Strechy » Pultová strecha

Pultová strecha

Pultová strecha je strecha naklonená do jednej strany. V závislosti od sklonu môže patriť medzi ploché alebo šikmé strechy. Dajú sa na ňu podla sklonu použiť rôznorodejšie krytiny ako na plochú strechu. Ja popíšem len tie, ktoré zvyknem v projektoch využívať.

Dajú sa samozrejme rovnako ako pri plochých strechách použiť fólie a asfaltové pásy. Hlavne pri plytších pultových strechách je toto bežné.

Falcovaná plechová krytina

Od 7° používame okrem fólií a asfaltov falcovanú plechovú krytinu so stojatou drážkou. (V minulosti boli povolené nižšie sklony od 3°, ale to už neplatí).


Pri plechovej krytine sú časté obavy z hlučnosti. Nemajte z toho obavy, pod plech je možné vložiť akustické podložky a v nízkoenergetických a pasívnych domoch je v strechách dostatočná hrúbka tepelnej izolácie, ktorá dobre splní aj akustickú funkciu.

Máte pritom na výber aj viacero druhov plechov. Od najlacnejších pozinkovaných, cez poplastované až po najdrahšie verzie: hliníkové a titánzinkové plechy, kde už životnosť samotných materiálov je garantovaná na 100 rokov. Tým by som sa ale veľmi neriadil, pretože podstatnejšie je spracovanie. Na prácu nikto aj tak nedá záruku 100 rokov 🙂

Škridla na nízky sklon strechy


Od 7° je možné použiť betónovú škridlu Bramac MAX 7°. Treba ale počítať s tým, že pod škridlou musí byť aj tak ešte spravené plné debnenie napríklad z drevených dosiek alebo OSB dosiek a na ňom vodotesná hydroizolácia, pretože pri tomto sklone je škridla bežne podfúknuteľná snehom a dažďom. Riešenie od Bramacu bolo vyvinuté práve dopytom na trhu na plytké sklony striech. Z môjho pohľadu v tomto prípade krytina plní do veľkej miery estetickú funkciu, pretože škridle sa historicky vždy používali hlavne pri vyšších sklonoch od cca. 22-25°.
Tradičnejšie sa škridle používajú na sedlových a valbových strechách vyšších sklonov.

Pultové strechy sa zvyčajne nerobia už oveľa strmšie, pretože by stúpali príliš vysoko.

architekti - fero lehocký

Fero Lehocký, architekt

Blog na inardex.sk vznikol ako moje hľadanie ideálnych rodinných domov. Som architekt, stále nespokojný s bežným štandardom. Spolu s kolegami sa špecializujeme na projekty rodinných domov s čo najnižšou spotrebou energie. Ale hlavne príjemnými na užívanie. Naše skúsenosti netajíme a píšeme sem.

.


36 comments on “Pultová strecha
  1. dbe píše:

    Dobry den, pri pultovej streche by ste volili skridlu alebo radšej plech? A krov vaznik, alebo klasika? Dakujem

  2. Andrej píše:

    Dobrý deň, ďakujem za užitočné informácie, tiež som si zvolil pultovú strechu zo sklonom 10 stupňov a plechovú krytinu zo stojatou drážkou. Pri tomto sklone je samozrejme potrebné plné debnenie. Problém ktorý ale aktuálne riešim je skladba strešného plášťa kde hľadáme optimálne riešenie. Moja aktuálna predstava je takáto: Plechová krytina, plené debnenie z dosák, 10 cm vzduchová medzera, poistná kontaktná hydroizolácia priamo nad krokvami, krokvy, tepelná izolácia medzi krokvami a pod krokvami /40cm/, parozábrana.
    Pracujem ešte z alternatívou fúkanej celulózovej izolácie kde by som použil podvesené OSB dosky na rošte tak aby sa vytorila hrúbka izolácie 40cm po kontaktnú hydroizoláciu. Časť strechy je orientovaná na juh tak by som sa rád vyhol letnému prehrievaniu tak preto tá 10cm vzduchová odvetrávaná medzera a snaha o použitie fúkanej celulózovej izolácie. Aké sú úskalia takejto konšrukcie eventuálne akú skladbu strešného plášta z plným debnením a plechovou krytinou používate vy. Ďakujem

    • fero lehocku píše:

      @Andrej: vpodstate presne ako popisujete vy. Viac sa priklanam ku celuloze. Tam zvykneme ako poistku pouzit DHF…proste nieco tvrdsie, aby sa fukanim celulozy nevydula bezna poistka dohora a tym sa znizi vetrana medzera

      • andrej píše:

        Ďakujem za odpoveď, len mám pochybnosť či DHF postačuje ako poistná hydroizolácia. Ak by nejaká vlhkosť predsalen skondenzovala a prenikla cez doskový záklop, stekala by po DHF ale keď narazí na priečna spoj /pero-drážka/ tak tam určite vsiakne , nie preto potrebné tie spoje nejak utesnit tmelom alebo páskou? tiež som narazil na informáciu že niekto ešte aj na DHF dá pre istotu fóliu.
        Mal by som na vás ešte jednu otázku. Riešim technický detail ako odvetrať vzduchovú medzeru pod debnením v časti “pultovej” strechy ktorá sa svojím horným okrajom opriera o múr. Múr je z pórobetónu a plánované je 20 cm zateplenie polystyrénom. Potreboval by som nejaké šikovné riešenie z minimálnym rizikom prieniku dažďovej vody hnanej vetrom do konštrukcie strešného plášťa pretož dom je na kopci na strednom slovensku. Ďakujem

        • fero lehocky píše:

          @andrej: no tiez by som dal este tu poistku nad dhf. Popisoval som len principilane tu skladbu, nie podrobne, ako to treba spravit. K presnemu detailu sa na fore neda velmi vyjadrovat, lebo je vzdy specificky od stavby ku stavbe. Toto riesime v ramci projekcie.

          • Pavol píše:

            @fero lehocky: Ahoj, mám otázku aká hr izolacie do strechy je ekonomicky efektivná. Aká hr sa oplati a aká už nie.

            • Fero Lehocký píše:

              @Pavol: Ak by bola odpoved taka jednoducha, mozeme zabalit projektovanie 🙂 Do najvacsej miery to zavisi od zvoleneho zdroja tepla. Ak ma niekto vlastny les s drevom, cize zadarmo len za svoj cas, tak jemu sa teoreticky neoplati investovat vela do izolacie. Samozrejme musi splnit minimalnu normu. A ak ma niekto drahy zdroj tepla, treba pridat. Jednoznacne presnu hrubku nenapisem. Toto riesime v projektoch komplexne podla tvaru domu, zdorja tepla, typu izoalcie a pod.

        • Jozef píše:

          Dobrý deň Andrej, rád by som sa spýtal, ako ste nakoniec vyriešili odvetranie tej vzduchovej medzery na pultovej streche. A tiež, akú skladbu ste finálne použili a aké sú vaše skúsenosti s letnými teplotami, či sa pod strechou prehrieva. Riešime podobný problém, jediné, čo mi napadá, je mať pult s miernymi presahmi na oboch stranách, aby mohol vzduch do medzery naspodu vstúpiť a hore vystúpiť (komínovým efektom). Tie diery rozmýšľame nejako prekryť ťahokovom alebo niečím podobným. Ďakujem vopred za dopoveď.

      • Jožino píše:

        Celulóza je pekný názov pre staré noviny plné ťažkých kovov vrátane ortute. Fuj.

  3. nemo píše:

    Aky typ stropu zvyknete projektovat pri pultovej streche? Robi sa monolitny, (zelezobeton , nosniky + stropne vlozky a pod), alebo len (drevenne tramy prip. Vaznikovy strop) a sadrokarton pre pohladovu cast stropu. Samozrejma je termo izolacia v oboch pripadoch.

    • Fero Lehocký píše:

      @nemo: Podla toho, ako sa dohodneme so zakaznikmi a sklonu strechy. Jednu aj druhu verziu robime. Osobne som viac za nizsie sklony a uzavretie doskou…ale je to drahsie samozrejme.

  4. richard píše:

    Dobry den, chcem vas poprosit o radu ohladom orientacie pultovej strechy. Uvazujeme nad RD s rozmermy 10,5x18m s pultovou strechou – plech a sklon 7°. Dom najlepsie vyzera ak strechu orientujeme smerom do záhrady na južnú stranu. A tu vzniká dilema …… Viem ze pultové strechy sa maju orientovať smerom na sever. Je možné alebo je velkym prehreškom orientovať pultovu strechu na juh??? prosím vas o radu lebo už som si precital kade co ale nic co by mi pomohlo sa rozhodnut. Dakujem

    • fero lehocký píše:

      @richard: Tak zavisi od toho, co tou strechou chcete dosiahnut, ci ma presah tienit alebo nie. Ak je napriklad bez presahov, a nelimitu ja vam nejako velkosti okien do zahrady, tak je podla mna jedno, ci je na sever alebo na juh. Pultove strechy sa zvyknu orientovat na sever z viacerych dovodov – tienenie presahom juzne okna, severne priestory nizsie ako juzne a pod.. ale to neznamena, ze to tak musi byt.

      • richard píše:

        Podorys domu je na juznej strane odstupnovaný – ako schody. Takže ak otočím strechu na juh docielim prekrytie časti terasy pri jednotnom sklone strechy. Presah nad juz. oknami bude cca do 60cm co by podla mna nemalo nejako extra tienit a min.svetlosť miestnosti by bola 2,45m. Ja sa len obávam ci nebude v takom prípade horná cast sever. steny príliš namahana od zlého počasia (dazd,sneženie a pod. ). Izolovat strechu plánujem nad podhladom. @fero lehocký:

        • fero lehocký píše:

          @richard: Ako bude namahana stena neposudim od pocitaca. Zavisi to od prevladajuceho vetra a roznych faktorov. Ale osobne by som sa toho nejako nebal, je to to iste, ako keby dom mal plochu strechu…

  5. Samo píše:

    Dobrý deň, rád by som Vás poprosil o názor na takúto skladbu plochej strechy (so sklonom 2 %), mám to tak v projekte, ale počul som na to názor, ktorý ma trochu zneistil.
    Zhotovená je z nosníkov STEICO Joist výšky 400 mm, kladených vedľa seba na vzdialenosť 600 mm. Nosníky sú zhora obité OSB doskou 25 mm, nad ňou pôjde EPS 100 S stabil 220 mm/Fatratex/Fatrafol.
    Pod OSB bude 200 mm vzduchová medzera/200 mm ISOVER DOMO/parozábrana/drevený rošt/SDK.
    Vznikne tak prakticky 30 oddelených vzduchových komôr, zhora chránených OSB doskou a zdola parozábranou. Vraj by tam mohlo dochádzať ku kondenzácii a následným problémom. Rozmýšľal som, či by teda nebolo vhodnejšie medzi nosníky a OSB vsunúť ešte nejaký drevený rošt, ktorý by tie komory prepojil a na fasádu by sa potom dala nejaká odvetrávacia mriežka. Neviem však, či by pri takomto riešení v zime nedochádzalo k zbytočným stratám. Prípadne ešte jedna možnosť – že by sa v tomto prípade zväčšila hrúbka izolácie pod OSB doskou, a nad ňou by išiel už priamo fatrafol, resp. menšia hrúbka EPS než je v projekte + fatrafol.
    Ďakujem za názor.

    P.S. Tu je link na obrázok, snáď bude fungovať:
    http://jstatic.asmira.com/photo/44/691644/forum/40557891_1600.jpg

    • Fero Lehocký píše:

      @Samo: Bez vypoctu v programe nechcem vyvodzovat jednoznacne zavery. Ale ako na to pozeram, tak za predpokladu, ze parozabrana bude naozaj poctivo spravena a dobre poprelepovana, tak by to podla mna fungovat malo vpohode a kondenz na OSB doske vznikat nebude. Ale ako vravim, je to moj odhad bez vypoctoveho posudenia. Urcite neodvetravat na fasadu! To strati ten polystyren nad tym kompletne zmysel. Rovnako zvysovanie izolacie pod OSB naopak moze sposobovat ten koncenz na OSB este vacsi, pretoze sa teplota na OSB doske znizi… Ak by ste chceli riesit take nieco, tak potom uplne zrusit OSB dosky a polystyren, zhora do zavriet niecim difuzne otvorenym (napr drevovlaknikte dosky, alebo DHF a potom celu skladbu odvetravat cca 100mm vysokou vzduchovou medzerou. Ale to uz spekulujem nad zasadnymi upravami skadby a pre akekolvek dalsie rozhodnutie odporucam jednoznacne naslednevne: POZIADAJTE SVOJOHO PROJEKTANTA o posudenie skladby na kondenzaciu vodnych par. Ak to nevie dodat, dajte si to posudit inemu nezavislemu odbornikovi.

      • Roman píše:

        @Fero Lehocký: Asi tak fungovať by to malo (ťažko povedať presne bez výpočtu), ale zdá sa mi to prekombinované, to EPS a tím pádom neodvetranú strechuby som použil skôr pri streche zo ŽB nosnou konštrukciou. Odvetraná strecha tak ako to naznačuje pán Lehocký hore sa mi zdá rozumnejšia alternatíva, samozrejme zo zmenou skladby a bez EPS.

        • Samo píše:

          @Roman: Ďakujem za názor. Pri víkendovej rodinnej debate sme tiež dospeli k podobnej alternatíve (čo vlastne spomínam aj v prvom príspevku), ale keďže nie sme stavbári, nevedeli sme posúdiť, aký to bude mať efekt.
          Rozmýšľam inak ešte nad tým, že ak by som ponechal to pôvodné zloženie, odspodu OSB dosky hodím pár snímačov teploty/vlhkosti, prípadne aj nejakú mini kameru a budem to online sledovať, ako to tam žije. Obávam sa ale jednej veci, že ak by sa tam dialo naozaj niečo zlé, problém by sa dal dodatočne odstrániť už len veľmi ťažko.

          • Fero Lehocký píše:

            @Samo: To nie je riesenie, ze tam dat snimace, ze uvidi sa…Takto nech si to robia na univerziach a skoliacich centrach. Vy tam mate byvat…
            Ja ked robim neprevetravanu strechu s polystyrenom, tak napriklad na drevene tramy na OSB dosky, ale medzi to drevo uz nedavam ziadnu tepelnu izolaciu. To napriklad robime, ked chce byt priznany tramovy strop a medzi tramy.

            • Samo píše:

              @Fero Lehocký: Pravdepodobne viem, čo viedlo moju projektantku k takémuto riešeniu. Bolo jej asi ľúto toho 400 mm priestoru medzi nosníkmi. Sú tam veľké rozpony nosných múrov, takže menšie nosníky sa už použiť nedali, priznávať sme ich tiež nechceli, tak sa aspoň čiastočne využil tento priestor.
              Prišiel mi ale teraz tip na takúto skladbu: fatrafol / textília / EPS 100S Stabil 360 mm / samolepiaci asfalt. pás (parozábrana) / OSB3 – 25 mm / nosníky / sadrokartón – čo je asi niečo podobné, ako používate Vy. Došlo by ale k zdvihnutiu strechy o min. 14 cm. Na druhej strane by sadrokartón mohol ísť už priamo na nosníky (snáď) a priestor medzi nosníkmi by sa dal využiť na vedenie elektriny a pod. bez potreby znižovania stropu. Každopádne to budem musieť prekonzultovať s projektantkou.

      • Samo píše:

        @Fero Lehocký: Dobrý deň, ďakujem za rýchlu odozvu. Som teraz trochu kľudnejší. Samozrejme sa to chystám prekonzultovať s projektantom, len som chcel na neho (ňu) ísť pripravený 🙂 Ešte pred týždňom som to vôbec neriešil, ale potom ma nahlodal jeden pán, ktorému som posielal podklady na nacenenie strechy. Tak celý víkend študujem, hľadám, porovnávam, ale presne takéto isté riešenie som nikde nenašiel. Väčšinou sú na nete odvetrávané dvojplášťové strechy alebo potom jednoplášťové bez vzduchovej medzery. A toto je akoby niečo medzi tým.

        • Roman píše:

          @Samo: Tie kamery a snímače tam fakt nemajú žiadny zmysel, teda pokiaľ to nieje v spolupráci s nejakým výskumným strediskom či univerzitou ako bolo naznačené. Osobne si myslím, že projektant čo navrhol takúto skladbu ju určite aj prepočítal, ale keď tam už tie 40cm nosníku sú tak sa my zdá škoda tú medzeru nevyužiť na izoláciu a spraviť radšej prevetrávanú strechu.

          • Samo píše:

            @Roman: No, je to asi vyriešené. Vrátila sa mi dnes po dlhom čase konečne jedna kompletná sada projektovej dokumentácie, a v rámci energetického hodnotenia budovy je časť „Vyhodnotenie výsledkov podľa STN 730540-2 (2012)“, čo bude asi presne to, čo potrebujem. Výsledok pre strechu je: „Ročná bilancia vodnej pary je aktívna a množstvo kondenzátu < 0,1 kg/m2 (vypočítaná hodnota je 0,0140 kg/m2). Na konci modelového roka je zóna suchá.“ Takže podľa všetkého by to malo fungovať.
            Ale dali ste mi aj s p. Lehockým chrobáka do hlavy a budem rozmýšľať o využití tých 40 cm na izoláciu s prevetrávaním. Zdá sa mi to byť „bezpečnejšie“ riešenie a ako tak pozerám na cenu 275 m2 220 mm polystyrénu, tak asi aj lacnejšie. Strecha sa bude riešiť až o pár mesiacov, snáď to dovtedy s projektantkou stihnem prebehnúť. Ďakujem páni za čas a nakopnutie 🙂

  6. metod píše:

    dobrý deň, chcem sa opýtať, ideme stavať, potrebujem sa rozhodnúť o streche, je vhodné a v poriadku dať pultovú strechu so škridlou?
    dakujem

  7. Fero Lehocký píše:

    @metod: Ano, robievame to tak…min. 7 stupnov treba

  8. peter píše:

    Dobry den, chcel by som sa opytat.. co musim splnit (podla UPI) aby som mal obytne podkrovie (max mozne) a zaroven chcem mat pultovu strechu .. maximalna sirka domu cca 9m na dlzke az tak nezalezi ale pocitam tiez 9-10m. co som cital tak musim mat sikmu strechu na ploche min 30% od plochy 1NP a atiku max 1/2 vysky 1NP.

    dakujem za radu

    peter

    • Fero Lehocký píše:

      @peter:

      Norma STN 73 4301 Budovy na bývanie

      2.19 podkrovie: vnútorný priestor domu prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený konštrukciou krovu a ďalšími stavebnými konštrukciami; určený je na účelové využitie; za podkrovie sa pritom považuje také podlažie, ktoré má aspoň nad tretinou podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strešnú, resp. stropnú konštrukciu nie sú vyššie ako polovica výšky bežného nadzemného podlažia domu.

  9. Dušan Schlosser píše:

    potrebujem poradit ake rozmeri krokevnic pri pultovej streche s vnutornym rozponom 4,5m,aky presah na jednotlive strany,a vzdialenost medzi krokevnicami. sklon strechy asi 3 stupne kritina trapezovy plech,parofolia,sklena vata,osb doska,a

  10. Jano píše:

    Dobry den
    Na dvojpodlazny dom by ste aku skladbu pultovej strechy navrhli??
    A ako skladbu izolacie by ste navrhli ked vata je nasiakava?
    Je vhodne dat z exterieru medzi krokvy a pod krokvy pir panely??
    Dakujem

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*