Ploché strechy majú u nás zlú povesť. Prečo vlastne ploché strechy v minulosti tiekli a hlavne prečo je medzi ľuďmi rozšírené “delenie” plochých striech na „tie čo tečú a tie čo ešte netečú?“
Ploché strechy sa využívali vo veľkom už vo funkcionalistickej architektúre od 20.tych rokov minulého storočia. Ale masívne sa rozšírili hlavne s výstavbou panelákov. Bolo to lacné. Spravíte posledný strop a natavíte tam asfaltové pásy. Hotovo. V tej dobe žiadna alebo len minimálna tepelná izolácia. Z interiéru preto na spodok hydroizolácie „dofrčala“ vodná para a skondenzovala tam. V zime zmrzla, v lete sa varila, takto dookola… Niet divu, že tie strechy po čase začali tiecť. Rovnakým spôsobom sa to robilo potom aj na rodinné domy – „kocky“ zo 70-tych a 80-tych rokov.
A bežne sa vtedy navrhovali aj bezspádové ploché strechy kvôli úsporám materiálu. Preto často voda ostala na streche stáť a bolo ešte väčšie riziko pretečenia, pretože kaluže vody z kyslých dažďov rozrušovali krytinu.
V súčasnosti pri správnom návrhu s ohľadom na difúziu vodných pár plochá strecha vydrží možno dokonca dlhšie ako šikmá strecha nad obytným podkrovím. Samozrejme myslím dobre tepelne zaizolovanú a zrealizovanú strechu kvalitnou firmou.
Čo je to vlastne plochá strecha?
Definície z platnej normy:
– Plochá strecha nemá sklon väčší ako 10°.
– Minimálny sklon sa odporúča aspoň 2 % (1,1°) v ploche strechy a 1% v úžľabí.
Podľa tejto definície je preto plochou strechou aj škridlová strecha Bramac Max 7, ktorá môže byť uložená na sklon 7°. Uvažujme ale, že v tomto článku píšem o plochých strechách do 5°.
Odvodnenie plochej strechy
Pre odvedenie vody z plochej strechy je viacero možností. Tu sa tiež aj samotní realizátori a projektanti doťahujú, čo je najlepšie alebo najhoršie.
01. Vnútorné vpuste
Vnútorná vpusť je vlastne kanalizačná rúra zo strechy cez interiér domu. Dom má atiku po celom obvode strechy a strecha je spádovaná k týmto vpustiam.
Toto riešenie má niekoľko rizík a nevýhod:
Vpuste treba pravidelne kontrolovať, či sa nezaniesli napríklad lístím zo stromov, lebo v prípade upchatia sa zo strechy stáva bazén. Ak si to nikto nevšimne, tak pri dažďoch sa tam pokojne môže nahromadiť aj 15 a viac centimetrov vody, čo značne zaťaží strechu a hrozí riziko padnutia strechy.
Musia sa preto robiť aspoň 2 vpuste alebo jedna + bezpečnostný prepad cez atiku a hlavne pravidelne kontrolovať a čistiť.
Druhá nevýhoda je, že voda zo strechy napríklad topiaca sa zo snehu je studená a kanalizácia prechádza interiérom. Na povrchu rúry z interiéru preto môže vznikať kondenz. Rúry by sa preto mali izolovať, čo sa samozrejme často nerobí.
Odporúča sa dokonca na vnútorné puste osadzovať elektrické rozmrazovanie, aby nedošlo k zamrznutiu vtoku. Čo zase žerie elektriku.
Osobne vnútorné vpuste projektujem len v krajnom prípade, alebo len cez podružné priestory ako napríklad garáž.
02. Cezatikový zvod
V prípade, že strecha má atiku po celom obvode plochej strechy je druhá možnosť odviesť vodu do boku cez atiku a následne po fasáde v zvode.
Pri tomto riešení odpadá problém s kondenzom v interiéri.
Ostáva ale tiež riziko upchatia, preto tiež treba pravidelne kontrolovať a projektovať minimálne dva odvody alebo aspoň jeden poistný prepad.
Ja tento spôsob používam hlavne pri zelenej plochej streche, kde atika tvorí okraj celej strechy. Niektorí projektanti toto považujú za horšie riešenie ako vnútorné vpuste. Ja zase naopak považujem toto za bezpečnejšie, pretože ak nastane poškodenie zvodu, voda bude tiecť maximálne po fasáde a nie do interiéru. Zároveň pri zelenej streche je vpusť schovaná pod geotextíliou a je tak chránená pred zanesením listami zo stromov.
Ukážka riešenia:
03. Odvodnenie do žľabu
Z môjho pohľadu najbezpečnejšie riešenie, hoci na zrealizovanie detailov pri žľabe pracnejšie.
Strecha má atiku len z troch strán. Zvyčajne z tých, ktoré sú pohľadovo zaujímavejšie. Strecha je vyspádovaná ku jednému z krajov strechy do klasického žľabu, aký sa používa aj pri šikmých strechách.
Nehrozí žiadne upchatie vnútorných vpustí a ani cez atikových zvodov. Ak by sa aj zaniesol žľab a zvody, rýchlo na to prídete, lebo voda začne tiecť buď po stene, alebo po vonkajšej strane zvodov.
Ukážka riešenia:
04. Vpuste cez exteriérový priestor
Toto je verzia, ktorú mám osobne rád, ale nie je vždy použiteľná. Závisí od tvarovania strechy a pôdorysu pod ňou. Používa sa rovnaký spôsob ako pri prvej možnosti – čiže atika po celom obvode strechy a vpuste smerom dole. Akurát nejdú tieto vpuste cez interiér domu, ale prechádzajú exteriérovým priestorom trebárs za obkladom.
Ukážka riešenia vo výreze pôdorysu:
Krytiny pre plochú strechu
Na malé sklony plochých striech sa používajú v súčasnosti najčastejšie dva typy hydroizolácií: Fólie a asfaltové pásy.
Ktoré z nich sú lepšie? Ťažko presne povedať. Každé má svoje výhody aj nevýhody. Rozdiely sú hlavne v technologickom postupe pokládky, čím vás zaťažovať nebudem.
Fólie
Fólie sú ekonomickejším a čistejším riešením. Fólie sa zvárajú k sebe teplovzdušnou pištoľou. Aj keď to na prvý pohľad vyzerá veľmi jednoducho a sám som s fóliami ako brigádnik pracoval počas vysokej školy, vyslovene nedoporučujem svojpomocnú montáž! Plochú strechu z fólií musí jednoznačne realizovať špecialista na fólie, pretože to vyžaduje cvik. Je dôležité na akú teplotu má byť fólia nahriata, aby spoj pevne držal. Buď je to málo a dlho nevydrží, alebo fóliu prepálite.
Aké má strecha z fólie obmedzenia?
Životnosť
Overená životnosť na existujúcich stavbách je cez 25 rokov, takže minimálne toľko fólia na streche určite vydrží. A samozrejme môže vydržať aj viac….
Najstaršia realizácia z fólie u nás je z roku 1956 (sypaná hrádza Dobšiná – zdroj. Technik z Fatrafolu) a stále drží. Ide samozrejme o podzemnú inštaláciu, kde je fólia chránená pred výkyvmi teplôt a UV žiarením. Je to ale jednoduchý dôkaz, že fólia vydrží pokojne aj 40 rokov, ak je chránená napríklad vrstvami zelenej strechy alebo aspoň štrkovým zásypom.
Údržba strechy v budúcnosti
Nevýhoda pre budúcu rekonštrukciu strechy z fólie pravdepodobne bude, že o 30 a viac rokov sa už nebude vyrábať fólia v rovnakom chemickom zložení ako dnes a pravdepodobne sa nebudú dať jednoducho vzájomne zvariť.
Ak fólii začne končiť životnosť, bude preto pravdepodobne potrebná kompletná pokládka novej fólie. Výhoda je, že starú môžete nechať a novú na ňu položíte. Nebude ale asi možné čiastočné „plátanie“ počas niekoľkých rokov, ak sa to dá robiť pri asfaltových strechách.
To je všeobecná prezentácia o fóliách. Pri realizácii strechy na našom dome mi ale montážnici vraveli, že bez problémov zvárali fóliu na streche po 18 rokoch. Len ju bolo treba dobre očistiť a prepichnuté miesta (niekto to poškodil) zaplátali.
Hlavným likvidátorom fólií je UV žiarenie, preto odporúčam pre zvýšenie životnosti fóliu chrániť a používať minimálne hrúbku fólie 1,8mm. Ešte lepšie je rovno použiť na rodinnom dome hrúbku 2mm. Cenové rozdiely sú naozaj zanedbateľné a nevidím význam na tomto šetriť a dávať fóliu 1,5mm. Najčastejšie používame štrkový zásyp. Ten pomáha aj pri ochrane pred „zvláštnym poškodením“: Stalo sa už aj, že fóliu prepálili padajúce zvyšky zo silvestrovských ohňostrojov.
Ako je to s asfaltovými pásmi?
Ide o drahšie riešenie ako fólie. Väčšina hlavne starších stavbárov takúto strechu považuje za kvalitnejšiu, pravdepodobne kvôli dlhšiemu používaniu v praxi. Podľa mňa je ale problém teraz v tom, že súčasné asfaltové pásy často už s asfaltom veľa spoločného nemajú. Používajú sa rôzne chemické prísady pre zlepšenie vlastností. Niektoré sa dokonca už len lepia samolepiacimi pásmi a nie tradične plynovými horákmi. Ak by som sa mal zahrať na proroka, časom nebude asi jasné, čo je fólia a čo asfaltový pás, aj keď marketingovo sa to asi bude označovať stále ako asfalt…
Výhoda oproti fólii v budúcnosti je už spomenutá možnosť „postupného plátania“ strechy, a môžete tak aj niekoľko rokov odďaľovať rekonštrukciu strechy, ak vám práve nebude časovo a finančne vyhovovať jej kompletná oprava.
Ktorú krytinu preferujem ja?
Ja osobne najviac pri plochých strechách projektujem fólie Fatrafol. Okrem jednej stavby, ktorú som navrhoval sa zatiaľ na žiadnej nezaznamenal problém. Na jednej spomínanej stavbe fóliu robili na 3x už počas výstavby, lebo 2x tiekla. Problém nebol ale vo fólii. Problém spôsobil hlavný dodávateľ stavby, ktorý sa na začiatku asi prepočítal a pri streche už nebol ochotný platiť profesionálnych strechárov. Strechu sa na 2x preto pokúšali spraviť murári po krátkom školení. Ale prax je prax. Tá sa z jedného školenia získať nedá… a dier tam bolo vždy požehnane. Nakoniec strechu dorobila iná firma a teraz je to v poriadku.
Ak sa vám ale nepozdávajú obmedzenia popísané vyššie alebo jednoducho plochú strechu nechcete. Máte zlú skúsenosť a nepríjemný pocit, pouvažujte o zaujímavej alternatíve. O pultovej streche.
Fero Lehocký, architekt Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem. |
.
Bod. 04 mám na našom dome a prerobíme toto leto na bod 02. pretože jedna z nevýhod, samozrejme možno záleží aj na kvalite stavby, je, že tečúcu vodu v danej rúre je počuť ako cvrliká dole (i keď je obalená niečím) a keďže práve táto rúra ide deťom v rohu izby, v noci to vadí a je to počuť. Takže treba myslieť aj na hluk tečúcej vody. S pozdravom. Marian
@Marian: Toto bude dost zavisle od viacerych faktorov, ale treba na to davat pozor.
Zdravim,
plocha strecha sa mi zda byt sympatickejsia oproti sikmej, hlavne kvoli vyuzitelnosti ako terasa. Nad cim som sa pozastavil … ako je pri modernych domoch s plochou strechou riesene prirodzene tienenie, ktore pri sikmej streche riesi previs strechy (v lete sa dom neprehrieva, v zime zasa ziskava teplo zo slnka …)? Vraj existuju superdrahe okna ktore toto vedia osetrit ale tak skor ma zaujima ci neexistuje jednoduche, efektivne a pritom neprehnane nakladne riesenie.
Dakujem.
@Robert: Tak da sa spravit trebars presah plochej strechy – napr. v tomto dome som to v casti vyuzil: http://katalog.zdravydom.sk/zd-002/, alebo potom pouzivame exterierove zaluzie
Pan architekt, predsa len by som sa prihovaral aspon mierne za povest asfaltovych pasov. Pri standardnom prevedeni by sa mali pouzivat samozrejme v 2 vrstvach a ich samotna hrubka a 2 vrstvy zabezpecuju lepsiu mechanicku odolnost a to najma v najhaklivejsom case a to pocas vystavby. Ked sa napriklad po terasach (pochodzne casti striech) pohybuju aj dalsie remesla a zabezpecenie ich ohladuplnosti k hotovym castiam stavby je tazko dosiahnutelne. A predsa 2 vrstvy su 2vrstvy, ale tych argumentov za minimalne vyrovnany pohlad na oba materialy je aj viac…. Cest vasej praci a osvete v prospech plochych striech …. :o)
@Radim: OK, mozno svoje formulacie nejako prepisem, nechcel som aby to vyznelo, ze asfalt je horsie riesenie a ani si to nemyslim 🙂
@
Zdravim,
chcem sa spytať, či máte skúsenosti aj so striekanou polyuretánovou izolačnou penou v kombinácii s ochrannou hydroizolačnou vrstvou pre ploché strechy.
Zvažujem výber hydroizolácie a natrafil som aj na tento systém okrem fólii a asfaltových pásov.
@Rasťo: Nemam s tym skusenost, poznam len z medii…
Dobrý deň prajem pán architekt.
Staviame rodinný dom – bungalov s plochou strechou – sklon 2 stupne.áme atiky z troch strán strechy.Je tam väzníkový krov a fólia Fatrafol a podľa statika nie je možné už ako ochranu použiť zásyp štrkom, nakoľko by to krov neuniesol.Aká je ešte iná možnosť ochrany fólie pred poškodením ? Bojíme sa najmä prepálenia, ako ste spomínali v texte článku.Ďakujem za pomoc.
@Lenka: Zas tak tragicky by som to prepalenie nevidel. Je to velmi ojedinela situacia. Mna nenapada ziadna lahsia moznost ochrany folie ako strk.
Existujú aj hydroizolacne natery, ktoré majú určitú pevnost-pochodznost a su vhodne pre PVC alebo TPO folie.
Pohybujú sa od 17e na m2. Zväčša sa ale používajú ako primárna hydroizolacia strechy, samozrejme s vysokou UV odolnosťou. Ak chce zákazník extrémnu mechanickú odolnosť môže použiť TPO 2,0mm alebo 2,5mm,to už je dosť náročné mechanicky poškodiť.
Moc hezké shrnutí problematiky.
Myslím pán Ing. že tento článok tak úplne namieste ak chcete zákazníkovi ponúknuť kvalitnú izoláciu a ponúkate fóliu PVC a nie napr. fólie TPO alebo EPDM ktoré majú ďaleko lepšie vlastnosti a životnosť tak to beriem ako zavádzanie zákazníka.
@Erik: No je pravda, ze članok ma uz vyze roka a medzicasom som sa dostal uz aj ja do kontaktu aj s TPO a EPDM foliami. A mame uz aj realizaciu s TPO. Akurat s tymi EPDM je zatial malo skusenych realizatorov, a s foliami Fatrafol sme mali dobre skusenosti, takze som za kombinaciu kvalitnej realizacie hoci s “menej kvalitnym materialom”, ako za kombinaciu spickovy material so zle realizovanymi detailami. Ale urcite aj na Vas podnet clanok rozsirim, pripadne rozpisem tie moznosti folii v dalsom. Dakujem za pripomienku 🙂
Za predpokladu ze je plocha alebo pultova strecha s minimom otvorov, tak sa objedna EPDM v jednom kuse a na celej streche nini ani jeden spoj. Rohy sa prelozia, zahnu a prilepia. Nic lahsie si nejak neviem predstavit. Tym ze je hydroizolacia z jedneho kusu nema moc ani ako tiect. :-).
Suhlas, ale napríklad zvar TPO drží tiež výborne. Ak sa spraví iskrova skúška pri odovzdaní stavby nehrozí,že by bola narušená celistvosť strechy. Okrem toho PCV fólie vseobecne majú zopár limitacii a sú tam aj zdravotné riziká. (zmakcovadla). Napriek tomu môže byt použitie PVC niekde v poriadku, aj keď osobne preferujem TPO a EPDM.
Dobrý deň,
na rodinnom dome máme plochú strechu, na ktorej boli pôvodne dve vrstvy asfaltovej lepenky, tá však popraskala a strecha začala zatekať. Urobila sa opäť nová dvojvrstva asfaltovej lepenky, ktorá sa prilepila na tú pôvodnú. Nikto sa pritom nezamyslel nad tým, že prečo popraskala pôvodná lepenka. Asi o 12 rokov popraskala na určitých miestach aj tá nová. Tak sa strecha opäť pokryla už lepenkou novšej generácie, ktorá je odolná voči horizontálnemu namáhaniu (praskaniu). Potom všetko vyšlo najavo, že príčinou tých prasklín boli plyny, ktoré vznikali pod hydroizoláciou. Moja otázka je, že prečo k tomu dochádza, a ako sa to dá odstrániť. V plochej streche sú inštalované priečne odvetrávacie trubky a pri lepení poslednej vrstvy lepenky sa do hornej strany strechy nainštalovali vetráky priamo do plochy strechy. To však evidentne nepomohlo. Neviem ako ďalej. Bolo by riešením potiahnuť na tieto vrstvy plechovú plochú strechu?
@Karol: No na presnu odpoved by bolo potrebne vediet kompletnu skladbu strechy od interieru. Ale ja by som to tipol na to, ze tam nie je ziadna forma parozabrany pod tepelnou izolaciou, v zimnom obdobi sa z interieru natlaci az ku asfaltovym pasom vodna para, ktora sa tam nakondenzuje a nahromadi v takom mnozstve, ze v lete, ked na to zacne “prazit” slnko, tak ta voda zacne “vriet” a teda vznika velky tlak vodnej pary… vysledok uz viete. Na otazku, co s tym potrebujete vediet presne co tam je a odbornika, ktori navrhne opatrenie. Od pocitaca to nespravi spravne nikto.
@Fero Lehocký: Ďakujem za odpoveď. Čo je to parozábrana? Dá sa parozábrana doinštalovať dodatočne (predpokladám že nie)? Ak nie, dajú sa tlaky od vodnej pary nejako dodatočne uvoľniť nejakým ovetraním (ak to je vobec riešenie pre tento problém)?
Ďakujem.
@Karol: Dobry den, no ako som napisal. Spojte sa s odbodnikom, ktory spravi obhliadku a navrh. Od pocitaca to nik neposudi spravne a tiez len predpokladam problem.
Pan Lehocký, ako by sa dalo vyriesit prehrievanie interieru v dome s plochou strechou? Dost ludi ma od plochej strechy odhovara hlavne koli prehrievaniu interieru. Da sa to vyriesit napr. dodatocnou izolaciou zo strany interieru? Napr. medzi krov?
Dakujem
@Stevo: Dobre navrhnuta plocha strecha sa urcite neprehrieva. To, ze maju ludia porobene zle ploche strechy, tak sa len siri fama, ze sa prehrievaju. Okrem toho, my pri plochej streche na 90% navrhujeme masivne konstrukcie pri murovanych stavbach (Ytong stropy, betonove, alebo keramicke apod..) a tam prehrievanie potom nehrozi v kombinacii s dostatocnou tepelnou izolaciou zhora. Pri drevenych zase treba pouzit tazsie tepelne izolacie (fukana celuloza, drevovlaknite dosky a pod….) a idealne zelenu strechu.
Na renovaciu asfaltových pásov existuje napríklad KOSTER 21, “biela naterova strecha”, treba si však overiť, ktorá materialova baza-podklad je vhodný. Koeficient SRI 106. V lete ako “v chladnicke”, trosku som to prehnal, ale uvedeným náterom sa dajú vyriešiť staršie RD s plochou strechou. Materiál je aj čiastočne difuzny, čo pomôže dovyvetravat strechu, ak už bola zatecena. Nedá sa však aplikovat na fólie, skôr na renovaciu asfaltových pásov.
Dobrý deň,
prosím Vás, je možné/vhodné izolovať plochú strechu v novembri-decembri? Nevzniknú v dôsledku vlhkosti, prípadne mrazu nejaké problémy? Realizátor v tom nevidí problém..
Ďakujem za odpoveď.
@Monika: Ja v tom tiez problem v principe nevidim, len neviem ake materialy mate v projekte. Napriklad nam sa stalo, ze sa realizovali folie Fatrafol pri dost nizkych teplotach a nikoho tam nenapadlo, ze folia je dost stiahnuta v zime. Nasledne v lete sa dost povlnila….co sice nemalo vplyv na funkciu folie, ale islo o pultovu strechu a vyzera to zle.
Cize zavisi to od pouzitych materialov a technologickych predpisov. Samotnej vlhkosti vy som sa nebal, ak tam nenaprzi a nezasnezi. V zime je vzduch dokonca suchsi ako v lete.
Dobrý deň pán architekt.
Dovoľte mi nesúhlasiť s názorom že použitie asfaltových pásov preferujú prevažne staršie generácie. Momentálne jeden z najvýznámnejších západných producentov PVC a asf. pásov zaznamenáva zvýšený dopyt po tradičnej asfaltovej krytine. Čo znamená že štandardná PVC fólia sa v niektorých prípadoch časom neosvedčila. Súhlasím s tým že na trhu sú dostupné rôzne pseudo výrobky a to ako v prípade asf. pásov tak aj pri PVC.
Dnes sú na trhu vysoko kvalitné asfaltové pásy z modifikovaného asfaltu s dlhou životnosťou.
Obe varianty majú svoje výhody aj nevýhody, je len na realizátorovi ktorú si vyberie a za ktorú sa zaručí.
@Andrej: Ano, stale sa to vyvija. V case pisania clanku pred 2,5 rokmi to bolo trochu inak. Tiez som zaznamenal posledne obdobie pozitivnejsiu odozvu na asfalty..
Dobry den,
chcel by som sa spytat ohladom fotografie riesenia cezatikoveho zvodu.
O kotlik akeho vyrobcu s jedna na tej fotografii? Alebo ibe o vyrobu na zakazku od klampiara?
@Martin: zvycajne projektujeme Fatrafol, ale nepamatam si, co na tej konkretnej stavbe nakoniec namontoval realne dodavatel.
Dobry den pan Lehocky. Chcela by som sa spytat na Vas nazor. Mame naprojektovanu plochu strechu, zelezobeton, izolacie, fatrafol, proste klasika. Problémom tak trosku je, ze mame dost velke presahy strechy. Na jednej strane domu a nad garazou spolu – cca 25 metrov presahu z osb, sirokeho 1,5 metra. Nad terasou je presah velkosti 4,3 m x 2,5 m. Zhotovitel strechy ma z toho hlavu v smutku, vraj kotvenie takéhoto presahu je zlozitejsie a aj dost drahe, lebo sa kotví do zelezobetonu a su to namahane spoje, vraj jednoduchsie aj lacnejsie by bolo zmenit to na vaznikovy strop, pricom by presahy vyriesila priamo konstrukcia vaznikovej strechy. Nikdy som este nepocula, ze by si niekto daval vaznikovu plochu strechu. Plocha nasej strechy aj s presahmi vychadza okolo 270 m2. Podla projektanta ich strechy by tento problem nevyriesil ani skladany strop. Aky je Vas nazor? Moze byt aj vaznikova plocha strecha stabilna, tepelno izolacne aj akusticky ok? Ake riesenie by ste navrhli vy? Dakujem za Vas cas.
@Zuzana: Robia sa aj ploche vaznikove strechy. Ale celkom nerozumiem, kde je problem s tymi presahmi. Ta zelezobetonova strecha je iba nad interierom a presahy maju byt montovane? Lebo my vzdy presahy riesime formou zelezobetonovej konzoly kvoli jednoduchosti riesenia aj za cenu vyssich tepelnych mostov..
Cez diskusiu sa mne tazko vyjadruje k projektu a riesenim, ktore nepoznam a nepouzivame.
@Fero Lehocký: Dakujem. Ano ZB je nad interiérom a presahy su namontovane. Zhotovitel v tom vidi predrazenie aj vacsiu pracnost, pretoze podla projektu na upevnenie presahov sa musia urobit kotvy, ktore sa musia do ZB dosky navrtat a su vraj dost drahe. Jednoduchsie sa mu zda urobit strechu z vaznikov, ktora by presahy vyriesila a do izolacii takejto strechy by sa zmestili aj rozvody rekuperacie bez potreby znizovania svetlej vysky v miestnosti.
@Zuzana: je to riesitelne ako pisete. Len treba dobre navrhnut skladbu, aby nebol problem s kondenzom. Kvallitne prevedenie parozabran, prestupy rekuperacie poctivo utesnit ( nie je idealne ich mat nad parozabranou). A odporucam fukanu celulozu alebo drevovlakno, aby sa strecha neprehrievala.
Dobry den, pan Lehocky,
v prvom rade sa vam chcem podakovat za vsetky informacie, ktore som ziskal citanim vasho blogu. Musi vam to zabrat neskutocne mnozstvo casu a energie!
Precital som si cely serial “Dom architekta” a pokial sa medzicasom nic nezmenilo, niekde ste spominali, ze na vasu plochu strechu uvazujete po nejakom case s instalaciou fotovoltaiky. Kedze ste folie zasypali ochrannou vrstvou strku s vegetaciou, ako planujete v tomto pripade postupovat pri instalacii panelov? Mate uz niekde predpripravene prechody vedeni a instalacne konzoly?
@Vincent: predbezne pocitam s konstrukciou volne polozenou na streche – trebars kotvenu na betonovu platnu. Podrobne som sa tym nezaoberal este. Ak by to vychadzal ako problem kvoli vetru…tak prekotvime cez strechu do stropu, tomu sa ale chcem vyhnut.
@Fero Lehocky: a prechody na elektriku mam pripravene
Dobry den. Chcel by som sa opytat mame v plane kupu domu s rovnou strechou ktors bude kryta pvc foliou. V dome je aj klasicky krb. Znami spominali suseda ktoremu v takejto kombinacii vyhorel dom. Su pvc folie dostatocne chranen voci vzniku poziaru? Dakujem
@Jozef: Ak vznikne poziar, folia sa znici rychlo. Stava sa trebars, ze ludom poprepalovalo strechy z ohnostrojov napriklad dierky… Aj preto je podla mna idealne strechu chranit. Strkovy zasyp alebo zelena strecha
Dobrý deň, prosím Vás zvažovali ste niekto použitie hydroizolačnej fólie fatrafol 807? My sme na vážkach a táto fólia má na nete veľmi pozitívne hodnotenia… Veľmi pekne ďakujem za odpoveď
@juraj: tak ta je podla vyrobcu prioritne urcena na rekonstrukcie asfaltovych striech, lebo je na nej priamo geotextilia. Neviem, ci je tam iny rozdiel oproti trebars 810
Dobry den, preferovali by ste na pultovu strechu so sklkonom 6st. Fatrafol alebo modifikované asflatové pásy?
V atelieri na take strechy davame fatrafol. A dokonca so strkovym zasypom, alebo zelenou strechou, lebo pri tom sklone uz tu strechu aj vidno z ulice.
Nevyhoda fatrafolu je, ze sa moze nez pritazenia povlnit a to nevyzera dobre. Vzdy zavisi kedy sa to realizuje. Treba dat pozor, ked sa realizuje v chladnejsom pocasi, lebo potom v lete ked sa nahreje tak sa roztiahne ta folia a narobia sa vlny. A to nevyzera dobre. Nema to vplyv na funkciu, ale iba na vzhlad.
Asfalt sa da natavit celoplosne, takze tam nenastava tento efekt vlnenia. Ale zase pri asfalte su na vyber “zvlastne” farby zasypov, takze treba zvolit aj s ohladom na farbu, ako to na dome bude vyzerat.
Dobrý deň, máme navrhnutú plochu strechu avšak drevenú viac menej z ekonomického hľadiska. Chceli by sme ju určite zasypať štrkom dokonca sa hrám s možnosťou zelenej strechy. Zaujíma ma ale či sa takáto drevená strecha nepredraží. Skrátka ak budem chcieť zelenú strechu (alebo štrkový zásyp) predpokladám, že drevený krov musí byť z hrubšieho dreva a na hustejšie. Alebo sa mýlim? nebude lepšia už betónová deka?
Tiež by ma zaujímalo ako postavím atiku zo 4 strán v prípade drevenej plochej strechy.
Ďakujem za odpoveď
Drevena bude lacnejsia a zasadne sa so zelenou strechou alebo strkom nepredrazi. Samozrejme ako pisete, drevo musi urcit statik, bude bud hrubsie, alebo hustejsie, pripadne kombinacia. Ale v principe je to mala polozka, lebo vsetko ostatne na steche bude rovnake a aj cena prace…
Atika sa robi bud drevena ako domontovanie na tuto stechu, alebo murovana pomedzi drevo.
Dobrý deň, začiatkom októbra by sme radi začali stavať dom s rovnou strechou. Myslime si ze základ a múry by sme stihli vytiahnuť do zimy.
Je rozumne to naháňať a riskovať že dom nestihneme dat pod strechu? Krytinu by mal tvoriť fatrafol. A to je moja ďalšia otázka môže sa fatrafol lepiť na streche aj v neskorých jesenných alebo zimných mesiacoch?
Ďakujem za odpoveď
To uz je dost divoky termin na zacatie stavby, aby ste to stihli s foliou hotovou.
Fatrafol podla technickeho predpisu vyrobcu mozete zvarat pri teplote do -5°. Akurat treba pocitat s tym, ze je v tejto teplote stiahnuty a potom v lete sa to zvykne povlnit, lebo sa tepelnou roztiaznostou zvacsi. Ide skor o esteticku zalezitost, nemalo by to mat vplyt na prevadzku, ale ja by som sa tomu vyhol radsej osobne. A riesil by som folie pri vyssich teplotach.
zdravím v projekte domu mam navrhnutú plochu strechu kde nosnú časť tvoria hrady 15x25cm naukladané na venci 60cm od seba spád strechy je 2% vytvorený pomocou spádových polystyrénov Fatrafol na streche bude ukotvený štrkom. Zaujímalo by ma čo si myslite o zhotovení strechy z väzníkov. Je vôbec reálne zhotovenie z takejto konštrukcie? Je to asi rýchlejšia metóda spád vytvori konštrukcia väzníkov. Tak isto atika bude tým pádom len osb doska s konštrukciou.
Ktoré vyhovenie je lacnejšie a efektívnejšie do budúcna?
Ahoj. Prečo staviaš z dreva?
A to robime drevostavbu alebo murovany dom?
Lebo pri murovanych domoch drevene strechy robime vynimocne… Jedine fakt vtedy, ked sa ide na hranu financii so stavbou.
Ale ked ich robime, tak presne ako popisujete. Hranoly/KVH, na ne OSB dosky, potom parozabrana a polystyren komplet hore nad parozabranu. Cize komplet tepelna izolacia nad hranolmi a nie medzi nimi.
Pod hranolmi jedine mala vrstva na sadrokartone ako protipoziarne riesenie, ak je poziarnym projektom pozadovana poziarna odolnost.
Ak uvazujete, ze date izolaciu na plochej streche medzi hranoly, tak si koledujete o kondenz a plesne na spodku OSB dosiek, lebo realne neviem ci dokazete najst parozabanu, ktora je tak silna, ze v kombinacii hydroizolacie na polystyrene a OSB dosiek to bude zvladat. To uz by chcelo podrobny prepocet skladby, takze v tejto kombinacii poradit ja neviem, lebo take skladny nerobime…
V pripade vazniku sa to spravit da, ale tam je zas otazka, kde bude tepelna izlacia. Pri vazniku sa zvycajne dava do samotneho vaznika. A problem bude zase rovnaky. Ja osobne som roky proti takymto plochym strecham z vaznikov, ktore nie su prevetravane. Cas ukaze, ci som mal pravdu..
Na murovanom dome s plochou strechou podla mna najlepsie je betonovy alebo montovany strop (Premac, Ytong, Porother a pod..)
A ak ide o drevostavbu, my u nas v atelieri davame skladbu, ako som popisal. Vsetku izolaciu nad OSB dosku a parozabranu a drevo je stale v teple a pokojne aj pod vizualnou kontrolou. (napr revizny otvor v sadrokartone).
Tiež ma zaujíma ako najlepšie realizovať rovnú drevenú strechu..
Čo si myslíte o dvojplášťovom riešení takých striech?
Spád tvorény už samotným uložením (napr. I-OSB) nosníkov, tep. izolácia medzi nosníkmi a pod nimi. Parobrzda v interiéri.
Na nosníky dif. otvorená poistná fólia, kontralaty a OSB záklop.
Priamo na OSB záklop geotextília a fatrafol.
Možno aj odvetracie komínky by sa dali nahradiť prevetrávaním cez odkvapovú hranu a pod plechom hornej atiky (OSB atika z troch strán) ?
Obcas robime taketo ploche strechy aj drevene, hlavne pri drevostavbach. Ale nie som velmi zastanca tychto verzii prevetravanych plochy striech, lebo je tam velmi slaby tah – nie je vyskovy rozdiel. Kominiky nieco pomozu, ale nezvysuju tah vzduchu. A hlavne treba velmi kvalitnu parozabranu pouzit, aby tam ta para proste vobec nesla. Ideal s hlinikovou vlozkou. Rovnako kontralaty treba dat vyssie ako na sikmej streche. Je na to norma podla sklonu a dlzky strechy, ale ja odporucam aspon prevetravanu medzeru 120mm. A ja osobne by som sa vyhol uplne zaklopu z OSB dosiek. Riesil by som to klasickymi drevenymi doskami, drevo si s pripadnou vlhkostou lepsie poradi ako OSB a takto sa urcita para predistribuje aj cez Fatrafol priamo hore…
Na OSB dosky sa dá použiť napríklad ako parozabrana samolepiaci pas KOSTER KSK, avšak je to pomerne draha parozabrana, ale funguje to vyborne, rychla praca 🙂 Napisal som pár komentov, tak nechám priestor uz aj iným firmám.
Dobrý deň,
Mám navrhnutú skladbu strechy fatrafol-geotextilia-OSB-nosne hranoly-medzi nimi a pod nimi tep. izolacia a pod nou parozabrana … a teda presne konstrukcia ktoru pisete vyssie ze nedoporucujete.
Bohužiaľ, že to asi nie je dobre som zistil až teraz keď už je to realizované pretože na spodnej strane OSB som si všimol plesne. Teraz ľutujem že sme nedali železobetón alebo ytong strop (nad 1NP ho máme).
Záklop ešte nie je zateplený ani parozábrana nie je a vlhosť tam je určite hlavne zo samotnej stavby… je to v štádiu hrubej stavby aby som bol presný… Ale ako som to videl a čím viac čitam neverím tomu, že to bude správne fungovať. Zajtra budem volať projektantovi.
Neviete mi poradiť prosím aké mám možnosti? Radčej zainvestujem ale nech to mám dobre. Monolit by bolo ale asi drahé riešenie nakoľko hranoly aj záklop by bola investícia do prázdna.
Rozmýšľal som preto zhodiť iba fatrafol a zatepliť to polystyrénom z vrchu..atika ma však nepustí viac ako 20cm. ďalších 25cm by som pridal odspodu ale či tým niečomu pomôžem neviem.
Plesne tam teraz mate presne z dovodu, ze tam este nie je parozabrana, je zima, na tych OSB doskach kondenzuje vodna para, lebo stavba je este vlhka, hoci sa v nej asi nekuri…
Treba poriadne vetrat a vetrat…
A nech to prehodnoti projektant, ci tu skladbu zmodifikovat, ako som popisoval niekde vyssie.
Dakujem za váš čas a ochotu poradiť.
No 😀 Moj projektant povedal ze po zatelpeni a aplikacii parozabrany tam kondenz nema ako vznikat… No ze to mam robit az po vsektych mokrych procesoch a poriadnom preschnuti… Ja vsak nemam z toho dobry pocit.
Skusil som tu aplikaciu Teplo a zadal som lokalitu a skladbu ktora je navrhnuta a vyslo mi toto:
Max. množství zkondenzované vodní páry za rok Mc,a: 0.0892 kg/m2
Množství vypařitelné vodní páry za rok Mev,a: 0.0222 kg/m2
Pri vnutornej teplote 20 a vonkajsej -15 vysiel ale rozdiel medzi jednou a druhou stranou OSB dosky iba 0.5 stupna.
keby clovek vedel aka bude realita… 🙁
Vypocty sa daju “krutit”. V prrvom rade by som pouzitl parozabranu s hlinikovou vlozkou. Neviem aku projektant uvazoval. A poriadne vsetky spoje aj sponky poprelepovat. Mozete to vylepsit osadenim prevetravacich kominikov na strechu, ktore odvetraju tepelnu izolaciu. Ale ja Vam u tazko poradim, to je na konkretnu skladbu a zodpovednosti projektanta.
Aj tak vam dakujem za ochotu a pekny den prajem.
Nakreslil som rez rovnou strechou ako sa tu spomína. Na záklope aj atike je parobrzda z asfaltových pásov s Al fóliou.
Popri parobrzde je tu stále priestor na prechod vlhkosti cez obvodové múry do atiky.
Viď. obrazok https://ibb.co/0hrYJg0
Ak je atika obalená zo všetkých strán polystyrénom myslíte, že to môže robiť problém?
Že by sa tam mohla zbierať vlhkosť, prípadne namŕzať pod tým 5cm styrodurom?
Takto sa to bezne robi roky, vlhkost tam do hora v praxi realne vystupavat v takych objemoch nebude, lebo aj konstrukcia s polystyrenom na obvode prepusta paru von… Presne by toto mohla ukazat iba simmulacia, ale v praxi som zatial na ziadny problem s takymto riesenim nenarazil.
zdravim Vas, prosim o radu ako zateplit plochu strechu, ked atika je len 15 cm vysoka. zhodit oplechovanie a vytiahnut to vyssie vymurovanim, alebo staci skladba OSB doska, polystiren. Desatcentimetrova tepelna izolacia pod foliu asi nema velky zmysel. dakujem za nazor.
Urcite zvdihnut atiku. Ci murovanim, alebo montovanim, to uz nech navrhne projektant daneho riesenia.
Dobry den,
Chcel by som instalovat zvisle novodurove rury cez vaznikovu strechu a napojit na ne prestupy pre kable nad strechou pre klimatizacne potrubie a kabelaz (produktovy link vid nizsie) na novostavbe RD s plochou strechou. Vedeli by ste mi poradit, ako sa zaizoluju taketo prestupy pre kable (ak vobec), ktore su vedene cez krov plochej vaznikovej strechy (ide o drevenu vaznikovu strechu s vyskou 80 cm), aby sa zabranilo kondenzacii vodnej pary vnutri potrubia a aby sa vzduch volne neprudil medzi exterierom a interierovou castou medzi parozabrannou foliou a SDK podhladom, kde prestupy budu mat vyustenie?
http://topwet.sk/produkty/61-prestup-pre-kable-s-integrovanou-pvc-manzetou
Dakujem za nazor.
Dobry den,rad by som sa spytal ci vidite problem, ak sa da na plochu strechu na zatazenie,dvojita vrstva geotextilie 300gr, lomovy kamen 16-22mm a nie riecny? Vopred dakujem za odpoved.
to by som ja neriskoval. Neviem povedat, nemam s takouto kombinaciou skusenost
Zavisi od poctu kablov. Ak je menej, tak sa daju oblepit tesniacimi paskami na parozabranu alebo na OSB dosku, ktorou je vaznik zavrety. Moznost je aj po instalacii kablov a hadic vypenit PUR penou chranicku, ale PUR samotna nestaci, cize plni iba fuknciu ako podklad pre natlacenie ineho pruzneho tmelu.
Existuju aj specialne tesniace manzety presne pre tento ucel – napriklad:
https://www.allmedia.sk/produkty/tesniace-manzety/manzeta-airstop-na-kable-d1-dd3
Tam ide ale po pocet kablov, kolko ich tade vediete…a vo vysledku to je casto jednoduchsie pooblepovat poriadne tesniacou paskou, hoci manzeta je elegantnejsie riesenie…
Dobrý deň, situácia: parkovacie státie so skladom náradie cca 58 m2. Ide o nevykurované priestory. Múry sú z dt tvárnic. Komplet uzatvorené, vetranie len cez 2 okná.
Zloženie strechy fatrafol, osb doska, oceľové profily. Mám obavu z tvorby kondenzu na vnútornej (pohľadovej) strane osb dosky.
Viete mi poradiť riešenie ako sa tomu vyhnúť ? Napr. iným typom materiálu alebo nejakou fóliou, ktorá by nepustila vodné pary na osb dosku. Prípadne, čím ošetriť osb dosky aby časom nesplesniveli resp. nenapučali ?
Ďakujem za odpoveď.
Jediny sposob ako tomu pri takejto skladbe realne zabranit je dostatocne vetrat. Nie je mi celkom jasne, ci ide iba o sklad, alebo tam bude vnutri parkovat auto. Ak vnutri nebude parkovat auto, nemal by som ziadne obavy z kondenzu, lebo tam nebude ziadny zasadny zdroj vlhkosti a ani tepla (teply motor auta po zaparkovani a po dazdi…). A postaci vetranie oknami. Ak to chcete mat z bezpecnostnych dovodov zavrete tie okna, tak si spravte vetracie otvory pri podlahe a pod stropom nakriz skladu, nech ho prefukuje. A ak by tam malo parkovat aj auto, viete tam osadit do tych hornych otvorov odsavaci ventilator so senzorom vlhkosti, podobne ako sa davaju do kupelní.. a ten sa pusti a odvetra vlhkost podla potreby.
Mám na pláne plochú strechu 100m2: KVH, OSB, IPA, EPS, atika z pórobetónu. Pôvodný plán bol dať Fatrafol priťažený kamienkami.
Otázka však je aké skutočné výhody mi to kamenivo prinesie?
(nemusím kotviť.. tých pár kotiev však nie je faktor)
Aké výhody podľa Vašich skúseností má kamienkový zásyp?
(Reálne zníženie prehrievania? Zvukový útlm?)
Alebo tie výhody nie sú významné a lepšie bude sa rozhodnúť pre holú fóliu..
– netreba kotvit, takze minimalizacia prepichovania parozabrany
– zlepsenie akustiky
– ochrana folie pred UV ziarenim, cize predlzenie zivotnosti
– ochrana pred padajucimi ohnostrojmi (realne to par ludom prepalilo foliu)
– znizenie prehrievania strechy, treba svetly strk
– nevyhoda, ak nastane diera, horsie sa v strku hlada
Dobrý deň,
plánujeme rozšíriť rodinný dom 9x9m (typ. “kocka” zo šesťdesiatych rokov) nadstavením poschodia z ytongu. Chceli by sme plochú strechu, najradšej drevenú. Je vraj lacnejšia- hlavný dôvod-, a asi aj lahšia.
Píšete, že na murované domy je lepšia betónová alebo montovaná strecha.
Má riešenie s drevenou strechou nejaké nevýhody, nedostatky alebo riziká? Alebo sa to len proste nezvykne robiť.
Ďakujem vopred za odpoveď, a tiež za množstvo informácií na vašej stránke.
Zvykne sa robit aj drevena. Je lacnejsia o nieco, len ma zaroven aj niekolko horsich parametrov:
– zvycajne viac cez nu zvonku pocut
– potom vacsie riziko prehrievania (o tom pisem tu: https://inardex.sk/fazovy-posun/)
Oboje je riesitelne spravnym vyberom materialov, akurat, ked ludia volia tuto verziu prave kvoli cene, tak tam daju tie nsjlacnejsie materialy a vysledok su prave tie dve horsie vlastnosti, ktore spominam
Dobrý deň,
plánujem vymeniť krytinu na rodinnom dome z r. 1975 s plochou strechou (pôdorys 9,5 m x 9,5 m). Atika vysoká cca 70 cm je z troch strán, krytina je falcovaný plech nielen na atike, ale na celej ploche strechy. Žľab na dažďovú vodu je na severnej strane. V r. 2005 sme do krytiny urobili otvor a do priestoru pod krytinu dali nafúkať izoláciu “Klimatizér” cca 15 cm, nakoľko pôvodná izolácia “sklená vata” takmer zmizla. Poraďte mi prosím Vás vhodnú novú krytinu, resp. komplexnú realizáciu aj so zateplením.
ak by sme to projektovali my, cele to zlozime dole po beton a spravime sucanu skladbu: parozabrana, EPS v spade, geotextilia, fatrafol, geotextilia, strkova zatazovacia vrstva.
A k tomu treba vyriesit projekcne vsetky detialy – hlavne napojenie toho dazdoveho zvodu..
Toto ale nechajte riesit projektanta.
Dobrý deň, chcel by som poprosiť o radu, akú skladbu plochej strechy by ste navrhol, aby sa dala využívať, ako terasa, na žb strop by som chcel dať parozábranu, pir izoláciu 180 mm, EPDM membránu,a ako vrchnú vrstvu drevené rošty, len neviem či je to dobrá skladba,,Ďakujem
Toto by mal posudit vas projektant. My EPDM neprojektujeme, ale co sme nieco prepocitavali, treba pouzit velmi silnu parozabranu. A ak tam chcete dat hore dreveny rost, tak na rektifikacne nozicky a idealne na EPDM pridat roznasaciu vrstvu z XPS a geotextiliami, aby ste EPDM neposkodili nozickami.
Dobry den,chcem sa opytat ako je prikotveny kotlik (cezatikovy zvod) pri vyustku zvodu dazdovej vody cez atiku.Priamo nasrobovany na fasadu alebo je tam nejake specialne ukotvenie? Dakujem za odpoved.
Kotlik je iba nasunuty tesnejsie na ruru, co ide cez atiku a nan je nasledne zospodu nasunuty zvisly dazdovy zvod, ktory je prichyteny k stene. Drzi to pokope vpohode
Dakujem za kopec inspiracii doteraz! Prosim Vas o nazor na 2 veci.
1. Mame plochu strechu, 3 strany atika a 1 strana ma byt zlab. Kedze mame 30cm EPS, tak sa obavame, ze ked sa na OSB pripevnia kotvy na zlab, tak ze sa moze za roznych poveternostnych podmienok, alebo proste casom vytvorit tlak dole na EPS a moze to praskat.
2. Mate skusenosti so zaatikovym zlabom ? Napr. ze by sa cast fasadneho EPS vytiahlo vyssie + koniec stresneho EPS vyspadoval/vymodeloval ako zlab a v rohu strechy by sa cez kotlik zvadzala voda. Skoro vobec sa neviem dopatrat k info ohladom tohto riesenia.
Nakoniec som sa rozhodol v bode 1 pre kovove podpery a dodatocnu OSB na ktoru sa prenesie tlak. Podpery budu zaizolovane a odizolovane, takze tepelny most by nemal byt takmer ziadny. Typ padom nemusim riesit ani bod 2. Ale co musim riesit je voda pod izolaciou na rovnej streche, ktora mi tam natiekla. Nie moc, ale je tam. Nevie niekto prosim, ako sa jej zbavit ?
Dobrý deň mám rodinný dom z plochou strechou postavený v roku 1980, na ktorú idem riešiť tepelno-hydrogenizáciu.Pôvodne je strecha riešená škvara a asfaltové pásy. Prosím Vás o informáciu, či mám či mám použiť na priťaženie, alebo kotvenie a či je správne, že pôvodná skladba strechy ostáva; asfaltové pásy, ako paro zabrana. Ako mám zistiť, či nie je voda pod pôvodnou izoláciou. Ďakujem
Rekonstrukcie robime zriedka, ale ked je to takto, tak skvaru vyhodime prec, a od stropu robime vsetky skladby nanovo ako pri novostavbach. Kombinovanie so skvarou sme este nerobili, neviem na dialku poradit, co s tym, to sa zhodnocuje individualne na mieste. Toto ma vyriesit priamo Vas projektant.
Dobry den my riesime so strechou te isty problem. Dom 1978strechs plocha skladba skvara 3krat ipa. Chceme strechu zateplit ako ste to potom vyriesili. Budem vdacna za radu a skusenost.. Dakujem
Pozdravujem..velmi zaujimavy clanok..prave riesim dilemu.Popis: Plocha strecha garaze( 50m2). Zo zadnej a bocnej strany kompletne obsypana hlinou. Prednu a 2. bočnu stranu tvori murovana atika. Z bocnej strany, kde je zasyp hlinou, mam zakopanu ruru, pre odvod vody zo strechy domu. Bude dobre riesenie, vykopat ryhu do hliny po obvode strechy, ulozit zlab do hliny + napojit do dazdoveho zvodu z domu. Do tohto zlabu( naplneneho jemnym kamenivom) nasmerovat HI foliu a mam porieseny odvod vody. Na celu strechu neskor navozime cca 30-40cm hliny. Zatial mi dazdova voda zo strechy steka LEN do hliny a nerobi to dobre stenam garaze a zakladom. Otazka: Je takyto odvod dazdovej vody SAMOVRAZDA?
Vdaka;)
Fuha, to je nejake divoke riesenie, ten vas napad… A co ta voda robi stene a zakladom? Inak ved ked tam naveziete 30-40cm hliny, tak tej vody uz potom pojde ku stene podstatne menej, lebo hlina na strecho to bude do velkej miery absorbovat. Zvycajne sa to robi tak, ze stena nie je zasypana priamo zemou, ale je prisypana strkom a dole pri zakladoch je drenazne potrubie.
Zdravim,
v projekte mame navrhnutu cast strechy pultovu (sklon 10°) a cast plochu.
Pultova ma byt z vaznikov (skladba:falcovany plech, uni-metal dren folia, plny zaklop z dosiek, vaznikova kons., tep. izolacia medzi donlnymi hradami a pod nimi, SDK).
Plocha z drevenych hranolov (skladba: fatrafol, geotextilia, spadovy polystiren, hydrolizacna folia, plny zaklop z OSB, stropnice 220, izolacia medzi stropnicami a pod nimi, SDK).
Upozornili ma, ze riesenie plochej strechy nie je idealne, kedze nie je odvetrana a po rokoch sa ohnije OSB doska.
Odporucali radsej betonovu alebo odvetranu strechu.
Moc sa mi nepaci idea mat cast strechy betonovu a druha cast z vaznikov, ale mozno je to dobre riesenie.
Ako odvetrana mi napadla spravit aj plochu strechu z vaznikov, len neviem ci to bude dostatocne odvetrana ked dam izolaciu do samotnych vaznikov.
Co si o tom myslite, ake by bolo najlepsie riesenie?
Alebo mam zabudnut na tu kombinaciu a dat radsej plochu betonovu strechu alebo pultovu z vaznikov?
Vopred dakujem za odpoved.
my ked robime drevenu plochu strechu, tak vsetka izolacia ide nad OSB dosku. Cize vsetko je z EPS. Tieto kombinacie, ze je izolacia aj pod OSB doskou su fakt rizikove, aj ked sa to da vypoctovo navrhnut, aby to teoreticky fungovalo. Plochu strechu z vaznika tiez velmi nerobime. To sa az tak dobre nevetra, treba davat kominiky, pripadne mriezky na atiku. Za mna ideal je v pripade dreva tak ako som napisal na zaciatku
Dakujem za odpoved. Podla projektanta to samozrejme vypoctovo funguje a bezno to takto navrhuju.
Ak by ta strecha bola z vaznika, tak by to bolo prepojene s pultovou strechou (prikladam aj obrazok, ako mi to navrhli strechary).
Taketo prepojenie s pultovou strechou tiez nepomoze s vetranim?
https://drive.google.com/file/d/1D_hmZ_8ZseGuKzExuKBJtrS39qL5nHFO/view?usp=sharing
Tak ked to ma projektant spocitane a overene, tak to je samozrejme jeho zodpovednost. Ja taku variantu spocitanu nemam, takze pisem oba “pocitovo” ze to moze mat rizika. To prepojenie na vaznik pomoze vetraniu urcite. Akurat treba mat na plocheh streche dostatotnu vysku prevetravanej medzery. Urcite minimalne 120 a viac mm. Nech tam nie je len nejakych 60mm ako pri sikmych strechach. Na to treba dat pozor.
Dobrý deň. Idem kupovať poschodovú kocku s rovnou strechou a chcem zatepliť strechu. Bolo mi odporúčané použiť až 40cm izoláciu a na to fóliu. Ale otázka da skôr týka zelenej strechy, chcem dať aj fotovoltické panely. Pod zelenú strechu sa používa rovnaká fólia ako keby som nechal iba fóliu, alebo na zelenú ss používa nejaká špeciálna? A ďalšia otázka, je zelená strecha drahá záležitosť? Počul som, že dosť. Moja strecha má 100m2
Folia na zelenu strechu je na to urcena – musi zvladnut riziko proti prerastaniu korenov. Aktualne ceny neviem povedat, lebo tento rok strasane lietaju. Dajte si to orientacne nacenit. Ale odhadujem, ze na vasu strechu by to mohlo spravit tak minimalne + 7000 a viac…
Dobry den,
dakujem za vyborny clanok.
Chcel by som Vas poprosit o odborny nazor. Mame rovnu strechu na dome-kocka z 90 rokov. Zhruba pol metra pod strechov sa nachadzaju vetracie otvory (na 2 stranach domu). Kedze zateplujeme, kladieme si otazku, ci tieto vetracie otvory zachovat alebo ich prikryt polystyrenom.
Zlozenie strechy je nasledovne: miaka, betonovy poter, skvara, 2 vrstvy IPA pasov a nasledne 2×6 cm polystyren s fatrafolom, kedze strechu sme rekonstruovali.
Dakujem za Vas nazor.
Toto by vam mal zodpovedat projektant navrhu. My taketo riesenia nerobievame. Ak by sme robili rekonstrukciu, tak to cele ide dole po MIAKO, nova parozabrana a vtedy by sa otvory zavreli..
Dobry den,
chcem sa opytat na odvetranie vaznikovej plochej strechy. Dostal som dve rozdielne odpovede (architekt/realizator). Jeden navrhuje odvetravat, druhy ze to nebude potrebne. Zlozenie strechy je nasledovne:
fatrafol – 1,5mm
geotextilia 0,5mm
xps – 2x50mm + rozhanacie kliny
dosky – 25mm
vzduch – 450mm – 550mm
fukana izolacia (drevovlakno) – 400mm
parozabrana – 0,5mm
SDK – 12,5mm + konstrukcia cca 100mm
Dakujem
Na toto bez porepoctu skladby v programe na posudenie kondenzu takzo odpovedat. My taketo skladby nepouzivame.
Dobrý deň, rád by som sa opýtal na zelenú strechu osadenú na fatrafole plochej strechy. Koľko je životnosť fatrafolu pod takouto zelenou strechou a koľko bude mať životnosť fatrafol na atike, ktorý vlastne zelenou strechou nie je chránený pred UV? Bude sa musieť po x rokoch celá skladba zelenej strechy odstrániť, dať nový fatrafol alebo iná krytina na plochú strechu a urobiť novú zelenú strechu? Prípadne atiku už riešiť skôr? Ďakujem
Pozrite si tento clanok: https://inardex.sk/strecha-nasho-domu/
Zivotnost nikto realne nevie garantovat podla mna.. uvazujem minimalne 25 rokov. Pod zelenou strechou kludne viac.
Ja som na aitky spravil fintu, ze tom dal atiky prekryt duplicitne.. cize horna folia chrani tu pod nou.. ci by sa mala predlzit zivotnost
Ale to bol moj vymysel a nikde som take odporucanie este nevidel…
Ten váš výmysel nemusí byť zlý, Ďakujem
Dobrý deň, pred pár dňami som začal riešiť vnútornú izoláciu plochej strechy podla skladby z projektu, kde medzi krokvy má ísť 260mm mineralnej vlny.
Projektovana skladba strechy
1. Fatrafol
2. Separačná textília
3. Spadovy polystyren a Polysteryn ESP 200S 120mm
4. OSB doska 40mm (22mm+18mm)
5. Drevene hranoly 260mm*160mm
6. Parozabrana
7. 260mm mineralna vlna
8. CD profil
9. Sadrokarton
Poslal som projekt do isoveru nech mi to nacenia a volal mi späť technik, že tá skladba je veľmi riziková a v posledných rokoch veľmi veľa ľudí rieši odhnité, zaplesnené a hubami napadnuté OSB dosky a tramy, kde v niekoľkých prípadoch museli kompletne vymeniť konštrukciu strechy, nakolko je drevena konstrukcia v kondenzacnej zone.
Aj napriek tomu, že strecha je z vonkajšej strany na našom dome komplet hotová, odporúča mi to ešte teraz zmeniť a vyhnúť sa riziku kompletnej výmene po pár rokoch bývania. Navrhuje ako jednu možnosť dať všetku izoláciu na drevenú konštrukciu, čiže nad OSB dosky, aby celá drevená konštrukcia bola otvorená. Druhá možnosť, ktorú odporúča pri zanechaní strechy, iba rozobraní a zvýšení atiky je urobiť ju ako DUO strechu, čiže na fatrafol dať ešte styrodur a zaťažiť. Tu sa pytal ci mam nad OSB doskou parozabranu. Kedze v projektovanej skladbe strechy nebola, overoval som skladbu u zhotovitela a oni tam tu parozabranu dali, asi to tak robia vzdy aj ked pri inej konstrukcii strechy.
Čize teraz mám takúto skladbu
Projektovana skladba strechy
1. Fatrafol
2. Controfoil
3. Spadovy polystyren a Polysteryn ESP 200S 120mm
4. Parozabrana
4. OSB doska 40mm (22mm+18mm)
5. Drevene hranoly 260mm*160mm
Prosím Vás aká je podľa vášho názoru najvhodnejšia náprava.
1. rozobrať fatrafol a dať este dalsí polystyren, zvýšiť atiku a dať nový fatrafol, čiže celé zateplenie bude nad drevenou konstukciou, Na fatrafol pojde ešte zelená strecha. Dosť nákladné zrejme dat dole Fatrafol a dat novy.
2. urobiť Duo strechu, cize na fatrafol sa da Styrodur a separacná folia plus este zelená strecha pri rozobraní a zvýsení atiky.
3. urobiť strechu “PLUS”, cize dať na Fatrafoll dalsiu vrstvu izolacie, napr.: Polysteryn ESP 200S a urobiť ešte raz novu Fatrafol strechu. https://stavba.tzb-info.cz/strechy/20769-drevene-prvky-v-kondenzacnej-zone
4…..prípadne nejaké iné riešenie
Ďakujem
ešte dopĺňam, žčide o stavbu z Ytongu, betonovy veniec, na ktorom je lepenka a drevena konstrukcia
Technik z Isoveru ma pravdu. V ziadnom pripade tu prvu skladbu, ako ste chcel robit.
Osobne by som sa priklonil kvol jednoduchosti realizacie ku verzii 2. Duo strecha. Ale aj to si treba nechat poriadne prepocitat, ako to bude vychadzat.
Verzia 3 bez vypoctu neviem zhodnodit.. pride mi ale divna, to uz radsej verzia 1 – rozobrat….
Dakujem za odpoved. Otazka ohladne tej DUO strechy. Strecha je urobena v spade do 4 vpusti. To znamena, ze 1. styrodur musi sklon strechy kopirovat?, aby voda isla do vpusti, netreba tam este nejaku foliu, aby voda stiekla po styrodure? neprejde aj tak cast vody az na fatrafol co ho ohladi.
alebo 2. sa len polozi a voda prejde pomedzi skary cez styrodur az na fatrafol a odtecie cez vpuste? V tom pripade ale vsetka chladna voda pojde po Fatrafole co ho ochladi a posunie rosny bod. Ako sa to riesi?
Dakujem
Styrodur bude strechu kopirovat. Vtecie tam voda maximalne o teplote tesne nad 0 stupnov. Co je lepsie ako ked tam mrzne na povrchu trebars na -15 stupnov. A nevtecie tam uplne vsetka ta voda. Nie je to dokonale riesenie, ale funguje to. Ako som pisal. Toto si nechajte navrhnut a prepocitat.
Zmyslom tej obratenej strechy je prave to, ze tam tam folia nie je… Ak tam tu foliu date, treba to zase prepocitat a navrhnut na taku verziu..
dakujem
Dobry den, mate nejake skusenosti s atikovym prvkom Austrotherm? Pripadne nazor na dane riesenie? V projekte sa pocitalo s atikou z Ytongu bez venca a rozmyslam nad zamenou. Na prvy pohlad to vyzera celkom dobre riesenie, aj vzhladom na pracnost (co ma priamy vplyv na cenu ak si to clovek nerobi sam), uplne odpadaju spadove kliny a OSB dosky. Samozrejme atika nie je (tak ci tak) nijako chranena proti roztlaceniu takze treba dodrzat dilataciu polystyrenu, ale nemam tam velke plochy, nakolko mam clenitu strechu (najvacsia jednoliata plocha je 5,5*4,5 metra).
Raz sme to pouzili na jednom projekte – ak s dobre pamatam, bola to drevostavba.
Bolo to na vyziadanie samotnym klientom. Osobne som pri realizacii nebol, ale neviem o tom, ze by s tym mali nejaky problem.
Je to celkom zaujimave riesenie. Mne na tom akurat trochu vadi, ze taketo riesenia atík robene spriamo z polystyrenu mozu urobit v buducnosti koplikaciu pri pripadnej rekonstrukcii.
Ak mate murovanu alebo betonovu atiku, tak je jednoznacne oddelitelna rekonstrukcia stechy od rekonstruckei fasady a naopak.
Pri tychto polystyrenovych atika je to trochu otazne, ci napr oprava strechy nevyvola zaroven aj opravyu fasady (a naopak)
Inak z hlatiska tepelonoizolacneho urcite super riesenie.