Fúkaná drevovláknitá izolácia

Fúkaná drevovláknitá izolácia STEICO zell má všetky výhody ako fúkaná celulóza a zároveň mierne vyššiu mernú tepelnú kapacitu, kedže je to vpodstate rovnaký materiál ako drevovláknité dosky. Toto napríklad v strechách prispieva k ešte dlhšiemu fázovému posunu ako pri použití celulózy. Dom je takto chránený pred letným prehrievaním výrazne lepšie ako pri použití iných izolačných materiálov. Zároveň vďaka otvorenej bunkovej štruktúre dreva reguluje fúkaná drevovláknitá izolácia dobre vlhkosť. Pomáha tak k optimálnej interiérovej klíme v dome.

STEICO zell tvoria voľné drevné vlákna. Izolácia sa dodáva v 15 kilových vreciach.Vlákna sú potom pod vysokým tlakom vháňané cez hadice pomocou stroja do izolovaných dutín. Tieto vyplnia izolovaný priestor bez špár, čo zabraňuje vzniku tepelných mostov.

Na slovenský a český trh bola izolácia uvedená len tento rok (2012), hoci v Nemecku sa používa už 18 rokov. Dôvod bol jednoduchý. Bolo potrebné zabezpečiť certifikáty pre použitie aj v iných regiónoch. Certifikát CE ETA-12/0011 pre použitie v krajinách Európskej únie získal materiál vo februári 2012. Na výstave DomExpo 2012 – výstave venovanej drevostavbám, bola jedna z verejných prednášok venovaná práve predstaveniu tejto izolácie. Väčšinu fotiek v tomto článku som robil práve na tejto výstave.

Horí táto izolácia?

Drevo samozrejme horí a platí to principiálne aj pre fúkanú drevovláknitú izoláciu. Pre vylepšenie protipožiarnych parametrov sú drevovláknité izolácie Steico opatrené protipožiarou prísadou prírodného charakteru. Ide o fosforečnan amónny.
Rýchlemu prehoreniu zároveň zabraňuje vznikajúca zuhoľňatená vrstva na povrchu. Požiarne odolnosti konštrukcií s použitím fúkanej drevovláknitej izolácie preto bez problémov dosahujú hodnoty REI 60. To znamená,  že oheň potrebuje na preniknutie cez konštrukciu 60 minút.
V súčasnosti je vlastne v rámci požiarnych predpisov možné použiť teoreticky akúkoľvek tepelnú izoláciu, aby splnila tieto parametre. Z požiarneho hľadiska je ale medzi izoláciami podstatný rozdiel v tom, čo sa pri horení z izolácie do ovzdušia uvoľňuje. Z drevovláknitých izolácii sa pri horení uvoľňuje podstatne menej jedovatých látok ako napríklad z polystyrénu. To môže byť pri záchrane človeka z horiaceho domu pokojne rozhodujúci parameter a po záchrane z horiaceho domu hrozí menšie riziko následkov z otravy.

Ďalší živel, ktorý je pre dom rizikový je voda. Môže sa stať, že nastane porucha vodovodu, alebo strechy a do izolácie zatečie. Výhodou drevovláknitých izolácií je, že ani pri 15 % nasiaknutí vodou ešte nestrácajú tepelnoizolačné vlastnosti. Voda sa zároveň rýchlo distribuuje do väčšej plochy odkiaľ rýchlejšie môže vyschnúť.

Výhody:

  • dlhý fázový posun, ktorý znižuje prehrievanie domu v lete
  • ekologický materiál – materiál je možné opakovane používať
  • v prípade, že už nie je potrebný, dá sa ľahko skompostovať. Odpadajú tak finančne nákladné problémy s uskladnením na skládke a prísnymi zdravotnými predpismi pri iných bežných materiáloch
  • pri veľkých hrúbkach sa šetrí pracnosť oproti izoláciám, ktoré sú limitované svojou hrúbkou. Iné izolácie sa preto musia inštalovať v niekoľkých vrstvách. Steicozell sa nafúka naraz.
  • dobre odvádza prípadnú vodu a konštrukcia rýchlo schne
  • vysoká paropriepustnosť – vhodné do difúzne otvorených skladieb drevodomov

Nevýhody:

  • nevhodná pre svojpomocnú montáž tepelnej izolácie (nutná špecializovaná firma)

Parametre fúkanej drevovláknitej izolácie:
Tepelná vodivosť λ=0,040W/m.K
Merná tepelná kapacita c=2.100J /kg.K
Doporučená objemová hmotnosť podľa vypĺňaného priestoru:
Vodorovná plocha cca. 32 – 38kg/m 3
Strecha < 45°, podlaha, strop cca. 35 – 42kg/m 3 Strecha > 45°, stena cca. 38 – 45kg/m3

Porovnanie materiálov na vzorke z výstavy:

Otvorená vzorka nafúkanej izolácie v stene:

Ukážka nafúkania medzi trámy stropu:

 

Dodávateľom materiálu na slovenský trh je napríklad TEPORE (www.fukane-drevovlakno.sk).

architekti - fero lehocký

Fero Lehocký, architekt

Blog na zdravydom.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

Pomohol Vám tento článok?

Mám pre Vás ďalšie zaujímavé tipy v bezplatnom seriáli o zdravých domoch. Prístup získajte hneď teraz a rovno vám pošlem 3 darčeky:

Zdarma seriál a E-booky:

Nemajte obavy, SPAM tiež neznášam. Kedykoľvek sa môžete ľahko odhlásiť a nebudem Vám posielať žiadne reklamné hlúposti. Ani Vás nečakajú žiadne skryté poplatky.


Podobné články:

Posted in Prírodné stavebné materiály
Tags:
34 comments on “Fúkaná drevovláknitá izolácia
  1. Ján Kandrík píše:

    Fúkané izolácie sa postupne presadia na slovenskom trhu, ak znížia terajšie ceny, aby konkurovali klasickým tepelným izoláciám / polystyrén, minerálna vlna / s prácnou pokládkou. Navrhujem, aby ste pán inžinier skúsili doplniť porovnanie technických parametrov týchto fúkaných tepelných izolácií : Climatizér, Thermofloc, Magmarelax a Steico zell. Práve v tomto období sa rozhodujem, ktorý z nich uplatniť. Rozdiely sú v protipožiarnej odolnosti, v paropriepustnosti, v životnosti, v cene. Poradítemi, ktorý typ by ste uplatnili na svojom dome ? A prečo ,
    Ďakujem za Váš čas strávený odpovedaním na moju otázku.

    S pozdravom

    Ing. Kandrík, Košice

    • Fero Lehocký píše:

      Dobry den, Vy mi normalne davate domace ulohy :), ked si najdem cas, skusim spravit take porovanie…zatial strucne:

      Medzi Climatizerom a Thermoflocom nevidim podstatny rozdiel – je to celuloza
      Magmarelax je mineralna vlna, cize s tym sa spaja rovnaka nevyhoda ako pri „doskovych“ mineralnych izolaciach – maly fazovy posun, o ktorom pisem v inom clanku.
      Steico zell je u nas novinka, ale zo vsetkych sa mi pozdava najviac.
      V zasade by som sa osobne rozhodoval medzi Steico zell a celulozou a rozhodovala by asi najviac cena ale s tym, ze by som sa snazil o Steico zell….

      • Yco píše:

        @Fero Lehocký: Zdravím, dostal som celkom presvedčivé podklady o tom, že pre mňa by nakoniec asi bola vhodnejšia celulóza oproti drevovláknitej izolácii, čo ma dosť prekvapilo. Nemám povolenie sem dávať know-how spoločnosti. Ale ak chcete, kontaktujte v tejto veci info@thermofloc.eu.
        Pán Lehocký, ak je toto z Vášho pohľadu nepovolená reklama, ospravedňujem sa a môžete ju zmazať.
        Analýza tejto spoločnosti ma ale dosť oslovila.

  2. Michal píše:

    A ako potom vychadza v porovnani s konopnou izolaciou? Konopna izolacia vychadza drahsie ako fukane drevovlakno, ale stoja tie peniaze za to?

    • Fero Lehocky píše:

      @Michal:
      Tak zovseobecnit to je tazko. Zavisi to hlavne od pouzitej skladby. Tie, ktore nie su vhodne na zafukanie , tak konope…naopak, kde sa ma konope pracne vrstvit, tak fukat. A s tym potom suvisi aj cena ostatnych sucasti konstrukcie….

  3. Samuel Talab píše:

    Aky mate nazor na striekane izolacie? vid http://www.honter.eu

    • Fero Lehocky píše:

      @Samuel Talab:
      Princip vyborny, zaizolovanie urcite kvalitne…akurat osobne mam zatial problem s tym, ze neviem vyhodnotit, co za chemiu v tom je…aktualne je vsetko hygienicky OK…ale to bol aj azbest pred nejakymi rokmi…

  4. Yco píše:

    Dobrý deň,

    ak sa Steico Zell nafúka do podstrešia „voľne“ na súčasnú podlahu (zčasti kamenná vlna Isover Uni, zčasti Durácel (na kamennej vlne)), je potrebné ho nejako zhutniť, aby sa po ňom dalo príležitostne chodiť resp. uskladniť nejaké veci? Alebo je potrebné ho zakryť nejakou doskou? (Napr. tým Durácell -om.)

    Vďaka.

  5. Yco píše:

    Je možné aplikovať Steico Zell do podhľadov? Mám na mysli hlavne váhu. Či váhu Steico Zell –u (hrúbka 20 cm) doska priskrutkovaná k CD –čkám bezpečne vydrží?

    Ak uvažujem izbu 4x 4 metrov a hrúbku 20 cm, ide celkovo o 3,2 m3. Odporúčaná objemová hmotnosť je 40 kg/m3. Tzn. celkovo 128 kg, ktoré by mal strop udržať… 8 kg/ m2 (?)

    Má to vôbec zmysel z hľadiska fázového posuvu, ak je Steico Zell pod izoláciou a parozábranou? Viete o realizácii, kde je Steico Zell aplikovaný v podhľadoch s infravykurovacími fóliami Ecofilm C od Fenixgroup? Viete odporučiť spoločnosť, ktorá by ho aplikovala v Košiciach?

    Priznám sa, že takéto riešenie by sa mi páčilo najviac, ak k tomu nebudete mať vážnejšie pripomienky. Ono, mohlo by to byť 20 cm v podhľadoch a 60 cm v podstreší. Potrebujem totiž kvôli odporúčaniu Fenixgroup vyplniť medzeru medzi Ecofilmom ležiacom na sadrokartóne (presnejšie magnéziovej doske) a parozábranou.

    Ďakujem.

  6. Martin píše:

    Dobry den,
    prosim vas viete mi poradit ci sa da pouzit cisty polystyrenovy granulat (regranulat) ako druh fukanej izolacie..? pripadne v kombinacii s nejakym materialom..? popripade kto nieco take realizuje v okoli Kosic…
    Dakujem za pomoc

  7. U2 píše:

    Nadpis článku mal byť: Predražená izolácia zo starého papiera plná chémie.

    • fero lehocky píše:

      @U2: clanok je o fukanej drevovlaknitej izolacii…ta nema s papierom nic spolocne

      • U2 píše:

        Vyrába sa z dreva alebo zo starého papiera?

        • Fero Lehocký píše:

          @U2: Je to v clanku napisane: „voľné drevné vlákna“
          Vyraba sa priamo z dreva a to drevo sa vo vyrobe rozvlaknuje..
          Nasiel som na jednom webe zloženie (hadam spravne): drevovlákna, fosfát amónia, kyselina boritá

          • U2 píše:

            Tak to je celkom ekologická chémia. Koľko stojí kubík?

            • Fero Lehocký píše:

              @U2: Zavisi od aplikacie..sikma, vodorovna, stena a pod. Nechcem hovorit za dodavatela cenu, najlepsie sa informovat. Orientacne by som uvazoval 40-50 EUR/m3 za volne fukanie na rovnu plochu vratae dopravy a prace… Ale zatial sme to nepouzili, je to relativna novinka

          • U2 píše:

            Môžem sa spýtať na nejakú ekologickú chémiu na krov domu? Kyslina boritá by stačila?

          • David píše:

            @Fero Lehocký:

            Kyselina borita: Soli kyseliny borité s alkalickými kovy nacházejí uplatnění při impregnaci dřeva proti plísním, houbám a hnilobám. Ošetření dřeva kyselinou boritou zároveň snižuje jeho hořlavost a tím možnost vzniku požáru v budovách.

            Kyselina boritá i její soli odpuzují nepříjemný hmyz jako mravence, šváby apod. a slouží proto jako součást insekticidů.

            Kyselina boritá byla agenturou ECHA zařazena na seznam látek vzbuzujících mimořádné obavy, a to jako látka toxická pro reprodukci.

            Tak neviem ci to mozeme pokladat zrovna za top ekologicke. O fosfate amonnom som toho vela nenasiel zatial

            • David píše:

              @David:

              Fosforečnany amonné se vyrábí neutralizací kyseliny fosforečné amoniakem a následnou 
              krystalizací nebo odpařením roztoku. Fosforečnany amonné, které krystalují ve formě bezvodých 
              solí, se užívají jako hnojiva, hasicí prášky, pro nehořlavou úpravu textilu a dřeva. Jejich zhášecí
              účinek je založen na tom,  že se teplem rozloží na NH3  a H3PO4, která podporuje karbonizaci
              organických látek  a tak  omezuje tvorbu hořlavých plynů.  Navíc v žáru vznikající polymerní
              kyseliny  fosforečné vytváří na povrchu hořícího  materiálu  souvislou vrstvu,  která zabraňuje
              přístupu kyslíku. 

              Nežádoucí účinky
              Nejsou známy nežádoucí účinky, ovšem při zvýšeném příjmu fosforečnanů může dojít k nedostatku vápníku v těle.

  8. OYC píše:

    Zdravim, po precitani clankov, som zistil, ze stale par ludi neveri celuloze a drevovlaknu. Skuste si dat do wikipedie slovo polySTYREN. A co sposobuje. Drevovlakno fukaju konkurencne firmy dost draho, tak isto sa niektori este stale snazia zarobit aj na celuloze, kto by mal zaujem o cenovu ponuku na jeden z tychto materialov, napiste mi mail.
    Dakujem.

  9. Yco píše:

    @OYC: Poprosím o mailovú adresu. Ďakujem.

  10. Noro píše:

    Nezlepí sa fúkaná celúlóza do hŕč po zatečení vody? Podobne ako namožená kopa papiera, ktorá po vyschnutí stvrdne. Bude takáto izolácia ešte izolovať?

    • Fero Lehocký píše:

      @Noro: Tak toto som neskusal a naozaj neviem. Ale osobne si myslim, ze ked to bude az take mnozstvo vody, ze sa to zdrcne do „papierovych kop“ tak to je uz taky vazny problem konstrukcie a zatekania, ze ta izolacia sa musi vymienat, ci uz je to celuloza, mineralna vlna alebo cokolvek ine.

      • Moysey píše:

        @Fero Lehocký: Kamenná vlna ani polystyrén sa vodou nezlepí. Prečo by sa mali meniť?

        • Fero Lehocky píše:

          @Moysey: Pretoze v praxi sa premocene izolacie vymienaju. Nenechavaju sa schnut. To ze dokaze nieco volne na vzduchu vyschnut a marketingovo sa to tak prezentuje neznamena,ze sa to nechava schnut v zabudovanom stave, kde to trva nasobne dlhsie. Jedine ze je k tomu nutny fakt narocny pristup. Napriklad pod betonovym poterom.

    • Yco píše:

      @Noro: Zdravím. Len pre zaujímavosť: Riešil som s dodávateľom fúkanej izolácie problém, že v podstreší je prievan a zakaždým, keď otvoríme vhod do podstrešia, sa nám do domu dostane malé častice tej izolácie. Odporučil nám ju zvrchu pokropiť vodou. Že sa utvorí vrstva, ktorá víreniu čiastočiek zabráni… (Zatiaľ som nemal odvahu to vyskúšať.)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

*

Nové komentáre na blogu