Harmonizácia prostredia – základ zdravia

Tento príspevok nám poskytol RNDr. Attila Sándor, PhD.

V živej prírode je všetko harmonické, vzájomne späté a podmienene nepretržitými vzťahmi, ktoré prebiehajú medzi živými organizmami (človek, rastliny, živočíchy) a prostredím a organizmami navzájom. Tieto vzťahy zahŕňajú takmer všetky životné prejavy , výmenu látok, energie a informácii. Určujú existenciu jedincov i spoločenstiev, tvoria základ vzniku ekosystémov a sú spoločným menovateľom jednoty oživeného priestoru zeme – biosféry.

Tuto harmóniu vážne narušuje človek svojou civilizačnou činnosťou. Doterajší vývoj je taký, že stále menej a menej využívame to kladné , čo nám príroda dáva , nechránime sa pred negatívnymi prírodnými faktormi ,ale naopak, svojou činnosťou vytvárame pre seba nove a nove nebezpečie.

Rastúci vplyv technickej civilizácie na vonkajšie prostredie si vyžiadal úmerne rastúci rozsah výskumu degradácie prostredia. Vrcholí základný výskum chemického ovplyvňovania prostredia a pozornosť sa zameriava aj na ďalšie subtílnejšie vplyvy technickej činnosti človeka. Ide predovšetkým o zásah do elektrostatického a elektromagnetického poľa v blízkosti zemského povrchu . Sú kvalitatívne známe účinky koncentrácie kladných a záporných atmosferických iónov v ovzduší ,vplyv niektorých vlnových pasiem elektromagnetického pola, najmä na nervovú sústavu vyšších organizmov a ich vnútornú psychosomatickú rovnováhu. Subtílnosť týchto interakcii je spôsobené tým, že na tvorbe pola sa priamo zúčastňujú organizmy so svojim bezprostredným okolím ,ktoré je na zásah vonkajšieho prostredia rôznou formou modulované (Sándor, 2001).
História javu

Často sa konštatuje, že dom a zdravý stav rodiny, ktorá v ňom býva vzájomne súvisia. Niektoré rodiny cely život trápia choroby bez ohľadu na spoločenský a ekonomicky štatút . Iné , napriek tomu, že sú slabšie situované (materiálne), sú zároveň výnimočne zdravé.

Už naši predkovia vedeli, že niektoré miesta pôsobia na ľudský organizmus negatívne. Pravidelný alebo dlhotrvajúci pobyt na týchto miestach neprospieva zdraviu a ovplyvňuje psychiku človeka.

Viac ako sto rokov sa v odbornej ako aj v populárno – vedeckej literatúre objavujú správy o negatívnom vplyve určitých lokalít na živý organizmus vo väčšine prípadov sa tieto lokality nachádzajú na miestach, kde sa prejavuje tzv. prútikárska reakcia človeka (operátora), ide o geoaktívne zóny –geopatogénne zóny GPZ.

Geoaktívnu zónu GAZ definujeme ako lokalitu, kde je narušená homogénnosť elektromagnetického poľa a nastáva tzv. prútikarska reakcia. Narušenie homogenity poľa môže spôsobiť podzemná voda, miesta bývalých riečísk, rybníkov, miesta, kde sa stýkajú horniny, kde nastavajú geologické zlomy atď (Sándor,1991).

Spojenie človeka s prírodou , ktorá bola kedysi veľmi tesne mu umožňovalo reagovať celkom bežne na vplyvy, ktoré dnes u niektorých jednotlivcov zaznamenávame výnimočné často hovoríme o atavizme. Presnejšie ide o latentne schopnosti .ktoré sa pre nedostatočné využívanie zatlačili u človeka do pozadia.

Treba uviesť, že staré civilizácie rešpektovali určíte lokality, ktorým sa vyhýbali pri stavbe obydlia. Jedným z najstarších stavebných zákonov je čínsky zákon dynastie Hia, ktorého zakladateľom bol staviteľ cisár Yü (2300 rokov pred Kr.) sám aktívny prútikár, ktorý uzákonil presne pravidla pre vyber staveniska obytných domov a cintorínov. Nesmeli byť zakladané na miestach, kde sa nachádzajú geoaktívne zóny. Číňania tieto miesta nazývali dračie žily, preto že sa domnievali, že tu pod zemou sídlia zlí démoni – draky, ktorí v noci vychádzajú a rušia zo spánku živých i mŕtvych.

Architekt starého Ríma Vitruvius Pollio, ktorý pôsobil za cisára Augusta, opisuje spôsob, ktorým sa pred tisícročiami určovalo miesto, kde sa malo stavať mesto. Na zvolenom mieste nechali určitý čas pásť hovädzí dobytok. Po čase všetky tieto zvieratá zabili a skúmali ich pečene. Ak väčšina z nich bola chorá , výstavba mesta na danej lokalite sa nerealizovala.

Starí Gréci poznali najrôznejšie spôsoby skúmania území, určených na stavbu bytov, agor a amfiteátrov. Aby ich zabezpečili pred škodlivým vplyvom spôsobeným podzemným vodným tokom ako v prípadoch, keď sa tomu nedalo vyhnúť, používali dosky a platne zhotovené zo zmesi riečneho piesku a vápna s pridaním živočíšnej bielkoviny, vaječných škrupín alebo zvieracej krvi.
Na území Balkánskeho polostrova sa ešte donedávna dôsledne zbierali z poli poľné kamene a ukladali sa ako ohrady okolo obytných a hospodárskych budov. Územie obklopené takouto ohradou bolo zabezpečené proti škodlivému pôsobeniu podzemných vodných tokov.

V strednej Európe bola známa činnosť cisterciánov (katolícka mníšska rehoľa), ktorí nielenže dokázali lokalizovať miesto stavby nových kláštorov a kostolov na územiach, kde sa nachádzali geopatogénne zóny, ale už aj postavene objekty zabezpečili pred vplyvom podzemných vodných tokov (žíl). Na tento účel používali žulové balvany, ktoré umiestňovali v blízkosti už existujúcej budovy, alebo ich zamurovali do steny kostola alebo kláštora vo výstavbe (Žert, V., Sándor, A., 2000)

Na Slovensku v dedinách ešte donedávna pred začatím stavby nového obytného domu vyhnali na vybrané miesto kravy. Keď sa kravy správali pokojne , bolo možné začať so stavbou. Keď sa však čo najrýchlejšie snažili dostať z tohto miesta , stavba sa nezačala. Ak už stavba bola hotová, nechali psa v obytných priestoroch a tam , kde si sadol , umiestnili posteľ, a miestam, kde sa zdržiavala mačka, sa úmyselné vyhýbali. Pes vyhľadáva miesta, kde je homogénne pole a mačka sa zase lepšie cíti tam, kde je narušené elektromagnetické pole a kde vznikajú zhluky kladných atmosferických iónov.

Bioindikácia je schopnosť živého organizmu dištančne detekovať informácie o vonkajšom a vnútornom prostredí. Jedna z foriem bioindikácie tzv. prútikárstvo je schopnosť ľudského organizmu reagovať na prostredie, a na porušenie homogenity elektromagnetického poľa v určitých lokalitách . Ľudský organizmus na toto porušenie reaguje buď vedome, alebo nevedome. Vedome pomocou indikátora – prútikára, jeho činnosť je vedomá a závisí predovšetkým od zmeny svalového napätia, resp. od ďalších fyziologických procesov, ktoré prebiehajú v organizme. Tieto reakcie organizmu môžeme registrovať a vyhodnocovať (Sándor,1991).

Zo štatistických údajov vyplýva, že sa znižuje odolnosť človeka voči chorobám , technosféra zvyšuje jeho bioenergetické nepohodlie. Porušila sa rovnováha vzťahu prírody a človeka, a pravé preto by sa mali do praxe zaviesť také metódy, ktoré nie sú invazívne -násilné, ale skôr prirodzene, ktoré vytvoria harmóniu človeka s prírodou (Sándor, 1995).
Vyrovnaný človek , človek v pohode vie lepšie tvoriť, pozitívne myslieť, konať v súlade so svojim základným poslaním, aktívne prispievať do reprodukcie svojho pokolenia v zaujme hodnotnejšieho prežitia nielen seba samého, ale aj generácií budúcnosti.

Literatúra:
Sándor, A.: Určenie vhodnosti lokalít pre stavbu ustajňovacích objektov z pohľadu výskytu geopatogénnych zón, správa za účelovú činnosť, VÚŽV, Nitra, 2001, 1 s
Sándor, A.: Psychotronika pre každého, Alfa, Bratislava ,19991, 156,158 s.
Žert, V., Sándor, A.: Zdravé bydlení, česko-slovenské feng-šuej, Fontána, Olomouc, 2000, 312, 317 s.
Sándor, A.: Tienenie a eliminovanie geopatogénnych zón ako jeden z možnosti valorizácie ekonomiky a hospodárstva SR a zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva . Štúdia – Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti vedy a techniky SR, december 1995, Bratislava, 48 s.

RNDr. Attila Sándor, PhD., Ekoprojekt s.r.o., Senec

Poznámka: Publikovanie článku od pána Sándora neznamená, že s ním spolupracujeme alebo ho odporúčame. Ak ho niekto z čitateľov osloví, je to jeho vlastné rozhodnutie. Ja vyhodnotiť spoľahlivosť jeho práce neviem….

Fero Lehocký, architekt Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

.