze neviem zodpovedat. To by chcelo prepocet stavebneho fyzika..len kapacitne ho teraz spravit neviem. Ja by som osobne dal este pod krokvy dalsiu izolaciu a az na to ten ekopanel. Lebo sa mi to vidi tiez nedostatocne aj bez prepoctu. Ci to zvladne bez parozabany, to treba poznat vsetky parametre strechy a konzstukcii. Odporucam oslovit realne projektanta, co vam robil projekt, aby to prepocital alebo zabezpecil prepocitanie.
Dobrý deň pán Lehocký, mám postavený dom v roku 1993, tiež ako Vaši rodičia z dierovanej tehly hrúbky 44 cm. Chcem robiť novú fasádu, uvažuje či má však zmysel dom aj zateplovať a ako áno čím a akej hrúbky. V dome sa netvoria žiadne plesne. Minulý rok som vymenil starý plynový kotol za kondenzačný a je značná úspra, okná mám plastové na stropoch domu mám na povale bud 18 vatu alebo miesta kde mamám uložené veci poslystyrén. Poradťe či má zmysel dom aj zateplovať? Ak je potrebné presné poradenstvo by som sa s Vami dohodol, ďakujem za ochotu.
@Jozef: Cez blog takto neporadim, to je potrebne prepocitat. My sa ale venujeme aktualne len nasim kompletnym projektom, ciastkove rekonstukcie z casovych dovodov musim odmietat. Ale v principe to zhodnotite nasledovne. Viete kolko mate spotrebu plynu za rok. Odpocitajte si spotrebu za teplu vodu, ak to viete. Dajte si spravit kalkulaciu, kolko take zateplenie vyjde. Inak pri 44cm tehly to musi byt dost hruby polystyren, alebo ak mensia hrubka, tak mineralna vlna. Osobne si myslim, ze ked dom aktualne nema problemy s plesnami a nevyzaduje udrzbu fasady, ze sa to neoplati a pockal by som so zateplovanim do casu, ked bude potrebna rekonstrukcia fasady… Ale ako pisem, bez prepoctu a cien, co by to stalo neviem takto poradit.
@Fero Lehocký: veľmi pekne ale ďakujem za ochotu a Vašu odpoveď, podľa toho sa aj zariadim.
@Yco: Len pre info: http://forum.tzb-info.cz/110588-moj-pasivny-dom-pri-presove?idtext=1494#text1494
Dobry den,
viete mi niekto napisat aku Mernu tepelnu kapacitu – c ma ekopanel zo slamy? Vyraba ho firma http://www.ekopanely.cz
Rad by som to porovnal s izolacnymi vrtvami v duchu clanku kolko energie by sa do takehoto panelu naakumulovalo. Objemovu hmotnost vyrobca udava cca 380 kg/m3. Dakujem pekne
S pozdravom
Matej Petrgal
@Matej Petrgal: Ekopanel – 2400 J/(kg*K)
@Fero Lehocký:
Dakujem pekne, to je celkom dost takze hadam ze to nieco naakumuluje. Prajem pekny den.
MP
Vyuzili ste uz niekedy na zateplenie fasady Ytong Multipor? Ak ratam spravne, tak by mal byt s hodnotou 149500 [J/m3.K] niekde medzi celulozovou a drevovlaknitou izolaciou.
@Tomas: multipor je moja oblubena tepelna izolacia. Pouzivame
A ako je to s cenou? Je to cenovo porovnatelne s mineralnou vlnou?
@Tomas: Podla cennikovych cien priblizne ano. Ked si mam preto vybrat mineralnu vlnu alebo Multipor, tak volim jednoznacne Multipor.. Do toho ale prichadzaju potom realne cennove ponuky, kde sa to moze dost roznit.
Dobrý deň, pán Lehocký,
poznáte http://www.porcelmb.sk/lanova-izolacia? Čo na ňu hovoríte?
Ďakujem.
Dobry den.
Chystame sa zateplit bungalov (strop)na vasej stranke som sa docital o roznych izolaciach ale jednou nie a zaujimal by ma vas nazor na PUR izolaciu objemova hmotnost je 88kg/m3 a Lambda je 0,036 pri makkej pene.
Ďakujem za odpoveď.
@Karol: Zatial som sa osobne vyhybal pouzivaniu tychto pien. Nemam osobne velmi k tomu zatial doveru, lebo som sa nedopatral proste k tomu, do akej miery je v tom pouzita skodliva alebo neskodliva chemia. Ked sa odosobnim od tohoto mojho, preco nie, tak potom je to velmi zaujimave riesenie s dobrymi izolacnymi vlastnostami. Akurat by som sa nespoliehal na nejaky velky fazovy posun, lebo je to dost lahke… a predajcovia argumentuju inak pri ochrane pred prehrievanim. Tvrdia, ze tam neprudi do izolacie nikadial skarami teply vzduch, takze lepsie chrania ako trebars mienralne vlny…
Neviem sa preto velmi vyjadrit na to, ako sa to sprava v lete. V zime urcite dobre.
Dobrý deň pán Lehocký , ďakujem vám za skvelé články. Veľmi mi pomohli pri rozhodovaní ohľadne stavby domu. Plánujem stavať drevodom z priehradových nosníkov. Pôvodné zloženie steny je : z oboch strán 3,5cm cementoštiepkova doska Velox (25kg/m2) a v konštrukcii je 40cm fasádnej minerálnej vlny. (samozrejme + fólie) Po prečítaní vašich článkov som sa rozhodla, zmeniť zloženie steny. Z vnútornej strany dám hlinené omietky a namiesto minerálnej vlny fúkanú celulózu. Aby bol fázový posun ešte väčší, rozmýšľam dať z vonka pod veloxovu dosku drevovláknitú, alebo ju ňou celkom nahradiť.
Viete mi aspoň približne poradiť aká hrúbka a hustota by bola potrebná aby sa dom v lete neprehrieval ? Ďakujem za odpoveď
@Maja: V kombinacii s veloxovymi doskami a pri hrubke 40cm fukanej izolacie podla mna uz nepotrebujete este aj drevovlaknite dosky. Sice takuto skladbu prepocitanu nemam, ale na 90 percent bude ten efekt neadekvatny financnemu narastu ceny konstrukcie.
@Maja: Zdravím. Nechajte si prepočítať fázový posun renomovanou firmou. (Možno thermofloc…) Alebo si skúste vypočítať orientačne sama: http://kcad.cz/cz/stavebni-fyzika/tepelna-technika/teplo/, http://www.u-vert.net (Bohužiaľ, momentálne v rekonštrukcii.)
U-value calculator
https://www.u-wert.net/berechnung/u-wert-rechner/?&bt=0&T_i=20&RH_i=50&Te=-5&RH_e=80&outside=0
Dá sa prepnúť do Angličtiny.
@Yco: Tu je dlhší popis: http://forum.kosicekrasna.sk/viewtopic.php?p=612#p612
@Yco: Ďakujem. Vyrátala som si stenu s celulózou a fázový posun vychádza 3x lepšie ako u minerálnej vlny. cca18 hod.
Prajem pekný deň.
Po prečítaní tohto článku som dostal dilemu.
Už v blizkosti mám v pláne zateplit podkrovie a jednam so zilinskou firmou co aplikuje klimatizer fukanu celulózu. Už mam rozobrane podkrovie, sadrokarton, mineralnu vlnu. Ostal holi krov a s danou firmou planujeme nafukať 30cm izolacie. Mna straší tá hrubka lebo mi to zuuzi izby a dalej ako pise p. Kandrík neuznava celulózu ako zdraví material.
Prosím Vás p. Lehotský, co by ste videli ako riešenie, resp. Robim dobre?
Ďakujem pekne
@Miščí Michal: Ja nikde nevidim, ze pan Kandrik neuznava celulozu. Hore len napisal, co on osobne uznava. Akurat celulozu nespomenul. A je to jeho nazor 🙂 Ja osobne by som si do podrovia celulozu dal nafukat. Napriek roznym nazorom.
Pán Lehocký, dakujem pekne, opäť som spokojný 🙂
Toto čo tu popisuješ je samozrejme pravda,ale vždy je tu nejaké ale ako vieme.
Indiáni majú jedno príslovie: “iba biely muž si myslí, že ak odstrihne prikrívku na jednej strane a prišije ju na druhú, tak sa prikrívka predĺži”
K fázovému posunu a k letnej prevádzke čo si napísal by platilo, no čo so zimnou prevádzkou?
Materiály, ktoré majú vysoké “c” a hustotu sú zvyčajne aj materiály, ktoré podliehajú degradácii vlhkosťou a následne plesniam. Teda v zime a v prechodných obdobiach by som ich na dome asi nechcel mať. Ono teória zase nabáda k tomu aby sme spravili odvetrané fasády a podobné úpravy ale teória je teória a často býva praktický výpočet zjednodušený koeficientami a nikto sa nezaujíma výpočtom presným.
Výpočty, prax aj simulácie však ukazujú, že nie je nutné sa spoliehať na akumulačnú schopnosť tepelných izolácií ale celú túto “srandu” obísť inak a teplo uložiť niekde inde.
Uvediem iba zjednodušený príklad:
predstavme si, že máme betónový múr s dobrou vodivosťou lambda, ktorý je opatrený izoláciou s nízkou kapacitou ukladania tepla, teda izoláciu s čo najnižším fázovým posunom, napríklad EPS. Teplo prejde z exteriéru do betónového jadra, ktoré je z vnútornej strany taktiež opatrené tepelnou izoláciou povedzme roznakej hrúbky ako na exteriérovej časti steny, ktorá bráni prestupu tepla do inetriéru. Následkom toho si teplo, tak isto ako el.prúd, alebo voda vyberie vždy cestu najmenšjieho odporu a teda ide po betóne smerom k doske, ktorá je v tomto prípade položená na makadame a ten na hline.
Výsledok bude taký, že teplo z prehriateho exteriéru nestihne prestúpiť do interiéru ale zvedie sa do podložia stavby kde je ďalej odvádzané do “nekonečného” odberu o teplote cca 8-11°C
Za istých okolností nám tento “nekonečný” zásobník tepla odpovedajúci hline s teplotou 8-11°C vie pri tejto skladbe pomôcť aj v zime a to presne naopak ako v lete. Totiž tak, že od istých teplôt sa ako keby začne teplo “nasávať” z pod dosky do dobre vodivého betónového jadra, ktoré ako keby zmení tok “chladu” (chlad netečie, ide o obrazné vysvetlenie) z exteriéru do interiéru. Ale správne napísané, Teplo z interiéru nebude postupovať s tak vysokým gradientom do exteriéru kde by sa bez “nahriatia” betónového jadra zvyšoval gradient toku tepla.
Zaujímavé výsledky pozorujem v zime aj v lete práve pri tomto usporiadaní, ktoré stále zdokonaľujem.
Experimenty s “ťažkou” tepelnou izoláciou som opustil keď som zistil, že tadeto cesta nevedie a ide iba o teoretickú vec, ktorá funguje za istých okolností a nie vždy a nie všade. No betón a EPS funguje u nás v europe takmer všade.
@René: Vdaka za nazor a popis. Celkom mi to dava logiku. To by ale chcelo podrobne merania na vsetkych moznych kombinaciach, idealne mat niekolko rovnakych domov postavenych v jednej lokalite, aby sme to relevantne vyhodnotili. Tiez v case prehodnocujem, co som si kedy myslel a comu veril, skusenosti prichadzaju a menia nazory na veci 🙂
My sa snazime tu tazku izolaciu pouzivat hlavne pri lahkych drevenych krovoch v domoch, kde nie je riesene chladenie. Na stenach tazka izolacia nema take opodstatnenie.
Ešte som zabudol dopísať jednu vec, ktorá niekedy uniká pozornosti ľudí.
Ide o dĺžky dňa a noci.Iba trošku keď o tom píšem odskočím k zime a oknám kedy sa ľudia spoliehajú na solárny zisk v dňoch kedy je napríklad viditeľného dňa 8h a zma je 16h, čo sa mne zdá byť čistá utópia. Áno chápem, sú prechodné obdobia kedy je to OK, ale …
Ale nazad k letu a akumulácii a k fázovému posunu.
Ak si uvedomíme aký dlhý je v lete deň, tak zistíme, že v extréme noc trvá 8 hodín a deň trvá 16h. Zase niekto môže namietať, že to som napísal extrém ale ak sa máme baviť o teploitách extrémnych a o vplyve fázového posunu, tak sa bavme aj o reálnych dňoch kedy túto vlastnosť materiálov chceme využívať, a zistíme, že to určite nie je vtedy keď je vonku 22°C. A teda ak je vonku nad 30°C, tak sa bavíme o krátkych nociach a dlhých dňoch. To je najzákladnejší rozdiel v predpokladoch medzi teóriou a praxou.
Taktiež by som chcel upozorniť ľudí, ktorý by s fázovým posunom nejako počítali nech si kúpia v Lidli laserový teplomer za 10€ a nech si v exponovam letnom dni zmerajú teplotu povrchu fasády na ktorú zatiaľ dopadá iba ranné slnku a potom nech si zmerajú teploty napoludnie a ešte večer pred západom slnka a hodinu aj dve po západe, a zistia, že fasáda na vyššiu teplotu dlhšie ako je viditeľný deň, čo nemusí možno nič znamenať, ale možno znamená.
Ak si to teda zosumarizujeme a nebrali by sme do úvahy nasiakavosť savých tepelných izolácii v istých obdobiach roka, a uvažovali by sme že sú vporiadku, tak vplyv noci a dňa v teplých dňoch je taký, že múr do rána nestihne vychladnúť natoľko aby na ďalší deň mohol v efekte fázového posunu pokračovať, a stane sa nám len to čo sa hovorí v tej indiánskej múdrosti a teda, že sme mali jeden deň pokoj a ostatné dni v dome aj tak peklo.
Ak by som ešte spomenul niečo k chladeniu stavieb, tak by som sa naozaj prestal spoliehať na teoretické pochody v stavebných konštrukciách a asi by som sa venoval skúmaniu predkov a ani by som nešiel tak ďaleko do minulosti a spomenul by som si na naše staré mami, ktoré používali závesy nepriehľadné, a niektoré aj okenice.
Zaručujem vám, že týmto estetickým, lacným a účinným riešením nie len že sa zbavíte tepla v lete ale aj zimy v zime a ešte si tým aj skrášlite svoje príbytky.
Pekný deň
Pardon, až teraz som si všimol poznámku s strechám a izolácii v nich.
Áno. v strechách je to celkom OK, nakoľko strechy sa z princípu robia prevetrávané a teda tam by sa ako tak dalo uvažovať aj s inou tepelnpu izoláciou.
No zase tu naráža na seba teória a prax.
Za predpokladu, že je parozábrana vyhotovená dokonale tesne je nám jedno aký typ izolácie v strechce bude, ale vieme, že realita je iná a videli sme aj fotky aj videá kedy savá tepelná izolácia padla ľuďom do obyvačky na stôl plná vody.
Taktiež treba uvažovať s hmotnosťou tepelných izolácií a ich udržateľnosť v strechách.
Ak sa bavíme o “pasívnych” domoch, tak tam väčšina ľudí ktorí majú šikmé strechy idú do vodorovnej izolácie čo sa ešte ako tak udržať aspoň v správnom tvare dá, ale dajte si celuózu, ovčiu vlnu alebo iné do zvislých striech. Samozrejme že drevovláknité izoláciu sú v tomto neprekonateľné a držia tvar. No zase je tu vplyv ich hmotnosti a následok ich hmotnosti.
Ja osobvne som za EPS granulát, ktorý pri hustote okolo 30kg/m3 je pre vodorovné aj šikmé izolácie výborný. Jeho lambda je nižšia ako pri EPS tvrdenom a cena je 3x nižšia
Samozrejme bola tu spomenutá aj požiarna odovnosť a podbné témy.
No aj o tom by sa dalo písať, ale to už by sme šli moc doširoka. Záver iba taký, že aj to je riešiteľné keď sa chce.
A skutočne už posledná poznámka, prepáčte, že to sekám.
Blog sa volá zdravýdom. JA chápem, že v dnešnej dobe kedy sú ľudia vystavní rôznym vplyvom by chceli bývať zdravo, ale ubezpečím vás, že zdravo bývať nebudete kým neodídete do hôr nezačneme bývať v dreveniciach s akumulačnými hlinenými pecami a hlinenou podlahou, bez elektriky a plastov.
Horské prostredie má viacero dôvodov pre zdravé bývanie a hlavne filtrácia vzduchu, ktorý je v mestách hrozný.
Okrem toho má hlina mnoho výzbnamných zdravotných vplyvov na človeka.
Myslieť si, že si postavím dom s betónovým základom, s vodičky v plastovej ochrane, s parozábranami, a s inými “ekologickými a zdravotne nezávadnými” vecami bude zdravý iba preto lebo má vyváženú vlhkosť tzv. difúzne otvorenou fasádou (čo je mimochodom podľa mňa hlúpe riešenie) alebo preto lebo má tepelnú izoláciu s celuózy alebo iného derivátu dreva je najivné, nehnevajte sa.
Zdravý môže byť aj dom z plastu, lebo možno ide o niečo iné ako o materiály…
@Rene: Ja sa nehnevam 🙂 Tiez nie som zastanca parozabran a na svojom dome nebudem mat ziadnu (teda okrem asfaltovej na plochej streche) a gro domov, co robime su murovane a zateplene z exterieru polystyrenom, lebo v tom nevidim ziadny zdravotny problem.
Zdravy domm, teda nas blog v mojom ponimani je neustale hladanie toho, co je v tom “stavebnom marazme” so vsetkymi kompromismi najlepsie a materialy su len jedna zo zloziek.
Do lesa sa malokto odstahuje, takze sa musime zariadit najlepsie ako vieme. Idealne by podla mna bolo, ak by sme sa nemuseli vobec teraz bavit o tom, ze je rozdiel medzi vzduchom v lese a v meste…. ale nie je to tak, co je proste fakt a hlavne s tymto treba nieco robit…
A ja vas zase ubezpecim, ze zdravo mozete byvat kde len chcete. V prvom rade je to o nastaveni vlastnej mysle a pristupu k zivotu. Mne uz par ludi vycitalo, ze tu na blogu ludi strasim, ze ked veci neurobia tak ako ja tu pisem, ze budu mat zly dom…To vobec nie je mojim cielom ludi strasit. A asi aj kvoli tymto vycitkam poprepisujem nejake starsie formulacie v clankoch.
Len sa snazime rovnako ako vy ludom vyriesit ich byvanie podla nalepsieho vedomia a poznania, ktore v danom okamihu riesenia mame 🙂
A az cas ukaze, co z toho bolo spravne a co nespravne. S tym jednoducho nic nenarobime, vyskum a vyvoj ide stale dopredu, skusenosti su dobre a aj zle.
Co sa tyka drevostavieb, tak moj favorit su CLT panely – cize “doslova” masivna drevostavba. Cize riesenia bez parozabran, folii, pasok a podobne. Klasicka zrubova drevenica by mi nevyhovovala dizajnovo… Cize ide o kompromis, kde akceptujem zastupenie lepidiel v CLT paneloch. Ale su aj panely bez lepidiel.
Dobrý deň pán Lehocký, aké sú vaše výhody voči parozábranám? Akú náhradu, resp. akú skladbu používate aby ste ich nemuseli používať?
Aj na základe tohto vášho článku uvažujeme so zateplením stropu pomocou fúkaného drevovlákna.
Ďakujem za odpoveď.
A aku budete mat strechu? Sikmu, plochu, pultovu? S nevykurovanym podkrovim?
Spravne
Zdravé bývanie môže byť kdekoľvek, lebo nejde o materiály ale o pocity, ktoré si nie je radno kaziť napríklad hlavnými správami v TV.
Dobrý deň prajem p. Lehotský, k tomuto článku mám jednu faktickú poznámku:
Fázový posun je len jednou z veličín ovplyvňujúcich prehrievanie a má vzťah k skladbe steny alebo strechy. Dôležitý je aj teplotný útlm.
Ak má napríklad superizolovaná stena veľký tepelný odpor a zároveň teplotný útlm (vzrast teploty na vnútornom povrchu nepresiahne počas dňa 1 °C), vplyv fázového posunu stráca význam a je jedno, kedy maximum teploty na vnútornom povrchu nastane. Treba sledovať objektívnejšiu veličinu – vzrast vnútornej teploty.
Podrobnejšie napr. tu:
http://www.isover.sk/newsletter-062013/1.html
@milan: ten clanok poznam z Isoveru. Samozrejme sa “brania”. Ono tie dve veliciny vzajomne dost suvisia podla nasich internych prepoctov. V danom clanku nie su vobec skladby konstrukcii s podstatne hrubsimi zastupeniami tazsich izolacii, preto mne pripada skreslujuci, hlavne v zaverecnom porovnani roznych skladieb… Ale teplotny utlm je samozrejme ako pisete dolezity.
Excellent post. I was checking continuously this blog and I’m impressed! Very useful info particularly the last part dcddafecdfge
@Johnd940: toto je asi spam, ze?
@Yco: Neviem, ale nikam neodkazuje 🙂
ja som kupil vynikajúcu klimatizáciu v tomto obchode
https://www.lacna-klima.sk/
@peter novák: Ale cielom nie je navrhovat domy, ktore potrebuju klimu…
Typ použitej tepelnej izolácie v skladbe obalového plášťa drevených stavieb ma minimálny vplyv na kvalitu vnútornej mikroklímy počas letných mesiacov. Ekologickosť tepelných izolácii na baze drevných vláken je určite na vyššej úrovni ako pri minerálnych izolaciach, ale porovnávať ich z hľadiska tepelnej inercie (zotrvačnosti) a dopadu aplikácie odlišných typov izolácii na kvalitu vnútorného prostredia a zníženie vnútornej teploty vzduchu nemá skoro žiadny význam. K tomu hodnotiť fázový posun ako veličinu ktorá závisí len od hustoty a špecifickej tepelnej kapacity materiálu je extrémne zjednodušené. A porovnávať akumulačnú schopnosť tepelnej izolácie? Tepelná izolácia nikdy nebola ani nebude akumulačným materiálom nech sa jedná o akýkoľvek typ. Existuje x významnejších parametrov ktoré dokážu do značnej miery efektívnejšie zabezpečiť pokles vnútornej teploty vzduchu a tým zabezpečiť prijateľnejšie podmienky. Môžete si stať za svojom lebo je to pekný marketingový ťah úzko súvisiaci so súčasne často omieľanou ekológiou, ale v zlepšení tepelnej ochrany v letných mesiacov Vám tento parameter pomôže len minimálne.
S pozdravom,
Matúš Kollár
@Matúš Kollár: Samozrejme ze nejde o jediny parameter. Jednoznacne najviac pomoze tienenie okien. O tom sa urcite nebudeme hadat. Clanok ma viac ako 5 rokov, skusenosti stale pribudaju… ale aj tak si stojim za tym, ze fazovy posun ma zmysel riesit pre strechy – hlavne pre podkrovne priestory, kde nie je ziadny prevetravany medzipriestor medzi krytinou a interierom. Pri obvodovych stenach to naozaj nema velmi zmysel riesit…
@Fero Lehocký: Zdravím, pán Lehocký. Pred pár rokmi ste si za fázovým posunom, ako hlavným parametrom ovplyvňujúcim prestup tepla cez obvodovú stenu stáli. Čo sa zmenilo? Pýtam sa, lebo sme si nechali vymeniť minerálnu izoláciu za celulózovú v podstreší a zdá sa, že to pomohlo. Ale stále zvažujeme riešenie pre obvodové steny. (Externé žalúzie v oknách máme.) Takže o aké nové skúsenosti sa s nami viete podeliť? Ďakujem.
@Yco: Nezmenilo sa nic zasadne. Ako pisem, najvacsi prinos to ma jednoznacne v streche, lebo na tu slnko pocas dna svieti v lete najviac hodin. Okolo stien sa slnko toci, a na kazdu stenu pocas dna svieti priamo podstatne menej, ako na strechu. Cize ak vam vymena pomohla v tej streche, tak uprava v stene uz nebude mat taky citelny prinos, ako ste dosiahli upravou v streche. A mozete byt sklamany. Je to samozrejme aj o pomere ploch. Kolko ma plocha strechy, kolko su steny a pod. To sa neda len tak na diskusii povedat, ze tomuto to pomoze a tomuto menej.
@Matúš Kollár: Zaujímal by ma Váš názor, resp. aké zloženie izolácie šikmej strechy by ste odporúčal pre pasívne zníženie vnútornej teploty v letných mesiacoch, resp. pre posun nárastu teploty do nočných hodín, kedy sa už dá teplo vyvetrať vzhľadom na pokles vonkajšej teploty.
@Vladimír Vrzák: aj by som Vám odpovedal, ale asi je môj komentár veľmi dlhy. Pokojne mi napíšte na mail matus7kollar@gmail.com a môžeme o tom troska viac komunikovať. Ale v skratke si myslím ti čo som už písal vyššie že tepelná izolácia nikdy nenahradí plnohodnotný akumulačný materiál. Pri strechách má podstatnejší význam riešiť reflexivitu a absorptivitu strešnej krytiny pripadne vegetačné systémy ak to je možné z hľadiska konštrukčného riešenia strechy. Dôležitá je klimatická oblasť kde sa nachádza stavba.
@Fero Lehocký: Zdravím, pán Lehocký. Akú izoláciu s ohladom na fázový posun a nízku cenu by ste teda odporučili pre bežné podkrovia kde je pod krytinou (plech), navrhnutá izolácia z minerálnej vlny o hrúbke cca 40cm?
Na dosiahnutie požadovaného R by tu stačila lahká sklená vlna ako je napr. uvedená Isover Domo 15kg/m3.
Malo by priaznivý efekt použitie ťažšej minerálnej vlny napr. Nobasil MPS 50kg/m3 ?
@Lukas Kamenná vlna 15 kg/m3 má fázový posun 8 hodín, 50 kg/m3 má 24 hodín. Celulóza by mala 35 hodín. Prehrievanie sa obmedzuje inak. Prvoradé je uviesť nadmorskú výšku a lokalitu.
@stavitel99: No ja som to nahodil do vypoctoveho programu a vychadzaju mi ine cisla.
Hrubky izolacie zhodne som zadal 40cm + 15mm sadrokarton..
Vysledky su taketo:
Isover Domo 15kg/m3 – fazovy posun 2,6h
Nobasil MPS 50kg/m3 – fazovy posun 6,8h
Fukana celuloza 27kg/m3 – fazovy posun 8,8h
Ide o teoreticky prepocet, kde nie je zohladnene zastupenie dreva (krokiev) v konstrukcii, takze realne tie cisla budu lepsie, lebo drevo tiez ma velku kapacitu…
Ale hodnoty nebudu urcite tak vysoke, ako pisete
@Fero Lehocký: Čo rátam zle?
t = h^2 . ρ . c / (2 . λ)
kde je
t – čas vyrovnania teplôt (hod)
h – hrúbka steny (m)
λ – súčiniteľ tepelnej vodivosti (W/m.K)
ρ – hustota (kg/m3)
c – tepelná kapacita (Wh/kg.K)
Isover Domo:
t = h^2 . ρ . c / (2 . λ)
t = (0,4 m)^2 . 15 kg/m3 . 0,24 Wh/kg.K / (2 . 0,038)
t = 7,6 hod
Odpovede sa asi nedočkáme. Buď to Fero nevie alebo nechce priznať chybu.
Uz som predsa napisal vyssie, ze ja vzorce stavebnej fyziky podrobne nepoznam. Nie som stavebny fyzik. Zadal som to do vypoctoveho programu, ktory je znamy roky medzi projektantami. Viac k tomu nemam co napisat. Svoje vysledky som dal vyssie. Mozete napadnut vyrobcu softwarov, ktori stavebnu fyziku prednasaju na vysokych skolach…
Potom nechápem na čo je dobrý tento článok. Za projekt je zodpovedný projektant, nie výrobca softvéru. Dlhé roky sa používa program ktorý ráta straty cez základy oproti -15 C v hĺbke niekoľko metrov. Dlhé roky sa kúrenie navrhovalo podľa objemu miestností… Aj na modrej streche som stretol ľudí čo tvrdili že vyštudovali stavebnú vysokú a nevedeli rátať tepelné straty. Moja viera v odborníkov je otrasená. 🙂
Tento clanok je dobry na to, aby si ludia viac uvedomovali, ze akumulacne vlasnosti stavebnych materialov maju urcite zmysel. A v sucasnosti vzhladom na stale horucejsie leta o to viac. Nebolo mojim cielom z toho robit vedecku pracu s presne exatne napocitanymi cislami.
Je to clanok pre laikov.
Rovnako skusenosti kvantum ludi, ktory maju podkrovia a su zateplene roznymi materialmi (cez lahke mineralne vlny, tazsie materialy, fukane izolacie, pripadne masivne sikme murovane konstrukcie – napr. Ytong) naozaj ukazuju, ze fazovy posun v pripade obytnych podkrovi ma svoje opodstatnenie.
Ano za projekt je zodpovedny projektant. Preto nasim klientom v pripade obytnych podrovi a rovnako inych konstrukcii odporucame materialy take, za ktore sa vieme nasledne postavit, lebo viem, ze mi po par rokoch nepridu otrieskach o hlavu, ze sa tam neda v lete vydrzat.
Dobrý deň,
chcel by som sa spýtať čo si myslíte o použití SDK ako jednej z možností eliminácie problémov s fázovým posunom teplotného kmitu.
Vychádza mi, že ak človek ide z interiéru použiť SDK a zdvojil by ho. vyšlo by teoreticky toto riešenie ako lacnejšia alternatíva použitia drevovláknitej dosky až do hrúbky 60mm.
merná tepelná kapacita SDK = cca. 1060 J/kg.K
hustota SDK =cca. 750 kg/m3
@Juraj: No to by chcelo presny prepocet. Teoreticky je to spravne, co pisete, ale ako to bude fungovat realne neviem teraz odhadnut, kedze ta doska je uplne na interierovom povrchu a ak uz je teplo az v nej, bude logicky pravdepodobne “kurit”…
Mozte prosim Vas porovnat tieto izolacie aj s korkom?
mali by tam byt velmi zaujimavy vysledok…
vdaka.
Doskový korok:
λ = 0,045 W/m.K
ρ = 110 kg/m3
c = 0,46 Wh/kg.K
Korková drť:
λ = 0,035 W/m.K
ρ = 45 kg/m3
c = 0,52 Wh/kg.K
μ = 2,5
@stavitel99:
Dakujem pekne za rychlu odpoved… tak ak spravne chapem, tie vlastnosti su porovnatelne s drevovlaknitou izolaciou.
Cize ten presun bude pri doskovom korku hrubom 20 cm cca 22.5 hodiny? (a korkova drt cca 13.5 hod)
(Miesto by bolo Dubravka a nad. v. cca 280 mnm.)
Co je prosim Vas hodnota μ = 2,5?
Železobetónový strop s plochou strechou a 30 cm polystyrénu bude mať čas prechodu tepla podstatne dlhší, konštrukcia je lacnejšia, pevnejšia, lepšie tlmí hluk, jeho tepelná kapacita obmedzí prehrievanie domu… Každý dom môže byť iný. Závisí to od pozemku, miestnych regulatív, požiadaviek, možností… Korok by som nepoužil.
Znak μ je faktor difúzneho odporu, ktorý sa používa na výpočet rosného bodu.
@stavitel99:
Dakujem pekne za odpoved.
Vzhladom na UPI danej oblasti pre mna nie pouzitelna varianta s plochou strechou.
Polystyren akosi apriori nechcem mat v dome ak sa da. Viete o niecom specifickom, preco nie korok?
Rozhodujem sa naozaj medzi drevovlaknitou izolaciou a korkom…
Vdaka.
Drevo v konštrukcii spôsobuje problémy. Z (poro)betónu sa dá postaviť akýkoľvek tvar: https://mujdum.dumabyt.cz/image-wm.php?watermark=1&rubrika_id=6&link=5756a8aeace99%2Fpoutak-md-xella-ytong-kp-1-1-md07-5756aae99bfc0.jpg , https://www.ytong.sk/strecha-ytong-komfort.php . Polystyrén je väčší problém na stene, ako na streche.
@Peter: Korok ako material je vyborna vec… ale ekonomika na slovensku nepusti, takze my ho nemame zatial na ziadnej stavbe. A tiez by som ho nepchal ledabolo hocikde. Ak korok, tak na podlahu, tam mne dava najvacsi zmysel pre kvalitu byvania. Samozrejme nie pri podlahovom kureni.
Dobrý deň prajem 🙂 Pán Lehocký, nateraz ste mi spôsobil miernu dilemu,že korok by ste nepchal ledabolo hocikde… SAMOZREJME NIE PRI PODLAHOVOM KURENI.
Možno som to len zle pochopil v kontexte…
Rekonštruujem chalupu a skladbu novej podlahy mám zatial v pláne robiť takto = 50mm expandovaná korková doska, na ňu
45mm litotherm doska (ale tú asi pre jej cenu nahradím tehlovou dlažbou od heluzu, hr.30mm a v nej si vyfrézujem drážky) podobná skladba viď tu http://lithotherm.sk/sk/produkty/podlahove-kurenie/montazny-variant-2
Prečo by ste korok nedával pri podlahovom kúrení? Ďakujem za odpoveď
Kvoli cene. Pride mi skoda pchat korok tam, kde je viacero inych alternativ za nizsiu cenu a tym padom do velkej miery aj ekologickejsie…
dobrý den, planujem zateplit podkrovie mineralnou vlnou 035(alt.033). medzi krokvy 30cm pod krokvy dalsich 20cm MV 035(alt.033) potom nato parozabrana vdzcuhotesna pod to 10cm MV 035(alt.033) medzera na rekuperaciu a rozvody 8cm nato parozabrana standardna a sadrokarton. bude vykurovanie a chladenie domu TČ+rekuperacia. dom je orientovany na juh. strecha je sedlovaorientovana na sever a vychod.
2 myslienka.dat medzi krokvy drevovlaknite dosky 036 o hrubke 30cm miesto MV a dalej tak isto ako som pisal? co vy nato?
No ak tam budete mat chladenie v dome, tak by ste asi nemali mat problem s prehrievanim. To prehrievanie ktore v calnku popisujem plati hlavne pre domy, kde nie je ziadna forma chladenia, okrem moznosti nocneho prevetrania. Cize toto by bola otazka, o co drahsie budu tie drevovlaknite izolacie. A podla toho sa rozhodnut, ci to bude mat vobec zmysel, kedze uz budete mat system chladenia. Toto by mal ale rozhodnut vas projektant. Cez web sa to tazko radi, ked nevieme vsetky suvislosti..
Dobrý deň našiel som tu kopu zaujímavých informácií stále váham nad celulózou alebo drevovlákno na izoláciu stropu na náš bungalov. Všetko má pre a proti celulóza i drevovlákno je ošetrené samozrejme aby nevlhlo a pod pri celuloze je podiel ošetrenia až 15°c pri drevovláknine cca o polovicu menej no dočítal som sa, že sa časom vyparuje a po cca 15 rokoch už táto izolácia stráca svoju ochranu. Čiže hlodavce ju majú radi a pod. po všetkých úvahách čo sa týka ceny, trvácnej stálosti, parametrov pojdem asi do fúkanej minerálnej vaty od isover s tým, že sa pokúsim ju vhodne skombinovať s obojstranne reflexnou fóliou DAPE ABA kt, podľa výrobcu dape.cz by mala odrážať až 95% sálavého tepla. Funguje i ako parozábrana a nahradí 50 až 70 mm bežnej izolácie. Čiže sa mi výška fúkanej izolácie z 400mm zníži na 350mm. Len musím ešte nejako texnicky vyriešiť vzduchovú medzeru medzi fóliou a izoláciou. Z opačnej strany nebude problém medzera bude medzi fóliou a sadrokartónom.
a čo sa týka chladenia v doma bude cez tepelné čerpadlo do podlahy
No hlodavce nalezu aj do mineralnej vlny. Tam je dolezite hlavne to, aby sa do strechy hlodavce nemali ako dostat. Ak tam uz nalezu, problem mate ci uz pri mineralnej vlne, alebo pri drevovlakne/celuloze
Kedže sa tá Drevovláknitá izolácia nehodí na murované steny, ako je to so stropom ? Keď mám montovaný strop (keramický Porotherm + 6 cm betón). Tu má zmysel uvažovať o zmene zateplenia stropu z minerálnej vlny na drevovláknitú ? Aby som dosiahol lepšiu izoláciu proti letnému prehrievaniu ?
Zateplenie je plánované položiť na pochôdznu povalu so sedlovou strechou.
Ta drevovlaknita doska sa da pouzit aj na murovane steny, ale nema to az taky prinos z hladiska mensieho prehrievania cez steny. Ak mate sedlovu strechu a masivny strop pod tym (keramicky Porotherm s betonom, tak uz ta samotna masa pomaha. V tom dome uz byvate a prehrieva sa vam? Lebo na taketo stropy zvycajne fukame napriklad celulozu, alebo drevovlakno a nad to sa spravi na roste drevena podlaha kvoli chodeniu. Slo by tam dat aj drevovlaknite dosky, ale tam je to otazka ekonomiky, ci to bude mat az taky efekt naviac. Podstatne je, aby sa ten podstresny priestor prevetraval a nebol uplne uzavrety.
Ďakujem za info. Zatiaľ ešte nebývame, dom je vo výstavbe.
Takže by bolo vhodné počkať jedno leto, ako sa bude prehrievať, dať si cenové ponuky a potom rozhodnúť, čo sa oplatí. Čiže o nejaký stupeň by mala byť vnútorná teplota nižšia pri celulóze aj drevovlákne oproti minerálnej ? Ani samotná klimatizácia nieje lacná. Najväčší problém je teda odhadnúť aký bude výsledok s danými izoláciami.
Povalu máme prevetrávanú (okienka v štítoch). Ešte by som sa chcel spýtať, či má zmysel rozdeliť izoláciu a dať ju na podlahu aj pod strechu medzi krokvy ? Hlavne z hľadiska letného prehrievania. A zároveň získam aj vyšší pochôdzny priestor.
Pre porovnanie mám takéto cenové ponuky na izoláciu na strop (€/m2 pri hrúbke 36cm):
19,56€, ρ=20 kg/m3, c=840 J/kg.K, λ=0,035 W/m.K, Sklenená vlna Unifit
21,03€, ρ=35 kg/m3, c=2100 J/kg.K, λ=0,038 W/m.K, Fúkané drevovlákno Isocell
27,72€, ρ=45 kg/m3, c=840 J/kg.K, λ=0,035 W/m.K, Kamenná vlna Nobasil MPE
36,89€, ρ=60 kg/m3, c=2100 J/kg.K, λ=0,036 W/m.K, Drevovlákno dosky Steico Flex
(ponúkajú aj o 10% lacnejšie drevovláknité dosky ρ=50 kg/m3, λ=0,038)
Zvažujem, že sa mi oplatí priplatiť za tie dosky. Lebo tá fúkaná sa vraj práši, klesá výška, treba špeciálnu firmu a dosky vzhľadom na lepšie parametre môžem dať v menšej hrúbke a zostane mi viac pochôdznej povaly.
No na toto tazko zodpovedat.. V tej cene fukanej uz mate aj pracu, ci nie? Lebo ak si to chcete davat sam, tak to sa potom inak musi zhodnocovat… nie len cena materialu. Porovnajte to vzdy s cenou prace
Dobrý deň,
Môžete mi poskytnúť kontakt od koho ste mali uvedené CP?
Ďakujem.
S rozdelenim izolacie skusenost nemame. Nerobime to tak, takze neviem, aky to bude mat prakticky efekt, ked je strecha zaroven prevetravana.
Zdravím p. Lehocký, od marca tohto roku bývame v našej novostavbe, ktorá sa nachádza v Nitrianskom kraji. Dom je postavený z tehly hrúbky 38 a zateplený 15cm polystyrénom. Potreboval by som ale poradiť so zateplením stropu. Ten máme z betónových nosníkov a vložiek zaliatých betónom, celková hrúbka stropu je 25cm. Pre takýto strop sme sa rozhodli z toho dôvodu, že sme si mysleli, že sa bude dom menej prehrievať. Pri tohtoročných horúčavach bolo ale v dome aj 27-28 stupňov, čo je dosť veľa. Strecha domu je valbová a na nej betónová škridla Terran. Pôvodne som si myslel, že na strop dáme 20cm minerálnej vlny, urobím pochôdzny rošt a bude dobre 😀 Dnes som objavil Váš článok a konečne som sa dozvedel niečo, čo dáva hlavu a pätu. Tento blog je síce už starý, ale stále celkom aktuálny. Jedine čo sa mohlo odvtedy zmeniť sú pokročilejšie technológie, novšie druhy izolantov a Vaše skúsenosti. Vedeli by ste mi teda teraz poradiť, čo by sa javilo ako najvhodnejšie zateplenie nášho stropu aj v zmysle pomer cena / kvalita? Zaujímalo by ma aj to, do akej voľby zateplenia by ste išli vy, keby ste na našom mieste. Ďakujem pekne!
A mate tienene okna? Lebo to robi asi najviac.
Ak to spravne chapem, tak staci volne na strop v podkrovi dat tepelnu izolaciu. Rozhodoval by som sa medzi dvomi verziami:
– fukana celuloza alebo drevovlakno – tam ale treba srpavit dodatocny pochozdny rost
– alebo tam dat polystyren, po ktorom mozete nasledne aj chodit a nemusite nic extra riesit, ak sa tam bezne chodit nebude a iba strecha sa bude servisovat
Dobry den p. Lehocky, pri Trnave kde byva v lete naozaj teplo staviam dom – tehla 30cm, zateplenie, budu vonkajsie zaluzie, ale nechcem klimu ani rekuperaciu. Podbyta betonova skridla doskami, kedze sklon je 17 stupnov. Vaznikovy krov a ako strop sadrokarton.
– Aky teplotny rozdiel moze podla vas spravit fukana celuloza alebo drevovlakno oproti lacnejsim moznostiam (napr. mineralnej vlne), ktore maju mensiu tepelnu kapacitu? Moze to byt v mojom pripade napr. pri 3 tyzdnovych horucavach aj 4 stupne? Cize napr. 24C vs. 28C?
– Medzi fukanou celulozou vs. drevovlaknom asi nie je velky rozdiel. Lebo v tabulke je hodnota 72000 vs. 300000, ale to su dosky vs. fukana. Rozumiem tomu spravne?
– A ako je to so zivotnostou celulozy alebo drevovlakna? Niekto vyssie pisal, ze je to tak na 15 rokov a vsetky latky, ktore ich robia stabilnymi z nich vyprchaju. Je to naozaj tak?
Dakujem velmi pekne za vas nazor a pomoc.
Realne som nezazil fukanu celulozu po 15 rokoch, takze vam neviem na toto relevantne odpovedat. Je to ale recyklovany papier. Ak je papier v suchu a neprsi do neho, tak prezije viac ako 15 rokov podla mna…. To iste plati o drevovlakne. To je drevo. Ja nevidim extra dovod, preco by sa mal papier a drevo vyparit. Vyprchaju mozno retardery horenia, ktory sa tam pridava, ale nie samostny material. Ale poziarnu odolnost ma riesit konstrukcia pod tym, podla zvolenej tepelnej izolacie. Pripadne vyprchaju pridavky proti mysiam. Ale mysiam sa nevyhente ani v mineralnej vlne, ak sa tam dostanu. Stavba musi byt spravena tak, aby sa tam proste mysi ani neodstali. Moj nazor..
Osobne by som si dal jedno alebo druhe, tieto informacie od vyparovani a miznuti ma uz bez dokazov naozaj nebavia. To je rovnaka blbost, ako ze sa vyparuje polystyren…
Ak budete mat podkrovie prevetravanie v lete, tak s tou vatou to az taka tragedia by nemusi, ale osobne by som si aj tak dal tie tazsie izolacie. Ci to bude 4 alebo 2 stupne tazko povedat takto cez internetovu diskusiu. Na prizemnom dome to je ale napriklad velka plocha, cez ktoru ide do domu teplo….
Dobrý deň prajem zaujalo ma Vaše Váš článok v ktorom ste otvorený zdieľať informácie. Uvažujem o svojpomocnej stavbe netradičného hobit domu zo slamy.
Takze chcete robit podzemny dom zo slamy?
Pozdravujem Vás.Pan Lahotsky mohli by ste mi prosim poradi ohladom zateplenia chalupy z vnutra? Mal som na mysli vyrovnat odskok medzdi obvodovim.drevom a murivom vznikla by tam vzduchova medzera koli vetraniu ,potom by som pouzil stresnu foliu izolaciu 10 parozabrannu foliu a sadrokarton.Dakujem fotky by som Vam podlal na lepsiu predtavu.
Dobry den. S vnutornym zateplenim to nie je take jednoduche a velmi vela skusenosti s tym nemam. Lebo to pri novostavbach to nepotrebujeme riesit a pri rekonstruckiach sme to tiez este vlastne neriesili zateplenim zvnutra. Je to velmi haklive na spravne vyriesenie. Ja osobne na to ani nemam casovy kapacitu popri projektoch. Odporucam pohladat na to specialistov – projektantov, aby dobre prepocitali riesenie z hladiska kondenzacie vodnych par a riziko plesnenia.
Dobrý deň,
Váš názor na PIR nadkrokvovu izolaciu?
Životnosť? Stále izolačné vlastnosti? Vzhľadom na vysokú teplotu pod krytinou?
PIR – rovnaký fazovy posun ako polystyrén? Alebo lepší?
Napr thermano, bauder?
Doplnil som hodnoty PIR do tabulky v clanku.
Za mna su to zanedbatelne rozdiely, ale “matematicky” je PIR na tom lepsie z hladiska fazoveho posunu.
My to v projekcii nepouzivame. Z hladiska zivotnosti neviem povedat. Podla vyrobcu dlhodoba stalost je do teploty 90 stupnov. Tolko pod tou krytinou nebude nikdy. Nemal by som z toho obavy. Ale my zvycajne davame drevovlaknite dosku, ked ideme do nakrokvovej varianty zateplenia.